Celé obdobie Vianoc, vrátane príprav na ne sa nieslo v duchu špecialít.

Dievčatá to odštartovali v týždni pred prvou adventnou nedeľou, keď na spoločnom veľkom stretku vyrábali adventné vence. Pokračovalo to v duchu príprav na vianočné sviatky a to stretkami, kde si mali možnosť vyrobiť malé sympatické darčeky, pomodliť sa pri adventnom venci, či pripraviť program na vianočné dievčenské maxistretko. To sa uskutočnilo tesne pred sviatkami a dievčatá určite dlho nezabudnú na jeho duchovno-romanticko-zábavno-slávnostnú atmosféru, ktorú sa podarilo spoločne vytvoriť. K darčekovo-vianočnej atmosfére prispela aj záverečná tombola.

Chlapci si decembrové stretká obohatili tiež netradičnou akciou a to futbalovým medzistretkárskym turnajom, ktorý sa konal 21. decembra.Všetky tri chlapčenské stretká sa stretli, aby si vzájomne pomerali sily a tak zistili, ktorí z nich sú najlepší futbalisti.Výsledky dopadli podľa očakávaní, vyhrali najstarší chlapci a tí najmladší sa tešia, až vyrastú a potom budú aj oni vyhrávať.

Iné chlapčenské stretko si predvianočnú atmosféru spestrilo výrobou malých betlehemov zo špajlí a papiera.

Ďalším obohatením bolo tiež divadelné predstavenie Polepetko, na ktoré boli chlapci zo stretiek pozvaní. Stačilo si zaplatiť lístok na autobus.

Starší mládežníci si predvianočný čas na stretku spestrili tiež výrobou malých darčekov. Celý čas Vianoc, až do novoročného stretka si povedali, že sa z nich stanú anjeli dobrého skutku. Každý si vyžreboval, za koho sa bude celú dobu modliť a vyrobí preň malý vianočný darček. Na vianočnom Večery vďačnosti si prezradili, kto na koho myslel.

 

Tak ako minuloročný Silvester, aj tento sme sa rozhodli s našimi mladými stráviť mimo naše sídlisko. Trochu ich vytiahnuť zo stereotypných koľají osláv tohto sviatku po domácky a vtiahnuť do nového kolektívu, dať im ochutnať oslavu príchodu nového roka po saleziánsky. Takže asi desiatka mladých, k tomu štyria dobrovoľníci, o. Marián a sr. Lívia tvorili našu malú nočnú výpravu.

Program síce začínal už o siedmej, končil sa však okolo jednej a ešte asi polhodinová cesta domov.Saleziánski animátori z Troch hôrok pod taktovkou sr. Bei, FMA pripravili veľmi zaujímavý program, ktorý nás celkom pohltil.

Tak napr. úvodné (občerstvenie bolo super) triedenie do skupín, keďže nás bolo okolo päťdesiat duší, bolo až nekonečne hravé:) Nasledoval super-kvíz, v ktorom zvončekovú tortu vyhrala skupina o. Mariána (a to najmä vďaka prasaťu na obojku – pre zasvätených). Veľká telocvičňa tiež dobre poslúžila na boj skupín v jedení klobáskových koliesok, rozvešaných vysoko na volejbalovej sieti i v „tanečnej“ párovej súťaži.Výdatne vybláznenie vystriedalo stíšenie v kaplnke. Salezián don Peter Grzechynka, ktorý za SDB celý „trojhôrkový silvester“ zastrešoval, vyložil k polhodinovej adorácii sviatosť oltárnu a my sme mali možnosť stráviť tieto posledné minúty starého roka s Ježišom.

Stihli sme však aj tradičné odčítavanie posledných sekúnd starého roka, novoročný prípitok, vinše, ohňostroj i guľovačku.A prvé minúty nového roka patrili opäť Bohu, s ktorým sme sa stretli pri svätej omši.

Týmto sa program pre tunajších ešte celkom neskončil, lebo si spravili nočné kino, no my „luníkači“ sme sa pobrali domov. Naši rodičia nás ešte asi vyčkávajú, tak ich nenechajme dlho čakať.

A saleziánskej partii z Troch hôrok ďakujeme za veľmi dobrý program, prijatie, zábavu i spoločnú modlitbu.

Tento názov dokonale vystihuje priebeh a mieru zážitkov už tradičného zimného chlapčenského výletu, ktorý sa uskutočnil 30. decembra na Kamennom hrbe.

Dobrodružnú atmosféru vytváralo počasie ako z Mrázika, malebné prírodné prostredie ako z knihy Večne spievajú lesy.

Putovanie na stanovené miesto bolo veľmi napínavé, keďže nikto z nás tam nikdy nebol.

Všetci sme túžobne očakávali ten moment dorazenia do cieľa.

Najdobrodružnejšou časťou výletu bolo varenie guľáša,ktoré obohacovalo udržiavanie ohňa, vymýšľanie všetkých možných spôsobov ako sa ohriať a mnoho iných zaujímavostí.

- Pietro -

vyšli na cesty a pozháňali všetkých, ktorých našli … I naplnila sa sieň hodovníkmi.

(Mt. 22,9-11)

Tieto slová z Matúšovho evanjelia by sme mohli preniesť aj na spoločnú štedrú večeru misijného tímu s mladými Rómami z Luníka IX a animátormi zo sídliska KVP.

Dvadsaťpäť ľudí  pri spoločnom stole plného vianočných dobrôt a pre každého pripravený malý darček, ako symbol vďačnosti za nezištnú prácu, ktorú robia títo mladí animátori pre svojich rovesníkov i mladšie deti…

Stretnutie bolo plné radostnej atmosféry, popreplietané dôverným  podelením, výbuchmi smiechu, spoločným spevom a na záver sme sa spoločne pomodlili… Po nej nasledovalo dlhotrvajúce  lúčenie…

-o.Peter-


10.12.2010 sa konal Vianočný koncert Stromček prianí v Štátnom divadle, na ktorý sme dostali niekoľko lístkov z USS. Vybrali sme teda niektoré deti zo zboru a koncert bol pre ne odmenou za dobré správanie. V tomto predvianočnom období sa konalo tiež predstavenie Polepetko, na ktoré boli pozvaní chlapci zo stretiek.

Tak, ako v každej farnosti, aj u nás sú Vianočné sviatky výnimočné. Slávi sa viac svätých omší, ktoré majú slávnostnejší ráz; stavia sa betlehem, symbolické sprítomnenie miesta narodenia malého Ježiška a nemôže chýbať ani tradičný vianočný stromček.

Aj my sme sa teda pilne pustili do príprav týchto sviatkov. V tíme sme si rozdelili úlohy a tak sme sa na Vianoce mohli tešiť z krásneho spevu vianočných piesní naším zborom a premiérovej hre na cimbale Michala Grundzu; krásnemu vysokému vianočnému stromčeku v kostole i na streche domu (ktorý svietil i v noci) a tiež betlehemu s novými figúrkami.

Tesne pred vyvrcholením sviatkov sme si nezabudli spraviť poriadok aj vo svojom vnútri na duchovnej obnove, ktorá sa konala spolu so spovedaním a svätou omšou 23.12.2010.

Náš misijný tím si ako rodina tiež spolu sadol k štedrovečernému stolu. Chýbali nám tam však ešte dve sestry saleziánky, ktoré slávia tieto sviatky vo svojej komunite.

 

Polnočná svätá omša pritiahla verných, ale aj  zvedavcov, ktorí spoločne naplnili náš nový kostol. V prvý sviatok vianočný obohatili slávnosť ešte tri krsty a 1. sväté prijímanie Bibiány a Dávida Horváthových. V druhý sviatok vianočný to bola zas obnova manželských sľubov po tridsiatich rokoch, manželov Šidelkových.

 

No a popoludní toho istého dňa sme sa vybrali s mladými zaspievať ešte koledy do Hanušoviec nad Topľou, kde nás pozval rómsky diakon Michal Horváth. Takto to vyzeralo v dni sviatkov, no my sme tak po troške oslavovali už priebežne, počas celého decembra.

Vo sviatok narodenia Zmŕtvychvstalého Krista Vám prajeme hojnosť Božieho požehnania, vyprosujeme vnímavosť na Jeho kroky vo Vašom živote a ďakujeme za Vaše modlitby a priazeň.“ Takto zneli slová prianí z nášho webu spolu s pozdravom, ktorí adresujeme všetkým ľuďom dobrej vôle.

 

Najlepší z najlepších na Luníku IX dostali ponuku, hrať futbal s chlapcami z Troch hôrok. Chlapci, ktorí sú zapojení do stretiek a  snažia sa nevynechať žiadnu z  našich aktivít,ktoré im ponúkame, majú možnosť zmerať svoje sily v priateľskom futbalovom stretnutí. Títo chlapci z Troch hôrok sa pripravujú na celoslovenský saleziánsky futbalový turnaj KAMA a preto boli pre našich chlapcov veľkou výzvou. Chlapci hrali ako draci, ale na víťazstvo to nestačilo. V tomto trende stretávania sa chlapcov raz za dva mesiace plánujeme pokračovať do konca školského roka a takto sa pripraviť na celoslovenský turnaj KAMA na budúci školský rok.   - o. Marián -

Sviatok Nepoškvrnenej Panny Márie sme sa rozhodli pripraviť, aby sme ho mohli sláviť s väčším úžitkom. V rámci deviatnika, ktorý predchádza slávnosť, sme zvýraznili tri momenty.

Prvý bol v stredu 1. decembra na mládežníckej sv. omši a následne na obidvoch mládežníckych stretkách, kde sme si hovorili o Nepoškvrnenej. Mladí dostali za úlohu pripraviť si scénku, jedni na piatkovej sv. omši, druhí na nedeľnej, tak aby aj ostatných v kostole zoznámili s týmto sviatkom a s jeho odkazom.

Druhý moment prípravy bola piatková sv. omša 3. 12,  pred ktorou chlapci z mladšieho mládežníckeho stretka - Mojo, Robo, Dávid a Tomáš strhli na seba pozornosť, keď tesne pred začiatkom sv. omše prišli v hlučnom rozhovore o žuži /čistej/ Panne Márii. Cez scénku priblížili všetkým, aký sviatok sa chystá, čo znamená a aký význam má pre náš život. Scénku zakončili spoločnou modlitbou Anjel Pána.

Tretí moment bol pred nedeľnou sv. omšou, keď vystúpili Pietro a Nikola. Cez vzájomný dialóg v krátkosti zhrnuli o čom bola minulá scénka, pripomenuli blížiacu sa slávnosť, vyzdvihli Pannu Máriu, ktorú Boh uchránil od hriechu, pretože sa mala stať matkou Božieho Syna, poukázali na Pannu Máriu ako na vzor čistoty a lásky pre nás - aj my sa máme usilovať mať čisté srdce bez hriechu ako Mária a tak sa vedeli darovať v láske.

Napokon uviedli, že práve na tento sviatok 8. decembra 1841 don Bosco založil svoje dielo a vyjadrili vďačnosť, že saleziánska rodina žije a pôsobí aj na Luníku.

Modlitbu Anjel Pána mladí nahradili scénkou Zvestovania a zakončili spievaným Zdravas Mária. Všetky tri momenty spájala spoločná modlitba k Nepoškvrnenej po sv. prijímaní a spev piesne Poslal Boh anjela.

V stredu Slávnosť začala básňou, ktorú v mene všetkých predniesla Panne Márii Alena. Odovzdala bielu ľaliu pred sochu Nepoškvrnenej, ktorá bola umiestnená v blízkosti oltára. Slávnosť umocnila pekná výzdoba kostola a spev zboru.

- sr. Anna -

Málokto vie, že 5. december je medzinárodný deň dobrovoľníkov. Z príležitosti tohto sviatku boli 8. decembra na Hlavnej ulici v Košiciach na pódiu pri Vianočnom stromčeku ocenení vybraní dobrovoľníci alebo skupiny dobrovoľníkov z Košického kraja. Ocenenie s názvom Srdce na dlani, ktoré udeľuje OZ Žabky v rámci košického kraja, im bolo udelené za ich výnimočnú prospešnú činnosť, ktorú vykonávajú bez nároku na odmenu. Jednou z ocenených bola aj naša saleziánska misijná dobrovoľníčka Zuzka Lysá, ktorá žije, býva a pracuje na Luníku IX už dva roky. Jej nezištná a  obetavá, často krát nenápadná práca prispieva k  duchovnému a  osobnostnému

rastu mnohých detí a mladých z tohto sídliska. Zuzka je členkou saleziánskeho misijného tímu, ktorí pracuje na Luníku IX v duchu don Bosca, s cieľom vychovať dobrých kresťanov a statočných občanov.

Pri tejto príležitosti Zuzka vyjadrila svoju vďaku a vyzvala ľudí, aby sa zbavili svojich predsudkov voči Rómom a sídlisku Luník IX.

- Pietro -

Dobrý Bože, ako to rýchlo beží, pred chvíľkou sme tu prišli a už sú tu tretie Vianoce na Luníku. Musím priznať, že vždy krajšie a pokojnejšie. Ako som už viac krát spomínal, Rómovia vždy honosne oslavujú, keď majú peniaze. Spoločenské sviatky sú vždy príležitosťou aj ku kumulácii osobných rodinných osláv. Hneď ráno na Štedrý deň sme mali dva krsty, na Božie narodenie ďalšie tri a k tomu dvaja novo pokrstení pristúpili aj prvýkrát k svätému prijímaniu. Stretnutie s oslávencami aj v kruhu ich rodiny bolo príjemnou príležitosťou k lepšiemu spoznaniu aj ich rodinného prostredia, z ktorého pochádzajú. Na slávnosť Svätej rodiny si jeden manželský pár obnovil svoj manželský sľub, ktorý si dali pred tridsiatimi rokmi. Polnočná svätá omša pritiahla verných, ale aj zvedavcov, ktorí spoločne naplnili náš nový kostol. Sväté omše boli počas týchto sviatočných dní doprevádzané okrem iných hudobných nástrojov aj cimbalom, čo „natiahlo“ krk nie jednému zvedavcovi. Pokojné prežitie svätých omší a po skončení familiárne gratulácie naplnili naše srdcia pokojom i radosťou.

Štedrú večeru nám presne o šiestej narušilo „vybľakovanie“ policajtov  do megafónu, cez ktorý vyvolávali nejaké meno, aby si dotyčný prišiel k ich autu prebrať doporučené predvolanie. Bolo to veľmi nevkusné a necitlivé správanie v nevhodný čas, aký si vedeli naši policajti vybrať. Bohužiaľ, ešte to asi trochu potrvá, pokiaľ sa oslobodia od svojich postojov domnelého presvedčenia svojej dôležitosti a zbavia sa arogancie i túžby po moci. Dúfajme, že raz aj naši policajti pochopia, že majú slúžiť občanom a nie ich šikanovať. Z ich správania som mal dojem, že sa nechali viesť myšlienkou neprajnosti - keď oni nemôžu byť pri štedrej večeri so svojimi najbližšími, tak sa aspoň vyvŕšia a znepríjemnia to našim Rómom. Bohužiaľ takéto prejavy hovoria o ich „prázdnote“ ducha.

