Na silvestrovský program nás tohto roku pozvali saleziáni zo strediska „Tri hôrky“. Na Tri hôrky sme došli okolo ôsmej večer. Program sa začal scénkami, pokračoval akčnou hrou vonku, pri ktorej sa veľa behalo a tak nám nebola zima J. Našiel sa aj čas na tancovanie pri hre „stoličkový tanec“. Pred polnocou bola ešte spoločná adorácia, ktorú sme mali na starosti my z Luníka IX. Náš salezián Marián Ondriáš mal pripravené hovorené slovo a Katka so spevákmi zase zopár piesní. Nový rok sme privítali vonku, kde sme si spoločne pripili šampanským (tí, ktorí ešte nemali 18-násť dostali detské šampanské) a obdivovali sme ohňostroje, ktoré bolo vidno na každej strane oblohy. V noci o pol jednej bola spoločná novoročná svätá omša. Po nej sme sa my z Luníka spoločne pobrali domov. Na sídlisku sme stretli zopár našich známych, no boli sme nemilo prekvapení, pretože niektorí to prehnali s alkoholom... Škoda. Snáď sa poučia a v budúcnosti sa zachovajú rozumnejšie.

Dňa 29.decemra 2009 sme sa vybrali na dlho očakávaný výlet pre mladších chlapcov. Bol  pekný slnečný deň, aj napriek mrazu, ktorý nás neodradil. Naša cesta z Luníka IX viedla ako zvyčajne na Medvediu horu. Po príchode na miesto sme nazbierali čo najsuchšie konáre a rozpŕchli sa, aby sa mohla začať naša obľúbená hra na upírov. Postupným strácaním energie a s pocitom prázdneho bruška sme rozložili oheň a každý si opiekol to, čo mal. Ako zákusok boli voňavé, sladké, opekané jabĺčka, ktoré nám všetkým chutili. Keďže čas bol k nám neúprosný, museli sme sa vrátiť. Náš návrat sprevádzal príjemný pocit nádherne využitého dňa, plného osobných i spoločných zážitkov.

Druhý deň ráno, už o 7:00 hod., sme na autobusovej zástavke očakávali odvážlivcov na výstup na vzdialenejší kopec Lajoška z radov starších chalanov. Nádherná zimná scenéria lesa a panenský sneh veštili, že tento úsek prechádzame prví. Pri pošmyknutí niekoho z nás na snehom pokrytom ľade sa objavoval na našich tvárach škodoradostný úsmevJ. Po zdolaní nástrah sme dorazili do cieľa. Na miestnej chate nás čakal vytúžený oddych pri vyhriatom kozube. Posilnili sme sa a zahrali si „BANG!“. Na spiatočnej ceste dvaja z nás zbehli čo najrýchlejšie dole, aby si prichystali snehové prekvapenie. Po náročnej guľovačke, ktorá skončila nerozhodne, sme sa vrátili späť na naše sídlisko, s nezabudnuteľnou spomienkou na tento výlet.

Počas vianočných prázdnin sme zorganizovali výlety pre chlapcov aj pre dievčatá. Mladšie dievčatá, ktoré chodia na stretko k Zuzke a sestre Helene, alebo chodia na prípravu k sestre Anne sme pozvali na výlet v utorok 28. 12. Prišlo ich 15. Spoločne sme sa prešli na Tri hôrky, kde nám domáci saleziáni ochotne poskytli herňu pre naše aktivity. Najprv sme mali spoločný ruženec, potom sme hrali zoznamovačky, dali sme si obed - kto si čo doniesol, a po krátkom oddychu sme sa na ihrisku hrali rôzne hry. Podvečer sme sa vybrali pešo na svätú omšu do mesta. Po nej už bola vonku tma, a tak sme sa prešli po krásne vyzdobenej a vysvietenej Hlavnej ulici a navštívili sme aj viacero kostolov, v ktorých sme si prezreli Betlehemy. Domov sme došli večer o šiestej, trošku uzimené ale s peknými zážitkami.

Na ďalší deň sme sa vybrali na výlet so staršími dievčatami, spolu ich bolo sedem a bola to dobrá partia. Tiež nás čakali Tri hôrky. Začali sme ružencom v kaplnke. Nasledovala zaujímavá aktivita, kde každá z nás mala anonymne napísať problém, ktorý ju trápi a spoločne sme hľadali riešenia. Po obede mala pre nás pripravený kopec zábavných hier Fany. Podvečer sme tiež šli spolu do mesta na svätú omšu. Betlehemy a vianočnú výzdobu sme si stihli prezrieť ešte pred ňou. Aj tento výlet sa vydaril a sme radi, že sme mohli dievčatá viac spoznať.