Na druhý vianočný deň popoludní sme sa vybrali s mladými zaspievať koledy do Hanušoviec nad Topľou, kde nás pozval rómsky diakon Michal Horváth. Zmobilizovať a prepraviť dvadsať detí v tento sviatočný deň nebolo najjednoduchšie, ale ochota zrieknuť sa osobného pohodlia a rodinnej pohody niektorých jednotlivcov nám pomohla vyriešiť aj túto prekážku. Vyše dvojhodinový spoločný program pred plným kostolom Rómov, cez jasličkovú pobožnosť, adoráciu spojenú s Bohoslužbou slova, až po zavŕšenie s požehnaním so Sviatosťou Oltárnou, obohatil určite všetkých tých, ktorí si otvorili svoje srdcia počas týchto Vianoc. Veríme, že ich srdcia ostanú otvorené pre Ježiša aj počas celého roka.

Vo sviatok narodenia Zmŕtvychvstalého Krista Vám prajeme hojnosť Božieho požehnania, vyprosujeme vnímavosť na Jeho kroky vo Vašom živote a ďakujeme za Vaše modlitby a priazeň.

Omšový poriadok v kostole Zmŕtvychvstalého Krista na Luníku IX:

vo štvrtok (23. 12.) o 17,00 - duchovná obnova

v piatok (24. 12.) o 24,00 - polnočná sv. omša

v sobotu (25. 12.) o 10,00 - Narodenie Pána

v nedeľu (26. 12.) o 10,00 - Svätej rodiny

Málokto vie, že 5. december je medzinárodný deň dobrovoľníkov. Z príležitosti tohto sviatku boli 8. decembra na Hlavnej ulici v Košiciach na pódiu pri Vianočnom stromčeku ocenení vybraní dobrovoľníci alebo skupiny dobrovoľníkov z Košického kraja. Ocenenie s názvom Srdce na dlani, ktoré udeľuje OZ Žabky, im bolo udelené za ich výnimočnú prospešnú činnosť, ktorú vykonávajú bez nároku na odmenu. Jednou z ocenených bola aj naša saleziánska misijná dobrovoľníčka Zuzka Lysá, ktorá žije, býva a pracuje na Luníku IX už dva roky. Jej nezištná a obetavá, často krát nenápadná práca prispieva k duchovnému a osobnostnému rastu mnohých detí a mladých z tohto sídliska. Zuzka je členkou saleziánskeho misijného tímu, ktorí pracuje na Luníku IX v duchu don Bosca, s cieľom vychovať dobrých kresťanov a statočných občanov.

Pri tejto príležitosti Zuzka vyjadrila svoju vďaku a vyzvala ľudí, aby sa zbavili svojich predsudkov voči Rómom a sídlisku Luník IX.

Druhý novembrový víkend sa niesol v anstili do odhaľovania tajov sveta modeliek a objaviteľov a učili sme sa, ako pre nich vytvárať stretká, a tak im pomáhať vyzrievať. Okrem toho sme dostali priestor zamyslieť sa nad svojím animátorstvom a fungovaním v stredisku. Vďaka super školiteľom sme mali možnosť odpovedať si na kopu otázok súvisiacich s  našou prácou pre deti a mladých a tak sa posunúť ďalej.

Katka, Mário, Maťo, René a Alena dostali pozvanie na formačné stretnutie dobrovoľníkov vo Vrútkach, aby im trochu porozprávali o sebe a o misii na Luníku IX. Táto partia spojila užitočné s príjemným a cestu si obohatili výletom do kaštieľa v Liptovskom Mikuláši. Obe skupiny sa spolu stretli na obede v Bobrovci a strávili spolu poobednú siestu. Z víkendu sme sa vrátili celí nadšení, plní nových zážitkov a skúseností.

- Pietro -

 

Tradícia adventných vencov trvá vo svete už viac ako 150 rokov.

Vďaka nášmu dobrodincovi, ktorý nám zabezpečil čečinu a vďaka našim šikovným dievčatám sme túto tradíciu mohli rozvinúť aj tu, na Luníku IX. Štvrtkové dievčenské stretká sa tento krát začali scénkou, v  ktorej sa dievčatá dozvedeli všetko, čo potrebovali vedieť o advente a symbolike adventného venca. Touto scénkou nažhavené dievčatá sa s pomocou animátoriek dali do práce a každá z nich si vyrobila svoj vlastný adventný veniec.

Počas prvej adventnej nedele zdobilo kostol okrem veľkého adventného  venca aj viacero menších venčekov, ktoré čakali na požehnanie, aby si ich dievčatá mohli odniesť domov, a tak prežívať prípravu na Vianoce spolu so svojou rodinou. Od tejto nedele budeme tiež rozsvetľovať tmu nad svätou rodinou hviezdičkami, ktoré znamenajú našu účasť na sv. omši.

Nech svetlo adventnej sviece zapáli plamienok nádeje v srdciach týchto ľudí a nech ich modlitba pri tomto venci pripravuje na prijatie pokoja, ktorý nám prináša Jezuliatko.

Síce až po konsekrácii nášho nového kostola, ale predsa, prišla nás pozrieť delegácia z Maďarska, ktorú doviedol don Simon Manjooran, provinciál SDB v Maďarsku. Pozreli si už dokončený kostol a ubytovaciu časť stavby centra, ale tiež ešte nedokončené priestory pastoračného centra. Do kroniky nám napísali milý odkaz s blahoželaním k nášmu zázračne napredujúcemu apoštolátu.

Prešli štyri roky od posledných komunálnych volieb a je tu čas opäť prehodnotiť konanie a aktivity primátorov našich miest a starostov miestnych úradov. V tomto predvolebnom boji sa každý kandidát snaží ukázať v čo najlepšom svetle a rôznymi taktikami upútať voliča. Niektorí z košických kandidátov na primátorské kreslo sa v tomto zápale doslova odhalili, keď sa nehanbili na svoje bilboardy napísať priam rasistické slogany, ako napr. „Koniec Luníka IX je nový začiatok Košíc.“ Samozrejme duchovne prázdne, silácke a pod úroveň. Hádam tak dopadnú vo voľbách aj ich nositelia. Verme, že normálny človek má dnes ešte kus zdravého rozumu a nenaletí na tieto prázdne reči mocichtivých. Normálny človek vie, že veľké problémy vyžadujú rozvážne a komplexné riešenia a hlavne veľa času, nie jedno 4-ročné volebné obdobie.

K tejto téme sa vyjadril aj náš direktor, o. Peter Bešenyei napísaním článku na náš web pod názvom: „Ľudia, ktorí mi naháňajú strach.“

Tradícia adventných vencov trvá vo svete už viac ako 150 rokov. Vďaka nášmu dobrodincovi, ktorý nám zabezpečil čečinu a vďaka našim šikovným dievčatám sme túto tradíciu mohli rozvinúť aj tu, na Luníku IX. Štvrtkové dievčenské stretká sa tento krát začali scénkou, v ktorej sa dievčatá dozvedeli všetko, čo potrebovali vedieť o advente a symbolike adventného venca.

STV 2

Rómsky magazín z 22. 11. 2010 prináša reportáž redaktora Miroslava Tirdu, bývajúceho na Luníku IX, o konsekrácii prvého kostola na sídlisku.

Pozri tu (začiatok 9:25)

Trochu sme si mysleli, že po konsekrácii kostola si vydýchneme, ale rozbehnutý vlak sa nedá tak ľahko zastaviť... Skoro každodenné návštevy priateľov, sympatizantov, novinárov, študentov i kadejakých zvedavcov... Robíme to ako službu a animáciu spoločnosti, ale stojí to veľa času a energie...

Archív STV

Televízia STV v relácii Orientácie zo dňa 14. 11. 2010 prináša reportáž o Luníku IX v Košiciach.

Pozri tu (začiatok 15:12)

Veronika Rendeková (animátorka od saleziánov z 3H) spolu s našimi mladými natočila film o Luníku s názvom "Nehádžte všetkých do jedného vreca". Ďakujeme jej, že aj touto cestou napomáha k búraniu predsudkov v spoločnosti a k budovaniu mostov.

Krátky film si môžete pozrieť tu.

V súťaži Mladý reportér Veronika obsadila 2. miesto. Gratulujeme jej. viac

TA3: Majú ideály a odhodlanie. Nerozdávajú falošnú nádej, ale ponúkajú lepší život. Sú presvedčení, že ak človek chce, dokáže s pomocou druhých vyriešiť aj tie najvážnejšie problémy. Nerobia zázraky na počkanie, no veria, že najväčšie rómske sídlisko na Slovensku sa môže zmeniť. Aj preto saleziánski dobrovoľníci a misionári už niekoľko rokov žijú v nehostinných podmienkach uprostred Lunika IX.

Pozri reportáž

Keďže 30.10.2010 bol náš kostol konsekrovaný, prestali sme používať kaplnku v škole. Všetky omše i štvrtkové večerné modlitby prebiehajú už v novom kostole. Takisto už nekrstíme v myslavskom kostole, ale u nás. Pribudla tiež jedna nová sv. omša, a to každú sobotu o 7:30 hod., ktorá je vždy s úmyslom za našich dobrodincov. Po nej sa konajú krsty. Prípravy na krsty prebiehajú tiež v nových priestoroch, a to v miestnosti pre matky s deťmi. Už to nie je robené hromadne po piatkových detských sv. omšiach, ale priebežne a individuálne, aj v doobedňajších hodinách.

V mesiaci november prebiehali v novom kostole tiež katechézy zamerané na uvedenie detí do tohto nového priestoru. Hodiny náboženstva častokrát prebiehali tu a deti sa dozvedeli, ako sa správať v kostole. Naše sestry saleziánky i otcovia saleziáni ich učili správne sa prežehnať, používať svätenú vodu pri vstupe a odchode z kostola, ako sa dôstojne správať počas sv. omše,... Tiež im vysvetľovali funkciu bohostánku, komu je zasvätený kostol, že ten veľký stôl vpredu je oltár a mnohé ďalšie, pre nás samozrejmé veci.

 

Tento rok sa táto akcia konala v priestoroch Kňazského seminára sv. Karola Boromejského. Naši misijní dobrovoľníci prezentovali svojou účasťou a vystavenými materiálmi misijnú činnosť Saleziánov don Bosca, ktorí dobrovoľníkov zastrešujú a tiež organizáciu SAVIO, o.z., ktorá svojimi humanitárnymi projektmi úzko spolupracuje s rehoľou saleziánov.

Konsekrácia kostola sa nezadržateľne blíži a naši otcovia saleziáni sa vydali opäť na potulky Slovenskom. Tentokrát navštívili tri saleziánske strediská, ktoré boli ochotné prenechať im slúženie svätých omší nielen na prezentáciu ich pôsobenia na najväčšom rómskom sídlisku v strednej Európe, ale kázne hlavne povzbudili ich farníkov, ktorí veria v zmenu života tejto minority k lepšiemu, a podporujú diela pracujúce s Rómami hlavne svojimi modlitbami. Väčšina médií sa zameriava len na negatívne správy zo života Rómov, no naši kňazi môžu autenticky prezentovať aj pozitívne správy. Modlitba má zázračnú silu, ktorej pôsobenie každodenne pociťujeme a sme za ňu nesmierne vďační.

Zároveň tieto saleziánske strediská venovali výťažky zo zbierok z týchto omší na naše dielo na Luníku IX. Peniaze použijeme na zaplatenie sochy Zmŕtvychvstalého Krista, ktorému bude zasvätený kostol.

Výťažky zo zbierok :  
v Bratislave na Mamateyovej 1300 eur, Všetkým darcom
v Michalovciach 1600 eur a vyslovujeme srdečné Pán Boh
v Žiline 1200 eur. zaplať a saleziánom vďaku za prijatie.

KOŠICE. Na košickom sídlisku Luník IX majú nový kostol, asi iba sto metrov od paneláka, ktorý v tomto týždni zbúrali. Slávnosti predsedal košický arcibiskup Bernard Bober, zodpovedný za pastoráciu Rómov, prítomný bol aj  provinciál rehole saleziánov Karol Maník.

Miroslav Tirda, Košice 30. októbra (RPA)

Dnes sa na Luníku IX v Košiciach uskutočnila slávnostná svätá omša, počas ktorej bol vysvätený prvý kostol na tomto sídlisku v celej jeho 40-ročnej histórii. Kostol je zasvätený Zmŕtvychvstalému Kristovi. Svätú omšu celebroval J. E. Mons. Bernard Bober, košický arcibiskup spolu s don Karolom Maníkom, saleziánským provinciálom. Rómsku tlačovú agentúru (RPA) o tom informoval Peter Bešenyei, saleziánsky kňaz.

Rímskokatolícka cirkev sa začala venovať Rómom na tomto sídlisku v roku 2003. V júli 2008 prišli na Luník IX Saleziáni don Bosca pod vedením Petra Bešenyeiho, saleziánskeho kňaza. „Objekt ešte nie je celý dostavaný, ešte nám treba dostavať telocvičňu, na ktorú potrebujeme financie,“ konštatoval saleziánsky kňaz, Peter Žatkuľák pôsobiaci na Luníku IX. Okrem Lunika IX sa saleziáni dlhodobo venujú rómskym komunitám v Bardejove, Michalovciach a v Plaveckom Štvrtku.

Na Luniku IX v Košiciach žije neoficiálne viac ako 7 000 Rómov.

zdroj

Televízne noviny TV Markíza odvysielala 30. októbra 2010 správu o otvorení kostola na Luníku IX.  Pozri archív TV Markíza - 21. shot.
(Košice 30.október 2010) Na košickom sídlisku Luník IX vysvätili Kostol zmŕtvychvstalého Krista. Počas dôkladne pripravenej a zároveň spontánnej slávnosti mons. Bernard Bober predniesol konsekračnú modlitbu a pomazal oltár a štyri konsekračné kríže. Spolu s ním slúžili sv. omšu provinciál saleziánov don Karol Maník, direktor komunity na Luníku IX otec Peter Bešenyei a viac než tridsať kňazov prevažne z východného Slovenska. Prítomné boli aj viaceré Dcéry Márie Pomocnice a tiež komunita Malých sestier Ježišových z Brezna. Dvaapolhodinovú sympatickú slávnosť  sprevádzal miestny detský a mládežnícky zbor doprevádzaný hudobníkmi, ktorí vyrástli v košickom oratóriu, všetko pod vedením misijnej dobrovoľníčky Katky Rečlovej.
Počas kázne sa košický arcibiskup, ktorý je pri KBS zodpovedný za pastoráciu Rómov, prihovoril miestnym obyvateľom:  „Chrám je miesto, ktoré sprítomňuje živého Krista. Vy sa tu budete stretávať pri počúvaní Božieho slova a slávení eucharistickej obety. Kostol je miestom vyznania viery a má v nás vzbudzovať úctu, pretože tu prebýva samotný Boh.“
Saleziánom, prítomným na poli výchovy Rómov už viac než dvadsať rokov, adresoval tieto slová: „Otvorili ste sa prítomnosti na sídlisku a Boh vám bude žehnať. Čo robí človek spolu s Bohom, to má dobrý výsledok. Chcem vás povzbudiť, aby ste hľadali odpoveď na otázku: Ako pomôcť človeku? Naučme sa dvíhať hlavu hore, dvíhať dôstojnosť človeka a vravieť ľuďom, že Boh je dobrý a že nás miluje.“
„Pred viac než dvoma rokmi sme prišli na Luník a nemali sme na stavbu ani cent,“ prezradil na záver slávnosti provinciál don Karol Maník. Svoju vďačnosť vyjadril primátorovi mesta Košice Františkovi Knapíkovi a ďalším predstaviteľom samosprávy, ktorí na stavbu prispeli takmer polovicou finančných prostriedkov. Druhú časť pokryli sponzori zo zahraničia, ktorí na výzvy o pomoc zareagovali veľmi rýchlo a veľkodušne. Momentálna hodnota stavby, kde sa nachádza ubytovacia časť pre komunitu, kostol a priestory pastoračného centra je 695-tisíc eur. Na úplné dokončenie bude potrebných ešte 400-tisíc eur.
Ľudí podieľajúcich sa na realizácii stavby zastupoval architekt Marián Sitarčík, ktorý zjednodušoval pôvodný projekt,  a Martin Muránsky, ktorý robil stavebný dozor.
Veľký potlesk si vyslúžili Jozef Červeň a Emanuel Čurík, diecézni kňazi, ktorí pred siedmimi rokmi začali na Luníku systematickú pastoračnú prácu a položili základy pastoračného centra.
Miestny direktor otec Peter Bešenyei sa v krátkom vstupe poďakoval za svedectvo a  spoluprácu v pastoračnom tíme sestrám saleziánkam a mladým misijným dobrovoľníkom.
Na Luníku pôsobí 9-členný tím, ktorí tvoria saleziáni, saleziánky a Saleziánski misijní dobrovoľníci. Venujú sa vyučovaniu náboženstva na miestnej základnej škole, vedú zbor, stretká, pripravujú výlety a tábory. Spoločenstvo veriacich tvoria väčšinou deti a mladí, spolu s nimi prežívajú všetky momenty liturgického roka. Teraz už majú k dispozícii aj kostol, kde budú spoločne prežívať sväté omše, prijímať sviatosti a stretávať sa na modlitbu.
 
Viac informácii o činnosti saleziánov na Luníku nájdete na www.lunik9.sk.
(Košice 29. októbra) V sobotu 30. októbra 2010 o 11.00 posvätí J. E. Mons. Bernard Bober, košický arcibiskup – metropolita novopostavený Kostol zmŕtvychvstalého Krista na rómskom sídlisku Luník IX v Košiciach. Svätú omšu bude spolu s ním slúžiť don Karol Maník, provinciál Saleziánov don Bosca.
Rímskokatolícka cirkev sa systematicky venuje evanjelizácii obyvateľov Luníka IX od roku 2003. V júli 2008 začínajú pôsobiť na najväčšom rómskom sídlisku v strednej Európe Saleziáni don Bosca. Saleziáni bývajú priamo na sídlisku a pracujú v tíme s dcérami Márie Pomocnice – saleziánkami a s mladými misijnými dobrovoľníkmi. Pre viac info www.lunik9.sk.
Okrem Luníka IX sa saleziáni dlhodobo venujú rómskym komunitám v Bardejove, Michalovciach a Plaveckom Štvrtku.
Informoval Maroš Peciar

Mám zvláštny pocit. Bývam už tretí rok na Luníku IX a život tu pre nás miestnych je čím ďalej, tým náročnejší. Zregulovali nám dodávku vody zo šiestich na dve hodiny denne, odpojili sídlisko od plynu a najnovšie niektoré bytovky aj od elektriny. Pred pár hodinami nám  práve začali búrať ďalšiu, v poradí tretiu bytovku...

Milí spolubratia,

chceme Vám poďakovať za vaše prijatie, pohostinnosť a ústretovosť.  Taktiež vyjadrujeme čo najsrdečnejšiu vďačnosť za štedrosť vašich veriacich.

V Michalovciach sme vyzbierali 1600 EUR.

V Žiline sme vyzbierali 1200 EUR.

Všetkým darcom vyslovujeme srdečné Pán Boh zaplať. Finančné prostriedky použijeme na zaplatenie sochy Zmŕtvychvstalého Krista.

Vaši vďační spolubratia z Luníka: Peter Bešenyei SDB, Marián Ondriáš SDB, Peter Žatkuľák SDB

Košice, 26. 10. 2010

 

Milí spolubratia,

chceme Vám poďakovať za vaše prijatie, pohostinnosť a ústretovosť.  Taktiež vyjadrujeme čo najsrdečnejšiu vďačnosť za štedrosť vašich veriacich.

V Bratislave na Mamateyovej sme vyzbierali 1300 EUR.

Všetkým darcom vyslovujeme srdečné Pán Boh zaplať. Finančné prostriedky použijeme na zaplatenie sochy Zmŕtvychvstalého Krista.

Vaši vďační spolubratia z Luníka: Peter Bešenyei SDB, Marián Ondriáš SDB, Peter Žatkuľák SDB

Košice, 10. 10. 2010

Rovesnícke stretká, doučovanie, škola hudby, pouličné oratko... To sú aktivity, ktorými pravidelne obohacujeme život detí a mladých na Luníku IX. Avšak jednou z dôležitých aktivít vykonávaných našimi saleziánmi, saleziánkami a misijnými dobrovoľníkmi je vyučovanie náboženstva v miestnej základnej škole. Hodiny náboženstva  v našom podaní  nie sú len nudným vyučovaním, ale pomocou hier, divadielok, obrázkov, tajničiek, doplňovačiek a rôznych aktivít sa stávajú formačnou hrou. Cieľom školskej katechézy je, aby deti spoznávali Boha a aby do ich sŕdc postupne vstupovala viera a láska k Bohu. Snažíme sa pomocou špecifických výchovných

3. októbra sme prežili krásny jesenný výlet s desiatkami mladých a detí z Luníka na Medvedej hore (kopec nad Luníkom). Nepotrebovali sme na to žiadne peniaze, nepotrebovali sme písať žiadne projekty, len sme využili silu nášho misijného tímu a ochotu miestnych animátorov. Bolo to odpoludnie plné hier, detského smiechu a radosti. Skoro stovka detí bola aspoň na pár hodín vytiahnutá do pekného prostredia jesennej prírody. Aj keď vstup do lesa bol v celku netradičný. Sme zvyknutí, že keď niekde prichádza vládna delegácia, tak im na cestu rozložia koberec. My sme mali pri vstupe do lesa prvých pár metrov tiež vystlaných, aj keď nie červeným

Dve časti stavby – kostol a ubytovacia časť – prechádzajú v týchto dňoch finálnymi vonkajšími úpravami, t.j. zateplenie polystyrénom, sieťkovanie, omietnutie, položenie podkladovej farby a nahodenie štruktúrovanej omietky. Počasie stavbárom až tak nepraje, lebo je daždivo a vlhko, ale nahodenie krycej plachty na lešenie ich skryje nielen pred dažďom, ale aj pred dotieravými výrastkami detí a mládeže, ktorí si chvíle nudy krátia ich otravovaním nadávkami, či hádzaním kamenia.

Povzbudením pre robotníkov i nás sú naopak naši mladí, ktorí sa v jednu septembrovú sobotu pustili do kopáčskych prác, aby pomohli urýchliť už aj tak meškajúce práce na stavbe.

Aj tohto septembra sa konal už tradičný Adonai Fest na sídlisku KVP. Pred farou diecézy Božieho Milosrdenstva to ožilo rôznorodým programom. Slávnosť začala sv. omšou, nasledovali rôzne gospelové skupiny, prestriedané vystúpením ľudových tancov. Sr. Lívia s Nikou sa so svojim stretkom „Ohnivé dievčatá“ zúčastnili programu pre deti, ktorý bol zameraný najmä na tvorivé dielne a Pietro so staršími mládežníkmi ich vystriedali večer zhliadnutím vystúpenia Close Harmony Friends. Ďakujeme za pozvanie.

Aj keď Pietro nezištne pomáha na Luníku IX už pár rokov a od júla je tu na celý ďalší rok ako misijný dobrovoľník, až v tento deň mu je slávnostne odovzdaný misijný krížik a skladá misijný prísľub v kaplnke kláštora karmelitánok na sídlisku KVP.Na slávnosť pozval aj nás a tiež niektorých vybraných mladých.

Slávnostnú svätú omšu celebroval don Peter Kuchár, SDB zodpovedný za misie, no nechýbali ani direktor našej komunity o. Peter a don Peter. Sv. omšu doprevádzali hudbou a spevom naši mladí i sestry karmelitánky.

Po slávnosti nasledovalo milé pohostenie, ktoré Pietrovi pomohli pripraviť mladí z KVP. Jednou z prosieb zo sviatku Jána Bosca, ktoré boli prednesené počas sv. omše, bola aj prosba za Pietra: "Prosíme Ťa za nášho nového dobrovoľníka Pietra, udeľ mu hojnosť  milostí potrebných v jeho misii na Luníku IX, aby pritiahol k Tebe mnoho mladých duší."

To mu zo srdca prajeme a vyprosujeme.

 

Sobota 4. septembra bol veľký deň pre 3 sestry saleziánky, ktoré sa rozhodli v tento deň dať navždy svoje ÁNO Pánovi, zložením večných sľubov v Inštitúte dcér Márie Pomocnice. Jednou z nich bola aj sr. Helena Šlenkerová.

Našu sr. Helu sme prišli v tento jej veľký deň potešiť a podporiť aj my. S vďačnosťou za jej prítomnosť sme jej spoločne zablahoželali a popriali vytrvalosť a vernosť povolaniu, Božie požehnanie a kopec potrebných milostí. Slávnosť prebehla v radostnom a rodinnom duchu. Krásu slávnosti ešte znásobil mládežnícky zbor s taliansko-rómsko-slovenským repertoárom, v ktorom účinkovali aj naši mladí.

-Pietro-

 

S našimi luníkovskými chlapcami sme prijali pozvanie na Mariánsku horu – na Bodku. Zúčastnili sme sa jej po prvý krát. Pre chlapcov to bolo stretnutie s rovesníkmi pri hrách i duchovnej obnove. Naši chlapci si na workshop pripravili rýchlokurz rómčiny. Deň sme zakončili v bazilike, kde sme si od našej nebeskej mamy prosili požehnanie i spoznanie, či prijatie svojho povolania.

-don Peter-

Tento výlet, aj keď si trúfame nazvať ho animátorský, a mnohí zo zúčastnených nimi nie sú, bol jednoducho výletom pre všetkých našich mladých nad 15 rokov, ktorí sa aspoň trošku aktívnejšie zapájajú do života nášho spoločenstva a obohacujú ho niektorým zo svojich darov a talentov. Teda výlet je odmenou pre snaživejších, ale zároveň aj povzbudením pre tých menej snaživých

No a čo sme teda podnikli za tých päť krátkych dní, z ktorých dva sme iba cestovali tam a späť? Napodiv, stihli sme toho dosť. Vďaka dvom deväťmiestnym autám sme boli celá osádka výletu plne mobilná, takže sme neboli odkázaní na prepravu vlakmi, či autobusmi, a to ušetrilo ozaj mnoho času.

Cieľom prvého dňa bolo precestovať vyše 500 km z nášho sídliska až do Starej Vsi nad Ondřejicí, Diecézneho strediska mládeže, kde sme boli ubytovaní. Nebolo to však také obyčajné ubytko. Čakali nás najbližšie štyri noci vo vagóne odstavenom na dvore strediska. Každá „kajuta“ mohla prichýliť až troch pasažierov. No pred spaním sa treba ešte najesť – jedlo, teda večere a raňajky, sme si svojpomocne pripravovali v kuchyni strediska, ktorú nám naplno poskytli. Obedy sme mávali suché vo forme pikniku, vždy na inom mieste.

V stredu sme si to hneď zrána namierili do saleziánskeho strediska v Ostrave, odkiaľ sme poznali už zopár saleziánov z minuloročnej konferencie a don Pavel bol dokonca istý čas u nás na Luníku. Návštevu sme teda prišli oplatiť. Celým areálom nás sprevádzal dobrovoľník Pišta a don Pavel, direktor komunity v Ostrave. Ich stredisko je ozaj obrovské. Majú tam poschodovú knižnicu, menšiu miestnosť pre deti predškolského veku, čajovňu s barovým pultom, klubovne a samozrejme, súčasťou strediska je aj veľký kostol. Našich mladých však najviac upútala hudobná zvukotesná miestnosť, kde hneď vyskúšali bubny. Veľká zrkadlová stena v tanečnej miestnosti bola ideálna na fotenie a lezecké steny, ukryté za divadelnou halou s javiskom, zasa na odskúšanie svalov na rukách. Za budovou majú postavenú ešte okrúhlu trampolínu, ktorú sme, samozrejme, tiež testovali. Keď sme už všetko videli, počuli i odskúšali, poďakovali sme sa, nechali malé darčeky v podobe našich CDčiek a vybrali sa spoznávať ďalšie pekné miesta a mestá.

Navštívili sme baziliku Navštívenia Panny Márie na Svatom kopečku pri Olomouci, kam ľudia putovali už od 17. storočia. Prichádzali si uctiť Pannu Máriu ako Kráľovnú Moravy, na ktorej orodovanie tu bolo vyslyšaných mnoho modlitieb. Aj my sme tu pobudli v tichu a modlitbe, a keď prišiel čas obeda, spravili sme si piknik pod gaštanmi. Potom sme putovali ďalej pozrieť si mesto Olomouc, jeho námestia a pamiatky. Večer sme strávili spoločnými hrami v stredisku.

Nastal ďalší deň, štvrtok. Doobedie sme strávili v Brne, kde sme boli pozrieť starých známych o. Petra – rómsky manželský pár Pompovcov, pochádzajúcich z Toporca. Presťahovali sa tam, aby pomáhali na miestnej fare a v mládežníckom stredisku, ktoré navštevovali najmä rómske deti. Pozreli sme si ich stredisko i kostol, porozprávali nám o ich činnosti a za farou na záhrade sme strávili pár príjemných chvíľ oddychom popri obedovaní na tráve. Ďalším zážitkom bolo Múzeum Rómskej kultúry, kde sme si pozreli výstavu z dielne maliarky veľkých očí, Bohumily Doležalovej. Videli sme tiež krátky dokument z jej života, ďalšie pripojené výstavy s tematikou holokaustu Rómov počas 2. svetovej vojny a  vystavené fragmenty z ľudovej kultúry rómskeho národa. Poobedie sme strávili na ďalšom pútnickom mieste, na Velehrade. Je to baroková bazilika, ktorá bola spolu s priľahlými budovami (napr. bývalý cisterciánsky kláštor) vyhlásená v r. 2008 za národnú kultúrnu pamiatku. Tak ako na Svatom kopečku, aj tu pred časom slúžil sv. omšu predchádzajúci sv. otec Ján Pavol II.