Tieto sviatky sa väčšina z nášho tímu rozhodla stráviť spoločne na Luníku. Kto však chcel, mohol byť aj so svojou rodinou. Túto možnosť využila Monika. Pri Štedrej večeri však chýbal aj Marek, ktorý bol už od 23. decembra v nemocnici. Až tam sa podarilo lekárom znížiť jeho dlhotrvajúce vysoké horúčky spôsobené infekciou z malej rany na nohe, ktorú dostal ako nechcený darček pri futbale. Po chutnej večeri sme Marekovi zavinšovali aspoň cez telefón a zaspievali mu Tichú noc. Pod stromčekom nás čakali ešte darčeky od Ježiška.

Polnočná svätá omša, na ktorú prišli aj sestry saleziánky a prišla už aj Monika, bola výnimočná tým, že Michal Lakatoš po prvý krát pristúpil k svätému prijímaniu. Deň pred tým bol na svätej spovedi. Na tohoročnej polnočnej svätej omši sa zúčastnilo viac ľudí ako minulého roku.

Ďalšia svätá omša bola 25. 12. o 10:00, na ktorej otec Peter Bešenyei pokrstil 6 detí. Šesťročnú Alexandru Guľášovú a piatich súrodencov Horváthovcov.

Vianoce sú už predo dvermi, a tak všetci, ktorí môžu pristupovať k sviatosti zmierenia a chceli sa dobre pripraviť na slávenie Vianoc, zišli sa v stredu podvečer na duchovnej obnove, ktorú viedol náš salezián Peter Bešenyei. Privítal nás v kaplnke, kde boli stoličky usporiadané do kruhu s adventným vencom uprostred. Na stolíku mal položené tri kompótové fľaše. Jedna bola plná kamienkov, v druhej bol kompót a tretia bola prázdna. Každý z prítomných mal vyjadriť, akú symboliku mu jednotlivé fľaše pripomínajú. Nasledovala krátka úvaha, v ktorej nám vysvetlil, že aj naše srdce môže byť naplnené dobrom, hriechmi alebo môže byť prázdne. Závisí to na nás, čo pustíme do svojho srdca. Každý z nás mal počas tejto obnovy možnosť napísať na papier to, čím chce odteraz napĺňať svoje srdce a vhodiť to do prázdnej fľaše. Po spytovaní svedomia a sviatosti zmierenia nasledovala sv. omša, pri ktorej sa tieto predsavzatia niesli ako obetný dar.

Aj keď nás na začiatku bolo málo, postupne prichádzali ďalší, až sa miestnosť zaplnila. Celý program dýchal atmosférou pokoja, očakávania, radosti zo zmierenia s Bohom a z Jeho blízkosti.

Na posledný vyučovací deň v roku 2009 sme si pripravili Vianočný koncert. Pekné vianočné piesne zaspievala skupina eL9 pod vedením dobrovoľníčky Katky. Ďalší pomáhali s technickým zabezpečením koncertu. Prvé vystúpenie začalo o 10:00 a bolo pre prvý stupeň. Deťom sa piesne páčili a tie, ktoré poznali, spievali spolu so spevákmi. Hneď potom nasledovalo ďalšie vystúpenie pre žiakov druhého stupňa. Veľký potlesk zožala pieseň Igen Devla.

Obe vystúpenia sme zvládli a v srdci sme mali radosť, že sme iným mohli priniesť radosť.

18. decembra uplynulo presne 150 rokov, čo don Bosco spolu s niekoľkými mladíkmi založil Kongregáciu saleziánov. Významné jubileum sme oslávili v nedeľu 20. decembra. Na slávnostnej svätej omši si naši traja saleziáni obnovili svoje rehoľné sľuby. Svojou účasťou nás potešili aj saleziánski spolupracovníci – dve rodiny s deťmi. Na záver sme spoločne zagratulovali našim trom saleziánom a odovzdali sme im vlastnoručne vyrobený darček. Nechýbalo ani agapé, na ktorom sme si rozdelili „narodeninovú“ tortu (od tety Farbárovej – Pietrovej mamky). Ďakujeme Pánovi za don Bosca, za jeho charizmu aj za našich saleziánov, ktorí nám pomáhajú prichádzať bližšie k Bohu.

Na sviatok svätého Mikuláša nás prišla navštíviť sestra Iveta, provinciálna predstavená saleziánok na Slovensku. Sestra Iveta je v týchto dňoch na vizitácii v Košiciach. Ďakujeme sestre Ivete za milú návštevu a povzbudenia pre našu prácu.