V piatok sme necestovali, ale ostali sme v stredisku na duchovnú obnovu. Viedol ju Katkin brat Klemo, ktorý tu pôsobí ako kňaz. Bola to veľmi príjemná obnova, presne taká, akú mladí potrebujú, plná príkladov, humoru i vážnych chvíľ. Celá bola zameraná na spoločenstvo a na tímovú prácu, no a na záver sme mali v  skupinách stvárniť zadané vlastnosti, z čoho bolo množstvo zábavy. Nasledovalo silencium, sviatosť zmierenia a svätá omša. Poobede sme vyliezli na strechu našej nocľahárne – na vagónek a predvádzali sme tam všelijaké pózy od výmyslu sveta pred objektívmi fotografov. Aj napriek tomu, že poprchávalo, sme mali večer po volejbalovom turnaji ešte táborák, a potom hajde spať, lebo zajtra už cestujeme domov.

Spiatočná cesta bola trochu zaujímavejšia kvôli zastávke na fare v dedinke Zubák, kde pôsobí vdp. Emil Čurik. Rozhodli sme sa navštíviť ho, aj keď sme museli kvôli tomu spraviť poriadnu zachádzku. Chlapci, ktorí ho zažili ešte ako kaplána na Luníku IX, sa naňho veľmi tešili, chceli vidieť, či sa za tie roky zmenil. Ukázal nám ich kostol i faru, kde má veľké podkrovné priestory pre pastoráciu mládeže, ktorá tu chodí na obnovy a duchovné cvičenia. Ďalšou zastávkou bolo saleziánske stredisko v  Poprade, odkiaľ sme mali požičané jedno z áut. To sme tu zamenili za naše 5-miestne, ktoré nás tu celý čas čakalo. A tí, čo sa nezmestili, mali ďalšie oživenie cesty - išli ďalej vlakom. Nakoniec sme sa všetci šťastne vrátili na náš Luník. Bohu vďaka.

Bol to veľmi pekný výlet a ďakujeme všetkým, ktorí sa podieľali na jeho príprave i realizácii. Ostane dlho v našich spomienkach.

 

V nedeľu 1. augusta sa konal 18. ročník púte Rómov do Gaboltova. Na tejto púti nechýbali ani mladí z Luníka IX. Autobus plný pútnikov vyrazil z Luníka o 9:30. Po dlhšej ceste a prestávke v Bardejove na Poštárke sme do Gaboltova dorazili presne na obed. Po chvíli hľadania najlepšieho miesta sme všetci vytiahli deky a pustili sme sa do načerpania nových síl cez dobroty, ktoré sme si z domu poprinášali. O 13:00 sa začínal program púte.

Načerpané sily sme využili pri modlitbe krížovej cesty, ktorú nám dramatickým spracovaním priblížili mladí z Podsadku pod vedením vdp. Pavla Tondru. Možnosť kultúrne pookriať nám ponúkli mladí z Pastoračného centra Čičava pod vedením vdp. Martina Mekela prostredníctvom divadelného vystúpenia Džaha tuha.

Na púti nechýbala ani modlitba ruženca, skrze ktorú sme si mohli od Panny Márie Škapuliarskej vyprosiť požehnanie a milosti pre naše rodiny a pre celý rómsky národ.

O 16:00 sa začala slávnostná sv. omša, ktorú celebro-val košický arcibiskup metropolita, Mons. Bernard Bober, a o. biskup Mons. Štefan Sečka. Kazateľom bol o. Peter Bešenyei SDB. Svojím strhujúcim príhovorom, ktorý  svedčil o jeho bohatých skúsenostiach z rómskej pastorácie, určite zasiahol mnohé srdcia, aby sa tak mohli čoraz viac otvárať pre Boha a pre duchovné hodnoty. Sv. omšu hudobným sprievodom skrášlili mladí z Luníka IX.

Tento slávnostný deň sme ukončili kultúrnym programom, ktorý pripravila kapela ľudovej hudby z Poštárky.

-Pietro-

 

Tohto leta sa nám na Luníku IX s krátkodobými dobrovoľníkmi akoby vrece roztrhlo. No my sme radi, že je na Slovensku toľko ľudí ochotných stráviť svoj prázdninový čas s deťmi z najvykričanejšieho sídliska, a tak pomôcť i nám, ktorí sme tu celý rok , a trochu odľahčiť z námahy pri prípravách a realizácii mnohých letných akcií, ktoré nás každé prázdniny čakajú.

  • Najdlhšie u nás pobudla Zuzka Balážová z Bratislavy. Bývala na byte s dobrovoľníčkami, a takmer celý mesiac pomáhala, kde to bolo potrebné. Zúčastnila sa prípravy a realizácie dievčenského tábora, varila na chlapčenskom tábore, podieľala sa na príprave prímestského tábora a časť z neho aj zažila.
  • Ďalšia Bratislavčanka bola Mária Sisová, ktorá strávila s nami krásne chvíle na dievčenskom tábore a spolu so Zuzkou, pod taktovkou sr. Anny, tiež varila na chlapčenskom tábore a vo voľných chvíľach sa hrávala s našimi malými luníkovčiatkami na sídlisku.
  • Dominika Mikurdová z Popradu s nami prežila dievčenský tábor a jedno veľmi pekné nedeľné oratko.
  • Mário Kundra zo Stropkova, ako jediný chlapčenský dobrovoľník, pomáhal počas tábora chlapcov.
  • Markéta Krejčová z Českej Republiky došla počas prímestského tábora a bola s nami na animátorskom výlete na Morave.
  • Fany alias Františka Martinková z vedľajšieho sídliska KVP v Košiciach sa hádam už ani neráta do letných dobrovoľníkov, lebo je takmer súčasťou nášho animátorského tímu počas celého roka. Jej dobrovoľnícka práca popri štúdiu je tu veľmi užitočná a nedá sa nespomenúť aj jej letná aktivita spojená s prípravou a realizáciou prímestského tábora.

Všetkým týmto mladým ďakujeme za pomoc a tešíme sa na ďalších odvážlivcov, ktorí sa chcú zbaviť predsudkov voči Rómom. Aj toto je jedna z ciest.

Drahý otec arcibiskup, drahý otec biskup, bratia kňazi, milé rehoľné sestry, skutočne sa teším vašej prítomnosti, a zároveň vítam všetkých pútnikov, ktorí ste sa zišli tu, na Mariánskej hore v Gaboltove.

Keď mladý človek dovŕši osemnásty rok svojho života, v jeho živote je veľká radosť z dospelosti, spojená s oslavou. Tak aj my máme dôvod dnes spoločne oslavovať. Máme osemnásty ročník púte, ktorá sa stala „dospelou“.

Dovolím si začať myšlienkou hlavného predstaveného saleziánov, ktorý každoročne vyhlasuje centrálnu misijnú myšlienku.

Pre rok 2010 je to heslo - Kráčajme spolu s Rómami.

Pri výbere tejto témy povedal, že hovoriť o Rómoch znamená otvoriť oči realite ich prítomnosti, ako silného, 12 miliónového národa v Európe a 36 miliónového národa vo svete.

Čo ho viedlo k výberu tejto témy?

1. Uvedomil si, že Európe potrebujeme vrátiť dušu pomocou silného misijného projektu. (Zdôrazňuje, že misie nie sú len v Afrike alebo Ázii, ale je potrebné vidieť aj tento veľký rómsky národ, ktorý je medzi nami, a zatiaľ nebol nikdy systematicky evanjelizovaný).

2. Cirkev má v sebe veľkú silu a svojím srdečným, bezbariérovým a otvoreným pastoračným prístupom sa môže stať budovateľkou mostov medzi Rómami a Európskou spoločnosťou.

Uvedomme si, že rómsky národ má v sebe obrovský duchovný potenciál, ktorý Cirkev ešte neobjavila a nevyužila. Rómska populácia je mladá, nebojí sa prijímať život a odovzdávať ho ďalej.

Príklad: Raz sa ma jeden kňaz pýtal, či to už nepreháňame s tými Rómami. A ja som mu dal protiotázku, podľa akých kritérií došiel k takému názoru...

Pred niekoľkými mesiacmi mi náš otec arcibiskup Bernard poslal jeden dotazník zo SAV- ústavu etnológie, aby sme tam vyčíslili, koľko percent svojich aktivít venuje katolícka Cirkev na Slovensku rómskej misii – a my sme museli pravdivo priznať, že ani 1%.

Takže určite to s tou starostlivosťou o Rómov nepreháňame, ale naopak, ešte vám veľa dĺžime. Hovorí sa, že na Slovensku je okolo 8% Rómov, takže aj naše ponuky by sa mali približovať k tomuto číslu...

Tu by som chcel, aby ste si aj vy, bratia a sestry, uvedomili, že všetci tí, ktorí sa vám s láskou, nezištne venujú, sú niekedy akoby medzi dvoma mlynskými kameňmi. Aj majorita na nich tlačí, a aj vy máte svoje požiadavky, nároky, očakávania....

Kňaz, rehoľná sestra, katechéta musí byť tým mostom. Medzi tou majoritnou spoločnosťou a minoritou, na strane ktorej stojí.

K budovaniu mostov medzi majoritnou spoločnosťou a Rómami pomôžu pozitívne vzájomné skúsenosti, pozitívne príklady. Jeden z nich je určite Zefirín Jimenéz Malla.

Je to prvý Róm, ktorý je vyzdvihnutý na oltár. Narodil sa v chudobe, vlastný otec ho opustil a išiel za inou ženou. Vyrástol bez otca. Pre dieťa je ľahšie vyrastať s pocitom, že mu otec zomrel, ako s tým, že ho opustil. A aj napriek tomu všetkému zo Zefirína vyrástla veľká osobnosť s otcovským srdcom.

Tu by som dal apel – dôraz na všetkých otcov!

Aj vy ste rozídení za prácou, často vzdialení, odlúčení od svojej rodiny... Buďte verní svojim ženám, neopúšťajte ľahkovážne svoje deti.

Zefirín nechodil do školy, ale pomáhal doma ako vedel; vyrábal a predával prútené výrobky. Ako 20 ročný sa oženil, ako to napísal don Mário Riboldi, “al modo zingaro”, bez náboženského obradu (ktorý bol slávený až v roku 1912).

Bratia a sestry, pred dvadsiatimi, tridsiatimi rokmi bolo spoločensky neprijateľné na Slovensku, aby mladí ľudia žili v spoločnej domácnosti a neboli sobášení. Ale dnes to al modo zingaro, tento cigánsky spôsob, akoby sa stal všeobecnou normou pre všetkých...

Zefirín a Tereza nemohli mať deti, pre Rómov je veľmi ťažké ak nemôžu mať dieťa. V knihách o Rómoch je napísané, že je neprijateľné, aby Rómka išla na potrat. My zo svojej kňazskej skúsenosti vieme, že dnes si aj rómske ženy vedia dať zabiť svoje dieťa.

Všimnime si, bratia a sestry; ako keby sa majorita naučila žiť na spôsob „al modo zingaro“, bez toho aby sa sobášili v kostole a Rómovia sa naučili od majority zabíjať svojich potomkov.

Dnes sa kultúry navzájom miešajú, ovplyvňujú, neexistujú presné hranice...

Čo je príčinou, že sa negatívne prvky z jednej kultúry prelievajú do druhej? Chýba nám viera v živého Boha. A my, bratia a sestry, prichádzame tu, do Gaboltova, aby sme prehĺbili svoju vieru.

Zefirín sa s Terezou až po tridsiatich rokoch spoločného života zosobášil. 30 rokov žili spolu na spôsob al modo zingaro, ale keď Boh vstúpil do ich života, hanbili sa, že nie sú zosobášení (išli sa sobášiť tam, kde ich nikto nepoznal)... Hlavný motív, pre ktorý sa dali zosobášiť, bol, aby sa mohli spovedať a prijímať Ježiša Krista, živého Boha, v Eucharistii.

Príklad: Zefirína poznalo celé Barbastro. Raz stretol chorého človeka na TBC, ktorý vykašliaval krv. Všetci ľudia, ktorí boli na ulici, zrazu zmizli. Vtedy neexistovali na túto chorobu lieky. Zefirín ho vzal pod ramená a odprevadil domov. V tom čase, nakaziť sa TBC znamenalo privolať si smrť.

Prečo to Zefirín dokázal a ostatní nie? Lebo Boh mu dával silu, lebo bol prítomný v jeho živote.

Ak my nebudeme mať Boha v srdci, tiež budeme ohŕňať nos nad Božími i cirkevnými prikázaniami.

Ale ak prijmeme Boha a vpustíme ho do svojho života, ak budeme rešpektovať jeho Slovo a jeho prikázania, tak potom sa to prenesie aj do našich medziľudských vzťahov, do nášho vzájomného spolužitia.

V roku 1936 vypukla občianska vojna v Španielsku. Zefirín bol zatvorený do väzenia, lebo sa zamiešal do situácie na ulici, keď videl, ako útočia na katolíckeho kňaza. Jeden strážca - bachar ho spoznal a vybavil, že ho pustia, pod podmienkou, že sa nebude verejne modliť, lebo inak zomrie. Ale Zefirín sa nedal kúpiť, nezaprel Boha kvôli slobode. O niekoľko dní na to ho na cintoríne zastrelili. Zomrel s výkrikom "Je živý Kristus Kráľ!"... Jeho posledné gesto - v ruke drží ruženec, ako zástavu víťazstva.

4. mája 1997, v Ríme, ho pápež Ján Pavol II. vyhlásil za blahoslaveného a dal ho celému svetu za príklad.

Bohu je v každom národe milý ten, kto sa snaží zachovávať jeho Slovo. Buďte si istí, že Boh nerobí rozdiely... U Boha neznamená nič farba pleti, Boh vidí do nášho srdca.

Aj my môžeme zvolať s blahoslaveným Zefirínom: Boh je skutočne živý, Boh má silu konať aj v našom živote, Boh môže premeniť každé srdce, aj to moje, lebo Boh je Kristus Kráľ.

Tu by sa možno už hodilo povedať amen, ale ja sa chcem ešte obrátiť na všetkých tých, ktorí sa vám s láskou venujú (kňazov, rehoľné sestry a katechétov, laikov...).

Aby ste si osvojili tri princípy ako kľúč k srdciam Rómov:

Princíp úcty – vážiť si tých, ktorým sa venujete, v každom prostredí a úctivo sa o nich vyjadrovať v každej spoločnosti. Svoje priateľstvo nemôžeme prežívať iba navonok, len na pol plynu, ale naplno.

Princíp lásky - (tento princíp zahŕňa toleranciu a trpezlivosť - rešpektuje postupný rast) – mať ich rád, a to tak, aby cítili, že ich máme radi.

Princíp neprotirečenia – vedieť ľudí vypočuť, vcítiť sa do nich, zbĺklo neodporovať, bezhlavo nepoučovať, nemať hneď na všetko odpoveď, všetko hneď neriešiť, ale pokojne, trpezlivo vysvetľovať, s láskou argumentovať.

Uvedomme si, že krása duší sa vykupuje osobnou bolesťou. Rómske prostredie treba premodliť a pretrpieť. A preto aj náš život medzi Rómami, bude bolestne krásny...ako to často hovorí rehoľná sestra Anna, ktorá žije už dlhšie medzi Rómami...

Dovolím si s úctou, ale zároveň aj s bázňou osloviť aj našich otcov biskupov.

Otec biskup Štefan, Vám by som chcel poďakovať za sprevádzanie hlavne mladých kňazov v Spišskej diecéze, ktorí sa venujú rómskej misii. Raz som bol pozvaný na Vaše stretnutie a bol som milo prekvapený Vaším osobným záujmom o ich prácu. Bolo to tesne po vianočnom období a vy ste sa ich pýtali, koľko domov, či chatrčí požehnali... Povzbudzovali ste ich, aby neobišli ani tie najbiednejšie ľudské príbytky, aby aj tam prinášali Božie požehnanie a jeho lásku... Ďakujem Vám, ale zároveň Vás aj prosím, aby ste aj naďalej boli morálnou oporou pre svojich kňazov.

Otec arcibiskup Bernard, Vy ste asi jediný, čo ste tu za tých 18 rokov trvania púte nikdy nechýbali. Vždy ste si tento dovolenkový čas vedeli prispôsobiť a podriadiť tejto našej rómskej púti. Ďakujem Vám za to...

A tiež za to, že ste stáli pri mne, keď sa budovala Poštárka, keď sa rodilo dielo v Jarovniciach, a taktiež teraz, keď sa boríme, skutočne boríme s výstavbou diela na Luníku IX v Košiciach. Určite všetkým sa nám bude ľahšie pracovať, keď vieme, že máme za sebou sympatiu a podporu arcibiskupa. Vďaka Vám za tých 18 rokov, počas ktorých som mohol s Vami spolupracovať.

Úplne na záver - som vnútorne presvedčený, že kresťanstvo je ideálna cesta, ktorá otvára dvere k zjednocovaniu kultúr. Čím viac budeme žiť svoju vieru, čím viac sa priblížime k Bohu a k jeho nebeskej matke Panne Márii, tým bližšie budeme mať aj k sebe navzájom. Amen.

Peter Bešenyei sdb

V Nedeľu 1. augusta sa konal 18. ročník púte Rómov do Gaboltova. Na tejto púti nechýbali ani mladí z Luníka IX. Autobus plný pútnikov vyrazil z Luníka o 9:30, po dlhej ceste a prestávke v Bardejove na Poštárke sme do Gaboltova dorazili presne na obed. Po chvíli hľadania najlepšieho miesta sme všetci vytiahli deky a pustili sa do načerpania nových síl skrze dobroty, ktoré každému z nás nabalili starostlivé mami. O 13:00 sa začínal program púte. Načerpané sily sme využili pri modlitbe krížovej cesty, ktorú nám dramatickým spracovaním priblížili mladí z Podsadku pod vedením vdp. Pavola Tondru. Možnosť kultúrne pookriať nám ponúkli mladí z Pastoračného centra Čičava pod vedením vdp. Martina Mekela, ktorí predviedli divadelné vystúpenie Džaha tuha. Na púti nechýbala ani modlitba ruženca, skrze ktorú sme si mohli od Panny Márie Škapuliarskej vyprosiť požehnanie a milosti pre naše rodiny a pre celý Rómsky národ. O 16:00 sa začala slávnostná sv. omša, ktorú celebroval košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober a o. biskup Mons. Štefan Sečka, kazateľom bol o. Peter Bešenyei. Jeho kázeň si môžte pozrieť na tejto stránke. Sv. omšu hudobným sprievodom skrášlili mladí z Luníka IX. Tento slávnostný deň sme ukončili kultúrnym programom, ktorý pripravila kapela ľudovej hudby z Poštárky.

Príhovor na rómskej púti; Gaboltov 2010

Tak isto ako na dovolenku mladých nás na stretnutie Mariapoli pozval Miro Koseček. Tento krát pozval však štyroch mladých z Lunika IX. Boli sme radi, že konečne aspoň na nejaký čas unikneme z Luníka a budeme mať chvíľu čas trošku sa hlbšie zamyslieť nad životom a vzťahom s Bohom. A myslím, že tento zámer sa aj splnil, teda aspoň mne...

Stretnutie sa konalo v meste Banská Štiavnica. Toto mesto je prekrásne, síce je na kopcoch, ale potom mi to dokonca vyhovovalo. Najprv som mrmlal „toto mesto je celé na kopcoch, ja chcem dolinu ako je na Luníku.“ Po nejakom čase som bol rád, že to nie je tak ako som si to predstavoval, veľmi sa mi páčilo toto mesto.

Tohto stretnutia sa zúčastnilo cez 400 ľudí, ktorí prišli s pokorou a prišli načerpať energiu do ďalšieho roka vo svojej práci. Doobeda sme mali duchovný program, pozerali sme videá o zakladateľke hnutia Fokoláre. Ďalej sme mali možnosť sledovať rôzne osobné svedectvá, ako im Boh pomáhal pomôcť prekonať ťažké situácie, ktoré im život priniesol. Poobede sme mali čas pre seba mohli sme navštevovať múzea a iné kultúrne pamiatky, ktoré toto mesto ponúkalo. Niektorí využili možnosť turistiky, samozrejme mi sme využili možnosť kúpania sa na kúpalisku.

Večer sme mali možnosť zúčastňovať sa rôznych workshopov na témy komunikácia, komunikácia medzi snúbencami, ako pôsobí sledovanie televízie na deti a podobne. Celé stretnutie sa uberalo myšlienkou komunikácie a páčilo sa mi to, pretože určite som sa naučil jednu vec, že najdôležitejšou súčasťou dobrej komunikácie je mlčanie.

Myslím si, že každý si prišiel na svoje a určite toto stretnutie obohatilo všetkých, samozrejme každého vlastným spôsobom. Zase sa chcem poďakovať Mirovi Košečkovi a všetkým z hnutia Fokoláre, že nám to umožnili a správali sa tak, ako sa správali. Opäť som sa presvedčil , že takéto správanie sa nedá predstierať.

Na tému Mariapoli som urobil rozhovor s Márie Šťastnou a Viliamom Karasom, členmi hnutia Fokoláre. Tuto reláciu som pripravil pre Rómske mediálne centrum, bolo to odvysielané v Slovenskom rozhlase, takže ak máte čas a chuť nech sa páči.

Počas letných prázdninových dní sme sa ja a Ivan zúčastnili jedného tábora, ktorý organizovalo hnutie Fokoláre v Kráľovej Lehote.

Bolo nás tam cez 100 mladých ľudí. Chlapci bývali v stanoch a dievčatá v chatkách. Samozrejme nám chlapcom to nevadilo, že spíme v stanoch, pretože sme džentlmeni :D Povedali sme si, nech si dievčatá užijú dovolenku. Nazývali to dovolenkou mladých, pomyslel som si aká dovolenka, keď spíme v stanoch. No zistil som, že na lepšej dovolenke som ešte nebol.Páčilo sa mi, že program, ktorý tam bol, nebol povinný. Mohli sme si v podstate robiť čo sme chceli. My z Luníka IX - dvaja chlapci sme boli jediný Rómovia na tejto dovolenke...

Musím povedať, že som sa trošku obával toho, ako nás príjmu ostatní. Pomyslel som si, keďže tam budeme len dvaja predstavitelia minority a väčšina ľudí tam budú ako predstavitelia majority, tak my sa nebudeme môcť brániť. A zase som sa mýlil. Možno si pomyslíte, prečo používam slová majorita, minorita, veď všetci sme si rovný. No musím povedať, že nie vždy to takto funguje. No v tomto prípade to fungovalo perfektne. Nezažil som ani jednu situáciu, ktorou by som mohol nazvať diskrimináciou, či rasizmom. Cítil som sa tam perfektne. Zažili sme kopec skvelých neopakovateľných chvíľ, ktoré si veľmi vážim  a ďakujem Bohu za to, že mi to umožnil. Tí čo boli na tejto dovolenke prvý krát, zároveň aj ja s Ivanom sme si dávali často krát otázku, či títo ľudia sa správajú tak, len preto, že sú tu, alebo sa správajú takto stále. Určite sa takto správajú vždy, pretože takéto predstieranie dobrého správania, tolerancie, úprimnosti a vzájomného pochopenia sa nedá predstierať. Človek vycíti, keby to niekto predstieral.

Nedá mi poďakovať všetkým účastníkom a organizátorom dovolenky, pretože táto dovolenka v našich srdciach ostane veľmi dlho v pozitívnom slova zmysle. Najväčšia vďaka a myslím si, že teraz hovorím aj za Ivana, patrí Mirovi Kosečkovi, ktorý nás na túto dovolenku pozval a zariadil aj poplatky ktoré s tým boli spojené. Povedal nám, dajte čo môžete a ostatné vybavím ja cez dobrých ľudí. Preto ďakujem aj tým dobrým ľuďom, ktorý nám umožnili, zúčastniť sa tejto dovolenky.

Život na Luníku IX nie je ľahký a hlavne pre nás, ktorý chceme žiť ináč ako ostatní Rómovia z tohto známeho sídliska. Preto si myslím, že zažitie takejto skvelej a obohacujúcej skúsenosti spolužitia majority s minoritou aj keď iba na týždeň, dokáže upevniť vzťah s Bohom a celkovo dokáže táto pozitívna skúsenosť prehodnotiť naše názory na život a ľudí na tomto svete. Oplatí sa veriť, že život na tomto svete má zmysel, oplatí sa veriť, že Boh stvoril vo svojej podstate dobrých ľudí, podľa svojho vlastného obrazu.

Zostaňte s Bohom.... Ačhen Devleha....

Miroslav Tirda

Púť Rómov do Gaboltova je vždy v prvú augustovú nedeľu. 19. ročník púte je 7. augusta 2011.

Príhovor na rómskej púti; Gaboltov 2010

PROGRAM

18. ročníka púte Rómov do Gaboltova

1. august 2010

 

13.00 – Krížová cesta

Mladí z Podsadku a vdp. Pavol Tondra

14.00 –  Džaha tuha – divadelné vystúpenie

Pastoračné centrum Čičava pod vedením vdp. Martina Mekela

 

15.00 – Modlitba sv. ruženca Diakon vdp. Michal Horváth z Hanušoviec nad Topľou

 

15.45 – Príprava na sv. omšu

Vdp. Viktor Tomčányi

 

16.00 – SV. OMŠA –  celebruje o. biskup Bernard BOBER a o. biskup Štefan SEČKA

 

Hudobný sprievod pri sv. omši: mladí z Luníka IX

Po sv. omši – kultúrny program – ľudová hudba z Poštárky

 

 

(Priebežne počas celej púte je možnosť pristúpiť k svätej spovedi a v kostole je priestor pre osobnú tichú modlitbu.)

Keďže už o pár dní pocestujeme s našimi animátormi na veľký výlet na Moravu, a ide nás tam až 18, budeme si musieť na túto príležitosť požičať dve veľké deväťmiestne autá. Jedno nám prisľúbili naše sestry saleziánky a po druhé treba zájsť k saleziánom do Popradu. Vybaviť to má pán kaplán, no nepôjde predsa naprázdno takú ceste pre nič za nič. Zobral teda štyroch našich chlapcov, aby videli Tatry, keď už budú tak blízko. Cieľom túry sa stala chata Zamkovského – pre niekoho blízka, pre iného vzdialená chata. Prvý kilometer túry bol veľmi náročný pre polovičku výpravy, kým tá druhá sa tešila a hlavne vládala. Po polhodinke sa situácia obrátila... No príchodom na chatu sa všetko upokojilo a začali sme si vychutnávať Tatry, čučoriedky i okoloidúcich turistov. Nezabudnuteľným zážitkom pre všetkých bola spiatočná cesta. Nasadli sme do veľkého tranzitu a po ozname šoféra, nášho pána kaplána: „Toto je prvýkrát, čo šoférujem také veľké auto!“ – začali vrúcne modlitby, aby sme živí a zdraví došli domov. Vďaka Ti, Bože, že sme došli.

- don Peter Ž. -

V pondelok, 26. júla 2010, sa na Luníku IX šírili rôzne správy. Vraj strýko Andrew vyrobil prstene, cez ktoré zmiznete do úplne iného, čarovného sveta. Už takto zmizli dve deti, no a my, deti a animátori z prímestského tábora, sme sa im rozhodli pomôcť.

Vďaka úspešne zvládnutým úlohám sme tieto prstene získali a už poobede sme boli svedkami stvorenia Narnie. Žiaľ, už tam bola aj zlá kráľovná, pred ktorou sme ju museli ochrániť. Nebojte sa, podarilo sa nám, aspoň väčšine :) odolať pokušeniu a získať semienka, z ktorých mal vyrásť strom. Ten mal Narniu chrániť dlhé roky.

Samozrejme, boli sme si to na druhý deň overiť a možno nám neuveríte, ale už tam uplynulo veeeľmi veľa rokov. Strom už nebolo nikde vidieť, zato všade bol sneh a zima – vládla tu zlá kráľovná. My sme sa však nemali zle. Cez skriňu nás previedol milý faun, pán Tumnus. Hostil nás vo svojom dome čokoládou (samozrejme s rukavičkami, šálom a príborom), pukancami (trošku nehygienicky, ale prežili sme :)), jogurtom (niektorí ho mali viac na tričku ako v ústach), ... a rozprával nám o svojej kamarátke Lucy, dievčatku z nášho sveta, ktoré ho tiež nedávno navštívilo. Keď sme od neho odchádzali, sľúbili sme, že ho nezradíme zlej kráľovnej. Poobede nás však už čakalo nepríjemné prekvapenie: pána Tumnusa uniesli. Vynaložili sme nemálo úsilia, mnoho ráz vyskúšali svoju odvahu, aby sme ho spolu s Lucy, Edmundom, Susan a Petrom zachránili. Stretli sme aj pána Bobra a dozvedeli sa, že jedine Aslan nám môže pomôcť.

V záchrannej akcii sme teda pokračovali aj na ďalší deň, no všetko sa len zhoršovalo. Ukázalo sa, že Edmund bol tým zradcom a i keď už svoj čin oľutoval, a nám sa ho nakoniec podarilo vyslobodiť, kráľovná žiadala jeho smrť. Našťastie zasiahol Aslan a my sme mohli odísť plní napätia domov. Až ráno sme sa dozvedeli, že Aslan obetoval svoj život, aby zachránil Edmunda. Aj my sme sa preto celý deň snažili o obetavosť. Aslanova nevinná dobrovoľná obeta spôsobila, že Kamenný stôl praskol a aj smrť bola porazená. Aslan znova žil! A my sme mali viac odvahy bojovať so zlou kráľovnou – čarodejnicou. Tá vojna stála naozaj za to. Bojovali sme vodnými zbraňami (sáčky s vodou), proti kráľovnej a  jej poskokom, ktorí mali dokonca hadicu. Aj napriek tomu, že sme všetci boli takmer dokonale mokrí, nedalo sa poprieť, že čarodejnica bola porazená a my sme mohli byť slávnostne pasovaní za Rytierov Aslanovej armády.

Tým sa to však nekončilo. Posledný deň tábora sa k nám dostal princ Kaspián a hľadal slávnych Rytierov Aslanovej armády. Samozrejme nám vôbec nechcel veriť, že sme to my – vraj sme príliš mladí a malí... Nuž sme mu to museli dokázať. Celý deň sme pomáhali v uliciach Luníka IX. Niekto nosil nákupy až domov, pomáhal pri upratovaní, umýval okná na úrade, čistil chodník, vyniesol starý koberec ... Veru, činili sme sa a ako odmenu sme si vyslúžili sladký poklad na Medveďovej hore. Zároveň sme dostali aj ďalšie prstene – malé ružence. Modlitbou si totiž môžeme Narniu, svet plný dobra, vyčarovať kdekoľvek, aj na Luníku IX.