Dňa 29. decembra 2009 sme sa vybrali na dlho očakávaný výlet pre mladších chlapcov. Bol pekný slnečný deň, aj napriek mrazu, ktorý nás neodradil. Naša cesta z Luníka IX viedla ako zvyčajne na Medvediu horu. Po príchode na miesto sme nazbierali čo najsuchšie konáre a rozpŕchli sa, aby sa mohla začať naša obľúbená hra na upírov. Postupným strácaním energie a s pocitom prázdneho bruška sme rozložili oheň a každý si opiekol to, čo mal.

Vianoce??? Prvé čo mi napadne – sú to sviatky pokoja, oddychu, kedy je celá rodina spolu. Ale predovšetkým sú to sviatky narodenia Ježiša Krista. A ako slávia Vianoce Rómovia na Luníku IX? Slávia ich tak, ako ostatní ľudia na svete, aj keď máme niektoré vlasné tradície. Čo sme my robili na Vianoce? Postavili sme stromček, pripravili sme koncert pre deti ZŠ na Luníku, mali sme polnočnú omšu, na ktorej bol môj kamarát na prvom svätom prijímaní, počas vianočných prázdnin sme boli na pár takých malých výletoch s deťmi, ale aj my mladí sme si užili kopec zábavy. No každý z nás prežíva Vianoce odlišne. Niekto tieto sviatky rád nemá, pretože preňho znamenajú samý stres a výdavky. Takýto človek nemôže ani vystihnúť podstatu Vianoc a nie ich ešte sláviť. Niekto sa na tento sviatok teší, pretože sa nám narodil Spasiteľ sveta, podaruje svojim blížnym darček, hoc len malý a teší sa z každej chvíle prežitej so svojimi blížnymi. Takýto človek vie čo je podstata Vianoc a nemyslí si, že je to len o darčekoch a márne vyhodených peniazoch. Taký človek si myslí, že Vianoce sú sviatky pokoja a radosti v rodine, aby boli všetci spokojní a šťastní a aby sa mali radi. A to si želá určite každý z nás.

 

 

 

V nedeľu k nám na Luník IX zavítali mladí Rómovia od Michaloviec z osady Angimlyn. Po spoločnom zvítaní sa sme slávili sv. omšu a po nej sme vytvárali nové priateľstvá pri rôznych hrách. Potom nasledoval chutný obed pripravený našimi dievčatami. Za tento krásny deň všetkým ďakujeme.

Na Luník prišiel Mikuláš dvakrát. Najprv v sobotu zavítal medzi divadelníkov, ktorí nacvičovali vianočné divadlo a v nedeľu prišiel medzi deti po svätej omši. Spoločne sme si pozreli film o sv. Mikulášovi a po ňom nasledovali básničky... i sladké darčeky.

 

Dnešná svätá omša bola niečím výnimočná. Konala sa v našej vynovenej kaplnke v škole. O krásnu výzdobu sa postarali sestra Anna spolu so Zuzkou. Po stenách zavesili batikovanú látku a obrazy: svätého Dominika Savia, blahoslavenej Laury Vicuňovej a mamy Margity (mamy Jána Bosca). Pekne vyzdobili aj svätyňu. Teraz je kaplnka krajšia a útulnejšia. Dúfame, že táto výzdoba prispeje k lepšiemu prežívaniu svätej omše.

V týchto dňoch sa realizujú demolačné práce na Hrebendovej ulici. „Obeťou“ sa stal blok, ktorý mal dva vchody s číslami 4 a 6. Dôvodom pre tento krok bola narušená statika budovy. Obyvateľom, ktorí tam bývali legálne, ponúkli náhradné bývanie, ostatní si museli hľadať bývanie sami. Mnohých prichýlila ich vlastná širšia rodina.

Dnes sme sa s dievčatami zo stretka vybrali na cintorín. Nie všetkým dievčatám sa chcelo ísť, niektoré sa pobrali domov. Cestou sme sa stretli s chlapcami, ktorí mali rovnaký cieľ. Na cintoríne sme sa spoločne pomodlili za duše v očistci.

V jednu novembrovú sobotu sa uskutočnila zaujímavá akcia. Na podnet Reného sa zorganizovala skupinka chlapcov, ktorí s don Petrom Žatkuľákom dôkladne upratali okolie našich priestorov a urobili potrebné opravy, napríklad zhotovili prah do vstupných dverí, nakoľko popod dvere prechádzal nielen chlad, ale aj malí siví nepozvaní návštevníci.