-Fany Martinková, VIDES-

Snáď sa nám to podarí, keď nám pomôžete aj vy.

 

Letné prázdniny sú časom oddychu, zábavy, radosti, výletov a táborov. Aj naši chlapci využili tento čas a strávili spolu s nami týždeň na pobytovom tábore na Borde. Odvaha, priateľstvo, poslušnosť, múdrosť a čestnosť. Toto sú čnosti, ktoré sme sa snažili naučiť od kráľa Dávida, starozákonnej postavy. Počas celého týždňa sme mali možnosť zažiť nezabudnuteľné zážitky. Boj s levom, riešenie šifier, prechádzanie zradnými uličkami plnými  nástrah, výroba odliatkov zo stôp zvierat, to je len zlomok z toho, čo všetko sme museli spolu s Dávidom zvládnuť. Tábor sa začal v pondelok ráno odchodom na Bordu. Po príchode nasledovalo rozdelenie do skupín. Každá skupinka si vymyslela svoj názov, pokrik a erb. Hneď na začiatok sa chlapci v plnení úloh a hrách priučili odvahe a priateľstvu, čnostiam, ktoré boli citeľné a viditeľné počas celého týždňa. V  tento deň sa        samozrejme nezabudlo ani na nočnú hru; dobrodružné naháňanie nočných bludičiek dalo zabrať každému z nás. Druhý deň sme sa vybrali na prechádzku do neďalekej dedinky Herľany. Prechádzka bola síce náročná, ale obed a  hry, ktoré nás  tam čakali, stáli za to. Fajn bolo aj to, že sme každý deň mali sv. omšu a modlitbu sv. ruženca, počas ktorých sme mohli Pánu Bohu poďakovať za všetko čo nám dal. V stredu sme sa snažili priučiť múdrosti a  čestnosti.

Nikto z nás by nečakal, že vyrobiť poplašné zariadenie na ochranu starovekej vzácnej dýky je také ťažké a prenášať vodu v ústach z nádoby do nádoby také zábavné. Štvrtok patril pravde a  učeniu sa pokore. Každý dostal možnosť zistiť pravdu o sebe pri aktivite, pri ktorej si chlapci navzájom písali na papier dobré vlastnosti. V tento deň si chlapci mohli zmerať sily v rôznych športových hrách. Posledný deň bol dôležitý. Spolu s Dávidom sme sa stretli zoči-voči v súboji s Goliášom.

Celý týždeň sme sa na to pripravovali a cvičili. Súboj skončil víťazne, Goliáša sme porazili. Víťazov čakala sladká odmena v podobe torty. Viac autentických informácií a zážitkov získate priamo od účastníkov.                                       

-Pietro-

 

Špeciálne poďakovanie patrí bratom saleziánom, animátorom a kuchárkam na čele so sr. Annou.

V druhú júlovú nedeľu sa v katedrále sv. Alžbety slúžila slávnostná svätá omša pri príležitosti kánonického prevzatia arcidiecézy a uvedenia do služby diecézneho biskupa Mons. Bernarda Bobera. Slávnostných obradov sa zúčastnila aj naša misijná komunita z Luníka IX. Otcovi arcibiskupovi prajeme veľa Božieho požehnania a milostí pri plnení jeho duchovnej služby.

Druhý júlový týždeň sa dievčatá z Luníka IX vybrali na pobytový tábor na Bordu, kde zisťovali, čo má správne (nielen) rómske dievča vedieť. Sestra FMA Anna Chrkavá, dievčatá a dobrovoľníčky, medzi ktorými bola aj VIDESáčka, zažili krásny týždeň, plný dievčenských záležitostí.

Každý deň sme sa spoločne stretli na rannej a večernej modlitbe, zúčastňovali sme sa svätej omše, spoločne sa modlievali svätý ruženec. Okrem toho sme si našli čas na čítanie z brožúrky o tom, čo všetko by dievčatá mali vedieť (sexuálna výchova a i.). Každý večer pred spaním sme mali pyžamovú párty, na ktorej sme si vyrozprávali, čo sa nám páčilo a čo by sme chceli zlepšiť.

Prvý deň bol dňom prijatia. Pri zoznamovačkách sme sa snažili navzájom prijať, ale aj tešiť sa z tábora a krásnej prírody, v ktorej sme sa ocitli. Spoločne sme si určili pravidlá, ktoré sme sa usilovali prijímať počas celého tábora.

V utorok, deň krásy, sme si spravili nádherné účesy z listov a kvetov, namaľovali sa farbičkami na tvár a spravili si aj módnu prehliadku. Nešlo však len o vonkajšiu krásu, ale dievčatá dobre vedia, že dôležitejšia je vnútorná krása. Možnosť pristúpiť k svätej spovedi dievčatá využili a večer sme si pozreli aj film o Márii Goretti, od ktorej sa môžeme veľa priučiť. Dve dievčatá sa tak naladili na deň krásy, až sa zamkli v kúpeľni, ktorú sme potom dlho nevedeli otvoriť. Problém bol však v tom, že ju nevedeli otvoriť ani dievčatá z vnútra :) Nakoniec však všetko dobre dopadlo a dievčatá sme vyslobodili.

Deň obetavosti sme mali spoločne stráviť na celodennom výlete do Herlian, ale ako sa dievčatá priznali, celý predchádzajúci večer sa modlili za to, aby sme nikam nešli. Náš Pán ich prosby vypočul a kvôli silnému dažďu sme sa zahrali vnútri. Neodpustili sme si však aspoň prechádzku na maliny. Večer sme si spoločne pozreli film Škola pocitov.

Vo štvrtok sme sa zaoberali šikovnosťou. Okrem súťaží a zdobenia šatiek sme sa naučili aj piecť pizzové koláčiky. Po večernej opekačke sme sa navzájom zabavili pripraveným programom a nakoniec prišla nočná hra, ktorej sa všetci nevedeli dočkať.

Posledný deň bol dňom lásky, kedy sme sa viac ako inokedy sústredili na rozdávanie lásky a robenie radosti ľuďom, ktorí nás obklopujú. Tábor sme ukončili svätou omšou na Luníku IX.

-Zuzka Balážová, VIDES-

naše obetavé kuchárky:

sr. Anna a teta Marika

Tohtoročná práca našej skupiny eL9 sa chýli ku koncu, začínajú prázdniny. Aj keď sa budeme naďalej stretávať pri sv. omšiach, tento čas bude oddychovejším obdobím aj čo sa týka hudobných nácvikov. Preto sme si na záver školského roka naplánovali spoločný výlet ako odmenu za celoročnú námahu, ale ešte viac ako možnosť prežívať a upevňovať naše spoločenstvo, ktoré nie je iba o hudbe.

A aby to nebol iba taký obyčajný výlet, o. Peter pripravil pre našich mladých prekvapenie. Všetci, ktorí prijali pozvanie na výlet, ostali v nadšenom úžase, keď nás za sídliskom KVP čakali dva koníky aj s ich cvičiteľom.

Boli pripravené na celý deň iba pre nás. To bolo radosti. Neviem, či aj pre tie koníky, pretože pri nás si asi veľmi neoddýchli, ale správali sa k nám po celý čas priateľsky a úslužne, a teda predpokladáme, že im náš obdiv neprekážal.

Vybrali sme sa smerom na Bankov a našli sme si peknú lúku, kde sme si urobili táborisko. Ohník, opekačka, gitara, spev, hry... ale predovšetkým jazda na koníkoch. V sedle sme sa striedali takmer bez prestávky. Najprv to bol klus i cval v kruhu a potom voľná prechádzka lesom.

Čas nám rýchlo ubehol a bolo treba vrátiť sa domov. Nášmu sprievodcovi sme sa poďakovali piesňou a ako malý darček sme mu odovzdali naše CD. Aj on nám vyjadril svoje sympatie; bude na nás spomínať v dobrom.

Ďakujeme o. Petrovi za to, že nám vybavil takýto zážitok, ktorý nám umožnil vrátiť sa na jeden deň do rómskej histórie, ku ktorej neodmysliteľne patria kone, vozy a oheň... Tento výlet nám ostane v pamäti ako precítenie túžby, ukrytej hlboko v rómskej duši, v dnešnej dobe už zanesenej každodennosťou moderných dní; túžby po slobodnom a túlavom živote v prírode.

-Katka-


Začiatkom júla nastúpil na ročnú dobrovoľnícku misijnú službu na Luníku IX Peter Farbár, alias Pietro. Je rodákom z Košíc, z neďalekého sídliska KVP. Našu misiu a  sídlisko pozná dosť dobre, lebo už viac ako rok sem dochádza na sväté omše a nedeľné oratká. Uplynulý rok bol zapojený aj do animácie jedného z chlapčenských stretiek. Má tu už teda vytvorenú priateľskú základňu a to je veľkou devízou do ďalšej práce.

Z jeho profesnej oblasti by sme mohli poznamenať, že je čerstvým absolventom Súkromnej strednej odbornej školy v odbore sociálno-výchovný pracovník. Má plány pokračovať ďalej vo vysokoškolskom štúdiu v oblasti liečebnej pedagogiky. Tento čas venovaný našim mladým mu bude určite tiež dobrou školou a skúsenosťou pre ďalšie rozhodovanie sa o svojej životnej ceste.

Na Luníku bude pomáhať pri výučbe náboženstva, animovaní chlapčenského stretka, bude mať na starosti písanie článkov na náš web a určite mnoho ďalších drobností, ktoré postupom času pribudnú.

30. jún, či 1. júl – dátumy uprostred kalendárneho roka, no pre niektorých zlomové obdobie. Pre sr. Helenu a bohoslovcov bol jún posledným mesiacom práce na Luníku IX, a pre Pietra zasa nadchádza prvý mesiac dobrovoľníckej služby.

Lúčime sa so sr. Helenou Šchlenkerovou FMA, ktorá bola po dvoch rokoch obetavej práce preložená do Bratislavy. Na Luníku IX mala na starosti výučbu náboženstva v 1. a 2. ročníkoch miestnej ZŠ, viedla dievčenské stretko Srdiečka, starala sa o knižnicu a kopec ďalších drobností. Ako napísal o. Peter: „Aj keď prichádzala na Luník s veľkou bázňou, rešpektom a otvorene môžeme povedať aj strachom, po roku veľkých bojov sa v tejto misii našla, dala do nej celé svoje srdce a jej trpiaca láska vyvolala aj spätnú väzbu. Jej láska a obetavá služba začala byť splácaná láskou detí, ktoré jej “ukradli srdce”.”

Spolu s deťmi sme sa s ňou rozlúčili na piatkovej sv. omši.

čime sa tiež

s Bystríkom Sabom

a Marekom Vajsom,

bohoslovcami košického seminára,

ktorí tu žili a pôsobili

počas svojej 10 mesačnej pastoračnej praxe.

Bratom saleziánom pomáhali ako asistenti pri výučbe náboženstva, poobede na stretkách a asistovali i viedli niektoré športové aktivity. Bystrík preukázal svoje spevácke a šoférske zdatnosti, Marek zasa športové a jazykové. Tento čas im iste napomohol v  odbúravaní predsudkov, vybudovali si nové priateľstvá a získali odhodlanie nebojácne sa venovať aj v budúcnosti rómskej pastorácii. Veríme, že svoje skúsenosti, získané v školskej katechéze i s prácou s mladými a miništrantmi v budúcnosti bohato využijú. Spoločnou rozlúčkou bola nedeľná svätá omša.

Ďakujeme všetkým trom za ich obetavosť, priateľstvo a prajeme im na ich nových pôsobiskách veľa odvahy a Božieho požehnania.

Ako by povedala sr. Anna: „Vďaka za dar ich existencie“.

Aj keď je školsky rok aj na Luniku rozbehnutý na plný plyn, pripomeňme si na letné chvíle strávené na prímestskom tábore:

V pondelok, 26. júla 2010, sa na Luníku IX šírili rôzne správy. Vraj strýko Andrew vyrobil prstene, cez ktoré zmiznete do úplne iného, čarovného sveta. Už takto zmizli dve deti, no a my, deti a animátori z prímestského tábora, sme sa im rozhodli pomôcť.

Letné prázdniny sú časom oddychu, zábavy, radosti, výletov a táborov. Aj naši chlapci využili tento čas a týdeň strávili na pobytovom tábore na Borde. Odvaha, priateľstvo, poslušnosť, múdrosť a čestnosť. Toto sú čnosti, ktoré sa chlapci snažili naučiť od kráľa Dávida, starozákonnej postavy. Počas celého týždňa mali možnosť zažiť nezabudnuteľné zážitky. Boj s levom, riešenie šifier, prejsť zradnými uličkami plnými nástrah, vyrobiť odliatky zo stôp zvierat, to je len zlomok z toho, čo všetko museli spolu s Dávidom zvládnuť. Tábor sa začal v pondelok ráno odchodom na Bordu. Po príchode nasledovalo rozdelenie do skupín. Každá skupinka si vymyslela svoj názov, pokryk a erb. Hneď na začiatok sa chlapci v plnení úloh a hrách priučili odvahe a priateľstvu, čnostiam, ktoré boli citelné a viditeľné počas celého týždňa. V tento deň sa samozrejme nezabudlo ani na nočnú hru, dobrodružné naháňanie nočných bludičiek dalo zabrať každému z nás. Druhý deň sme sa vybrali na prechádzku do neďalekej dedinky Herľany. Prechádzka bola síce náročná, ale obed a hry, ktoré nás tam čakali, stáli za to. Fajn bolo aj to, že sme každý deň mali sv. omšu a modlitbu sv. ruženca, počas ktorých sme mohli Pánu Bohu poďakovať za všetko čo nám dal. V stredu sme sa snažili priučiť múdrosti a česnosti. Nikto z náz by nečakal, že vyrobiť poplašné zariadenie na ochranu starovekej vzácnej dýky je také ťažké a prenášať vodu v ústach z nádoby do nádoby také zábavné. Štvrtok patril pravde a učeniu sa pokore. Každý dostal možnosť zistiť pravdu o sebe pri aktivite, kedy si chlapci navzájom písali na papier dobré vlastnosti. V tento deň si chlapci mohli zmerať sily v rôznych športových hrách. Posledný deň bol dôležitý. Spolu s Dávidom sme sa stretli zoči voči v súboji s Goliášom. Celý týždeň sme sa na to pripravovali a cvičili. Súboj skončil víťazne, Goliaša sme porazili. Víťazov čakala sladká odmena v podobe torty. Viac autentických informácií a zážitkov získate u účastníkov. Špeciálne poďakovanie patrí bratom saleziánom, animátorom a kuchárkam na čele so sr. Annou.

V pondelok 5. júla 2010 sa dievčatá z Luníku IX spolu s nami – dobrovoľníčkami vydali na nezabudnuteľnú cestu plnú prekvapení na miesto, ktoré sa volá Borda. Cestou sme mali možnosť sa navzájom spoznať. Všetky sme boli veľmi zvedavé, aké to tam bude. Očakávania sa naplnili, lebo chata bola krásna a všade naokolo bola nádherná príroda. Hneď ako sme prišli, všetko sme  preskúmali a zároveň sa aj ubytovali. Po vybalení si všetkých vecí sme sa dozvedeli hlavnú tému tábora, ktorá bola ROMANI ČHAJORI DŽANEL (rómske dievča vie).

SITA

| 1. 7. 2010
Podľa košického magistrátu cieľom projektu bolo začať primárnu a sekundárnu prevenciu závislostí u detí a ich rodičov.

KOŠICE 1. júla (SITA) – V komunitnom centre na Luníku IX realizovalo mesto projekt s názvom Prevencia užívania drog v rómskej komunite. Projekt sa uskutočnil vďaka grantovému programu Prekročme spolu bariéry Nadácie Orange. Podľa košického magistrátu cieľom projektu bolo začať primárnu a sekundárnu prevenciu závislostí u detí a ich rodičov v košickej mestskej časti Luník IX. Sídlisko sa vyznačuje vysokým počtom sociálne vylúčených Rómov, vysokým percentom mládeže fetujúcej toluén, ale aj dospelej populácie, ktorá podlieha ďalším druhom závislostí - gamblerstvu, závislosti na alkohole a drogách.

„Našou snahou bolo poukázať na dôležitosť riešenia problému, ktorý má narastajúcu tendenciu aj prostredníctvom zvolenia vhodných vzdelávacích a poradenských aktivít, zameraných na rozvoj sociálnych zručností a riešením modelových situácií, ktorými podporíme aktívny a zdravý životný štýl," uviedla koordinátorka projektu Katarína Tkáčová z oddelenia služieb obyvateľstvu Magistrátu mesta Košice. Projekt realizovali v mesiacoch máj a jún formou stretnutí raz týždenne v komunitnom centre na Luníku IX. Na realizácii sa podieľali odborní lektori, terénna sociálna pracovníčka, dobrovoľníci a koordinátorka projektu Tkáčová. Na záver sa účastníci projektu stretli na hodnotiacom stretnutí v rekreačnom stredisku Alpínka, kde pre nich organizátori pripravili program vo forme interaktívnych hier a hudobno-zábavného podujatia s vystúpením Mariána Čekovského.

„Luník IX sa vyznačuje špecifickou charakteristikou, ale aj napriek tomu sme si získali pozornosť ohrozených skupín, s ktorými sme hovorili na témy súvisiace s drogovou problematikou, a to nám bude udávať smer do budúcna, ako pokračovať ďalej v prevencii užívania drog v tejto komunite," zhrnula na záver vedúca oddelenia služieb obyvateľstvu Magistrátu mesta Košice Eva Dudová.

viac na www.rpa.sk

V našej triede sme prežívali veľa krásnych chvíľ, ale aj smutných, získali sme si ľudí, ktorí nám rozdávali nie len vedomosti, ale aj lásku – títo ľudia nám ostanú v srdciach a nikdy na nich nezabudneme, lebo ako nám povedal pán zástupca, že na časy, keď sa chodilo do ZŠ, sa nikdy nezabúda.

Mladým by som chcel odkázať, že bez učenia život nemá zmysel, že len na každom z nás záleží, ako v budúcnosti budeme žiť…

-Mário Turták alias Brčko-

Traja z týchto úspešných absolventov ZŠ na Luníku IX chodia tiež do nášho spoločenstva.

Keďže sme si tohtoročné tábory naplánovali stráviť viac v prírode, vybrali sme si chatu, ktorá sa nachádza v krásnom lesnom prostredí Dargovských vrchov a nie je ani veľmi ďaleko od Košíc. Už začiatkom mesiaca sme si ju boli s komunitou pozrieť a usúdili sme, že by sa zišlo v nej i v jej okolí spraviť poriadnu brigádu.

V poslednú nedeľu školského roka sme sa tam teda po oratku prepravili dvoma osobnými autami. Najprv sme si spravili pri ohni opekačku a strávili spolu pekný večer. Ráno sme si rozdelili rajóny a pustili sa do úprav. Dievčatá upratovali chatu zvnútra, sr. Anna uvarila popri tom ešte aj obed, pán kaplán opravoval zaradom všetko, čo zbadal, že je pokazené a ostatní na čele s o. Mariánom si zobrali na mušku okolie chaty – kosili, znášali drevo, hrabali, zametali... Až neskoro večer sa nám podarilo ukončiť všetko k našej spokojnosti, aby sme tábory mohli prežiť nielen v krásnom prostredí prírody, ale aj v čistej chate. Za pomoc pri upratovaní ďakujeme tiež Nike, Magde, Dávidovi, Renému, Kájovi a dobrovoľníčkam Katke a Zuzke.

Skupina eL9 vydala CD. „Pripravovali sme sa naň dosť dlho a nebolo to jednoduché, pretože všetko muselo byť perfektné. Samozrejme nebolo všetko perfektné, ale snažili sme sa,“ napísal klavirista skupiny vo svojom článku k tomuto novému CD. Skupina existuje vyše jedného roka a piesne, ktoré majú vo svojom repertoári, sú väčšinou prevzaté od iných autorov. Niektoré z nich si sami upravujú a prispôsobujú. Iba záverečná pieseň – prosby – je z dielne samotnej skupiny.

Za vydaním CD stojí dirigentka a šéfka skupiny, dobrovoľníčka Katarína Rečlová. Okrem množstva času venovaného mladým pri nácvikoch hudby a spevu, doviedla do finálnej podoby aj sprievodnú brožúrku a celkový dizajn CD v spolupráci s profesionálnym štúdiom Lines design, ako aj výrobu CD. Jej úsilie bolo túto stredu odmenené slávnostným uvedením CD pri svätej omši, na ktorú boli pozvaní všetci aktéri, ako aj mnohí ďalší sympatizanti a podporovatelia tejto práce.

Na záver svätej omše sa o. Peter poďakoval všetkým členom skupiny eL9 a ich  vedúcej,

ako aj všetkým externým a hosťujúcim hudobníkom, ktorí sa zapojili do tohto diela. Svoju vďaku vyjadril aj štúdiu Lumen, kde bolo CD nahrávané a tiež pani Fedorkovej, ktorá túto možnosť sprostredkovala. Všetkým zaangažovaným odovzdal darčeky – ich vlastné dielo. Po slávnosti nasledovalo ešte agapé, kde mali mladí možnosť pozdieľať svoje pocity a zážitky z nahrávania a tiež utíšiť už vyhrávajúce žalúdky.

V rámci komunity sme tejto udalosti dali definitívnu bodku na spoločnom posedení s gratuláciami a vyjadrením vďaky našej Katke .

Peťo Kanský pochádza z Bardejova a už ako mladý chalan navštevoval saleziánske oratko na Kellerovej, kde sme ako saleziáni mali svoje sídlo. Postupne z neho vyrástol animátor a neskôr sa rozhodol zasvätiť svoj život Pánu Bohu ako salezián - kňaz. Svoju cestu ku kňazstvu dosiahol 19. 6. 2010 a na ďalší deň slúžil svoju primičnú svätú omšu, vo svojej rodnej farnosti. Tejto slávnosti sme sa zúčastnili spolu s ním aj my z Luníka IX.

Je daždivá júnová sobota a my, mladí z Luníka IX, sa vydávame na cestu do saleziánskeho strediska Tri hôrky na akciu Summer day. Cieľom podujatia je vytvoriť priestor organizáciám a nadáciám na predstavenie ich činnosti. Desať rôznych neziskových dobrovoľníckych organizácií, ako napr. DOMKA, LAURA, Fórum života, či naše luníkovské stredisko využilo túto príležitosť prezentácie a rozložili sme svoje prezentačné materiály pod strechy pripravených stánkov pri novom saleziánskom dome. Akcia by však nebola zaujímavá, ak by ostalo iba pri tomto. Obrovským lákadlom pre deti bola veľká nafukovacia šmýkačka, či maľovanie na tvár. Pomedzi vystúpenia hudobných, či tanečných skupín bežali tiež prednášky o misiách, o rodičovstve, o závislostiach. Na pódium ako prví vystúpili naši mladí zo skupiny eL9 a zahrali zopár pesničiek z nového CD Imar džas ko Del. Po nich nasledovali s tanečnou choreografiou naše mladšie dievčatá zo stretka Srdiečok, ktoré vyhrali súťaž Danceway 2010 v kategórii mladších dievčat. Program spestrili svojím vystúpením aj folklórne skupiny Abovčane a Kalvarčan. Profesionálnu choreografiu Dreams predviedla skupina D.S. Studio. To sa už schyľovalo k večeru a tak sme sa s mladšou vekovou kategóriou pobrali domov. Kto však ostal dlhšie, mohol počuť kapelu Vogon Planet Express, S2G band, Kerygmu, či kapelu The Elements. Akcia sa nám páčila, aj keď fungovanie v daždi bolo trochu náročnejšie. Nabudúce sa budeme musieť viac modliť za dobré počasie.

Miki je už zdravý a tak môže dohnať to, čo jeho vrstovníci stihli už pred mesiacom - prvý krát prijať Pána Ježiša. Slávnosť sa konala v našej školskej kaplnke, patrične vyzdobenej. Aj Miki sa vyparádil, a to nielen pekným oblekom, ale aj včerajšou sv. spoveďou. Na slávnosti ho sprevádzala jeho blízka rodina, ktorí sú zároveň susedmi s našimi dobrovoľníčkami, bývajúcimi v bloku na Krčméryho 1. Mikimu prajeme, aby táto významná udalosť bola pre neho začiatkom opravdivého priateľstva s Ježišom.


Výprava sa skončila úspešne – po nadľudskej námahe sme vylovili všetky tri. Dve plážové žabky a jednu bielu poltopánku. Kto bol príčinou, že sa vydali na cestu dolu prúdom Myslavského potoka? To zostane radšej našim stretkovým tajomstvom. Isté je, že dievčatá sa domov vrátili spokojné. Opekačka ako sa patrí. Opiekli sme klobásky nad pahrebou, aj seba na horúcom slnku.

Hra na upíra ako sa patrí. Jačali sme odušu. Najviac vtedy, keď sa dve Srdiečka rozhodli, že sa „stratia“. Prechádzka ako sa patrí. Až do Bašky. A keď sme už nemali ani kvapku vody (okrem pár kvapiek malinovky), rozhodli sme sa poprosiť o nejakú H2O prvú milú baščanku, ktorú uvidíme.

Tete sme sa poďakovali najkrajšie ako sme vedeli – pravou rómskou kostolnou pesničkou. Dolu kopcom sa nám išlo ľahko a už sme boli v Myslave. Dievčatá neodolali chladnému potoku, ktorý bol hitom horúceho dňa. Poobúvali sme sa a pokračovali v ceste. A vtedy to prišlo – v slepej uličke, na mieste, kde ešte nedávno bola lavička cez potok, zrazu žiadna lavička nebola! Rozhodli sme sa potok prebrodiť. S topánkami v ruke. Niektoré topánky však neboli verné svojim majiteľkám a – čľup do vody… A tak sme zažili najadrenalínovejší vodný šport – šprint po brehu a lovenie topánok. Ďakujeme úspešným lovkyniam, ale aj ostatným účastníčkam výletu a ich „trénerkám“ – Zuzke a sr. Hele.

-sr. Helena-

So saleziánskou misijnou nedeľou je spojená aj zbierka, ktorá má v tomto roku podporiť dostavbu nášho diela na Luníku IX v Košiciach. Výťažok zo zbierky chceme použiť na interiérové vybavenie kaplnky, preto sme sa rozhodli robiť misijnú animáciu v saleziánskom prostredí a vo farnostiach, ktoré sú ochotné nás prijať. Na dokončenie kaplnky potrebujeme ešte 30 000 EUR. Preto sa naši saleziáni vybrali „po žobraní“. Začali v Bardejove, pokračovali v Košiciach na Kalvárii a Troch hôrkach. Spolubratom saleziánom ďakujeme za prijatie, pohostinnosť a ústretovosť.  Taktiež vyjadrujeme čo najsrdečnejšiu vďačnosť za štedrosť veriacim, ktorí prispeli takýmito sumami:

Bardejov, Poštárka : 470 EUR

Bardejov, sv. Anna : 510 EUR

Bardejov, Vinbarg : 220 EUR

Košice, Kalvária: 930 EUR

Košice, Tri hôrky: 265 EUR

Do zbierky sa zaangažovali aj naši miestni Rómovia. Odvážna a ochotná dvojica našich farníkov – teta Terka a Ivan – sa vybrali zbierať príspevky na kostol po našom sídlisku osobne – od dverí k dverám. Takto naši farníci prispeli sumou 47,52 Euro. Sme radi, že výstavba kaplnky sa stáva aj záležitosťou sídliska.

Naša vďačnosť patrí aj rodákom don Petra Žatkuľáka z Kňažej, ktorí do tejto zbierky prispeli sumou 405 EUR.

Pastoračný ročník som absolvoval v Košiciach na sídlisku Luník IX. Začal sa 16. augusta 2009 a skončil 30. júna 2010. Počas tohto času na tejto praxi som prežil mnoho pekných, ale niekedy aj ťažších chvíľ. Spolu s mojím spolubratom bohoslovcom Bystríkom ktorý pôsobil na Luníku so mnou sme bývali v komunite troch kňazov saleziánov . Naším predstaveným bol Don Peter Bešenyei, ktorý už dlhší čas pôsobí v špeciálnej pastorácii pre Rómov. Aj keď to nebola klasická pastorácia myslím si že po veľmi krátkej dobe sme sa na rómskom sídlisku pekne udomácnili a veľmi rýchlo skamarátili s partiou Rómov, ktorý sa s nami stretávali na svätých omšiach, pri rôznych hrách, mládežníckych stretnutiach , ale aj iných príležitostiach. Náplňou mojej praxe bolo vykonávanie rôznych úloh, ktoré som robil v priebehu roka, ako pomáhanie pri vyučovaní náboženstva v škole, miništrovanie, viedol som tiež chlapčenské stretnutia, ktoré boli zamerané aj na katechézu ale nechýbala ani fyzická práca, občas aj varenie a športové hry, ktoré sme robili pre deti a mládež zo sídliska. Zúčastnili sme sa aj viacerých akcií, ktoré sa konali pre verejnosť ako napríklad arcidiecézne stretnutie mladých, deň otvorených dverí v našom kňazskom seminári, ale aj rôzne iné podujatia. Tento pastoračný ročník mi pomohol lepšie spoznať Rómov a ich život, taktiež bližšie spoznať Saleziánov a spiritualitu sv. Jána Bosca, naučil som sa lepšie pracovať s ľuďmi a stratil som predsudky ktoré som kedysi mal voči Rómom predtým než som ich mohol bližšie spoznať. Som rád, že som mohol stráviť pastoračný ročník na tomto mieste, lebo som si tu našiel veľa kamarátov a zakúsil niečo zo špeciálnej pastorácie pre Rómov, voči ktorej ostávam stále otvorený a aj napriek zopár negatívnym skúsenostiam pozitívne prekvapený. 

Marek Vajs

Väčšina z vás pozná slová tejto piesne na rozlúčku: ...To nie je, nie je lúčenie, hoc chveje sa nám hlas... ... Prečože slza trbliece sa v Tvojom oku zas...

Mesiac jún je pre nás aj mesiacom lúčenia. Po dvoch rokoch obetavej práce bola preložená naša sestra saleziánka Hela do Bratislavy. Dva roky školskej i mimoškolskej katechézy, množstvo hodín strávených medzi deťmi, ktoré jej „ ukradli srdce“, nenechali jej oči suché. Aj keď prichádzala na Luník s veľkou bázňou, rešpektom a otvorene môžeme povedať aj strachom, po roku veľkých bojov sa v tejto misii našla, dala do nej celé svoje srdce a jej trpiaca láska vyvolala aj spätnú väzbu. Jej láska a obetavá služba začala byť splácaná láskou detí. Ako často hovorí jej spolusestra Anna, na Luníku IX je život bolestne krásny. Krása duší sa vykupuje osobnou obetou a bolesťou. Ani v duchovnom svete nie je nič zadarmo, aj keď všetko je milosť. Okrem sestry Heleny Šlenkerovej odchádzajú po roku svojej pastoračnej praxe aj dvaja bohoslovci košického seminára Bystrík Sabo a Marek Vajs, aby po prázdninách mohli pokračovať v teologických štúdiách. Myslím si, že aj ich misia bola splnená. Stratili predsudky, vybudovali si nové priateľstvá a získali odhodlanie nebojácne sa venovať aj v budúcnosti rómskej pastorácii. Verím, že svoje skúsenosti, získané v školskej katechéze i s prácou s mladými a miništrantmi, v budúcnosti bohato využijú. Ďakujeme všetkým trom za ich obetavosť, priateľstvo a prajeme im na ich nových pôsobiskách veľa odvahy a Božieho požehnania.

Volám sa Mário Turták a  v tomto článku by som vám chcel povedať, že dňa 30. 6. 2010 som zo svojimi spolužiakmi, vo svojom detstve prežil veľmi úspešný deň.

Ukončil som ZŠ... Spravili sme si menšiu oslavu, poďakovali sme sa všetkým učiteľom, že nám rozdávali svoje vedomosti a že boli s nami trpezliví... Ukončenie ZŠ nebolo také ľahké, aj keď sme sa niekedy flákali a nechodili do školy, alebo vyrušovali na hodinách, tak sme si povedali dosť! a začali sme sa učiť, aj keď sme dačo vyviedli tak sme pri sebe ako trieda držali a to sa mi na našom spoločenstve veľmi páčilo. Dá sa povedať, že menšie spoločenstvo Deviatakov...

Košice 17. júna (RPA) – Na 17. ročníku medzinárodnej výtvarnej súťaže Barevný svět, ktorá sa konala 1. júna v českom meste Třinec, mali vo veľkom počte zastúpenie aj deti zo Slovenska. Súťaže o najkrajšie výtvarné diela sa zúčastnila aj materská škola (MŠ) z košického sídliska Lunik IX. Rómsku tlačovú agentúru (RPA) o tom informovala riaditeľka MŠ Anna Klepáčová.Medzinárodná výtvarná súťaž Barevný svět oslovila tento rok veľký počet žiakov základných umeleckých, ale aj materských škôl. Do súťaže bolo zaradených celkovo 3 400 prác detí z troch krajín – Poľska, Českej republiky a Slovenska. 869 slovenských detí poslalo do súťaže 866 výkresov. Veľké množstvo súťažných prác – až 3 400 – bolo podnetom na vytvorenie 5. kategórií, päťčlenná porota, zastúpená nielen umelcami rôznych umeleckých oblastí (sochár, fotograf, výtvarník) , ale aj učiteľkami výtvarnej výchovy, mala tak ťažkú úlohu vybrať tie najkrajšie diela.

„Veľký úspech zaznamenala naša žiačka Marika Badová, ktorá skončila v 1. kategórii na krásnom 6. mieste. V našej MŠ máme veľa rómskych talentov, ktoré vynikajú v tanci, speve, športe aj v kreslení. Takéto súťaže, či už na medzinárodnej, alebo na domácej pôde, sú pre naše deti veľmi dôležité. Je to jedna z možností, kde môžeme ukázať, že rómske deti sú veľmi talentované a že ich práce môžu mať a aj majú úspech na takýchto medzinárodných súťažiach,“ uviedla riaditeľka MŠ Klepáčová.

Materskú školu na Luniku IX navštevuje 145 rómskych detí.

http://www.mecem.sk/rpa/?id=culture&lang=slovak&show=19225

...sa konala v Trnave spolu s generálnou predstavenou – matkou Yvonne Reungoat. Medzi pozvanými nemohli chýbať ani bratia saleziáni, spolupracovníci, zahraniční hostia a množstvo mladých, ku ktorým sa pripojili aj mladí z Luníka IX. Aj keď vstávali uprostred noci a niekoľko hodín precestovali, táto spoločná cesta vlakom z Košíc do Trnavy a späť utužila vzájomné vzťahy a stmelila ich spoločenstvo. Pätnásti mladí z Luníka sa mohli nadýchať atmosféry osláv hlavne vďaka našim sestrám saleziánkam – sr. Anne a sr. Helene, ktoré nás na túto slávnosť pozvali.

Pri svätej omši trnavský arcibiskup Mons. Róbert Bezák CSsr povedal: „Prial by som vám, aby ste neboli na čísla. Nepočítali, koľko máte mladých, koľko stretiek… Aby ste stále cítili, že toto je len začiatok. Prinášali do spoločnosti niečo, čo ju presahuje. Vytvárali svet, ktorý je otvorený pre Božiu lásku…“

Foto zľava: don Jozef Ižold (vikár), don Karol Maník (provinciál sale-ziánov), don Štefan Turanský (z ge-nerálnej rady saleziánov), sr. Iveta Sojková (provinciálka saleziánok), matka Yvonne (generálna predsta-vená)...

Tento sviatok sme boli pozvaní osláviť spolu so saleziánskym strediskom Tri hôrky. Keďže ich kostol je zasvätený Panne Márii Pomocnici, bol u nich odpust. Svätú omšu celebroval otec biskup Bernard Bober. Po nej bol priestor na rozhovory a hry. Naši chlapci sa hneď pustili do futbalu. Vyzvali chlapcov z ďalších stredísk, ktorí tam boli a hra sa hneď začala. Naši často hrajú ako o život, a tak sa to ani tento krát neobišlo bez nehody - Brčko si narazil predlaktie a museli sme s ním ísť na pohotovosť. Po malom občerstvení, na ktoré nás tiež pozvali, sme sa vydali na cestu domov.

Sviatosť birmovania bola tohto roku udelená aj našim šiestim mladým kresťanom z Luníka IX.  Celá slávnosť sa odohrávala v Dóme sv. Alžbety, kde túto sviatosť prijalo v ten deň 107 mladých ľudí. Prípravu našich birmovancov viedol otec Peter a počas jeho neprítomnosti aj sr. Anna. K tejto skupine birmovancov patrí aj Viktor Jano, ktorý až počas prípravy zistil,  že je pokrstený v pravoslávnej cirkvi, a tým pádom je už aj pobirmovaný. Ale aj napriek tomu sa zúčastňoval prípravy s ostatnými až do konca. Mal záujem prehĺbiť si svoje náboženské poznanie, ale zároveň ho držala aj dobrá partia.

Veľmi pekne o tejto udalosti napísal na našu webovú stránku aj jeden z týchto birmovancov:

„Volám sa Ivan Turták a mám 23 rokov. Do nášho oratória som prišiel už v roku 2004.  Ešte keď tu pôsobil pán farár Jozef Červeň. Teraz tu pôsobia saleziáni, ktorí nám pomáhajú v našej duchovnej ceste. Mojím snom bolo to, aby som prijal sviatosť birmovania. Môj sen sa mi splnil 23. 05. 2010. V Dóme sv. Alžbety sme prijali 6 z Luníka IX sviatosť birmovania, spolu nás bolo 107 birmovancov. Chcel by som sa aj touto cestou poďakovať otcovi Petrovi a sestre Anne za prípravu na birmovku. A samozrejme sa chcem poďakovať aj Pánu Bohu za to, že nám umožnil prijať dary, ktoré táto sviatosť so sebou obnáša. Prajem sebe a aj všetkým birmovancom, aby sme mohli byť stále bližšie pri Ježišovi a mohli tak svedčiť o ňom, a aby sme mu boli naďalej verní.“

Veríme, že sa našim novým dospelým kresťanom bude dariť príkladným kresťanským životom pretvárať toto sídlisko na lepšie miesto pre život.

Na fotke zhora zľava:

René Harakály, o. Peter Bešenyei SDB, Nikola Guľášová, sr. Anna Chrkavá FMA, Ivan Turták, Karel Žiga, Miroslav Tirda a Martin Jano.

Celoročná príprava detí na 1. sväté prijímanie vrcholí. Z vyše 40 detí, ktoré sa prihlásili na prípravu v septembri, vytrvalo 12.

Celej slávnosti predchádzal spoločný nácvik v sobotu. Otec Peter spovedal a my sme sa spolu pomodlili ruženec za to, aby aj naši rodičia raz prijali Ježiša a za zajtrajší veľký deň. Nacvičili sme si nástup, čítanie prosieb, nosenie obetných darov i veľmi dôležité otváranie úst :-)

V kostole sv. Bartolomeja v Myslave dnes deti príjmu prvý krát Pána Ježiša pod spôsobom chleba a vína. Na slávnosti je ich však  o jedného menej. Malý Miki nanešťastie ochorel a práve cez túto slávnosť musel ostať v nemoc-nici. Na Ježiša sa však teší a keď sa uzdraví, prijme ho v našej kaplnke na Luníku.

Dezider bol dnes aj pokrstený.

Skupina eL9 celú omšu doprevádzala hudbou a spevom.

Priestor však nechali aj prvoprijímajúcim deťom, ktoré sa aktívne zapájali do spevokolu počas piatkových detských sv. omší.

Tešíme sa spolu s nimi a veríme, že budú často pristupovať k svätému prijímaniu, zdroju posily pre život.

Veľká vďaka za celoročnú prípravu patrí najmä sestre Anne, ktorá sa deťom venovala zanietene, s osobným a láskavým prístupom.

Na záver niekoľko myšlienok z príhovoru o. Petra počas slávnosti:

Milí rodičia, starostlivosť o náboženskú výchovu    sa nekončí prvým svätým prijímaním.

Deti vychovávajte vlastným príkladom.

Nehovorte – pomodli sa, ale pomodlime sa!

Nehovorte – choď na spoveď, ale poďme na spoveď!

Nehovorte – choď do kostola, ale poďme do kostola!

Spolu s don Boscom založila prvú komunitu saleziánok s názvom Dcéry Márie Pomocnice. Jej nasledovníčky - sestry FMA - pôsobia aj tu na Luníku, preto sa oslava sviatku Márie Dominiky Mazzarellovej konala aj u nás. Veľmi pekné bolo poďakovanie našich mladých sestrám saleziánkam za ich obetavú a milujúcu prítomnosť a darček v podobe portrétu ich zakladateľky, namaľovaný jedným z nich (Brčkom). Dievčatá zo stretka Srdiečok prispeli k oslave čajovými koláčikmi, ktoré upiekli na stretku.

Dňa 12. mája 2010 o 16:30 hod. v CVČ Domino sme si boli pozrieť  mládežnícke divadelné predstavenie s názvom „Vstupenka do raja“, spracované podľa knihy Ivy Sanetríkovej „Ještěrka“. Hru nacvičil divadelný súbor pri Spojenej škole sv. košických mučeníkov, Košice – KVP pod vedením sestry Daniely Somorovej, FMA.

Hra s protidrogovým zameraním nás silne zaujala. Naozaj sa oplatilo ísť. Tí, ktorí to nevideli, mohli ísť na ďalšie predstavenie, ktoré bolo 22.5.2010.

- sr. Anna -

Pri príležitosti osláv Dní mesta Košice sme zorganizovali netradičné oratko. S deťmi sme sa vybrali do mesta. Mohol ísť každý, kto mal platný cestovný lístok na autobus. Rozdelili sme sa do skupiniek , dohodli čas návratu a rozbehli sa po námestí, každý kam ho srdce tiahlo.

Zástup veteránov, starých, no veľmi zachovalých a dnes, na cestách už nepoužiteľných áut, si obzreli asi všetci. Obdivovali sme tiež ručne vyrábané vecičky od výmyslu sveta, ktoré predávali po celej Hlavnej ulici. Zmrzlináreň sa tiež nedala len tak obísť. Marek nám dokonca vybavil výstup na vežu košického Dómu sv. Alžbety. Iba záver niektorým z nás pokazila (iným vylepšila) „hudba“ istej vrieskajúcej kapely na začiatku námestia. Napriek tomu oratko skončilo úspešne a všetci sme sa v zdraví vrátili na Luník.

 

Salezián Pavel Kosmák z Českej Republiky, pôsobiaci v saleziánskom stredisku v Ostrave, prišiel na tri týždne v mesiaci máj do nášho strediska na Luníku IX na „študijný“ pobyt. Zapájal sa do nášho každodenného života i programu strediska, a tak spoznával hlavné črty našej práce. Bol navštíviť aj saleziánske stredisko v Bardejove na Poštárke, kde sa tiež pracuje s rómskou mládežou. Páčil sa mu štýl práce slovenských saleziánov s Rómami, ktorý je založený na evanjelizácii a výchove, nakoľko v Českej republike sú saleziánske strediská vedené ako nízkoprahové sociálne zariadenia dotované štátom a do práce s mladými sú prizvaní aj neveriaci, čo neraz spôsobuje problém.

Výprava sa skončila úspešne – po nadľudskej námahe sme vylovili všetky tri. Dve plážové žabky a jednu bielu poltopánku. Kto bol príčinou, že sa vydali na cestu dolu prúdom Myslavského potoka? To zostane radšej našim stretkovým tajomstvom. Isté je, že dievčatá sa domov vrátili spokojné. Opekačka ako sa patrí. Opiekli sme klobásky nad pahrebou, aj seba na horúcom slnku. Hra na upíra ako sa patrí. Jačali sme odušu. Najviac vtedy, keď sa dve Srdiečka rozhodli, že sa „stratia“. Prechádzka ako sa patrí. Až do Bašky. A keď sme už nemali ani kvapku vody (okrem pár kvapiek malinovkyJ), rozhodli sme sa poprosiť o nejakú H2O prvú milú baščanku, ktorú uvidíme. Tete sme sa poďakovali najkrajšie ako sme vedeli - pravou rómskou kostolnou pesničkou. Dolu kopcom sa nám išlo ľahko a už sme boli v Myslave. Dievčatá neodolali chladnému potoku, ktorý bol hitom horúceho dňa. Poobúvali sme sa a pokračovali v ceste. A vtedy to prišlo – v slepej uličke, na mieste, kde ešte nedávno bola lavička cez potok, zrazu žiadna lavička nebola! Rozhodli sme sa potok prebrodiť. S topánkami v ruke. Niektoré topánky však neboli verné svojim majiteľkám a – čľup do vody... A tak sme zažili najadrenalínovejší vodný šport – šprint po brehu a lovenie. Ďakujeme úspešným lovkyniam, ale aj ostatným účastníčkam výletu a ich „trénerkám“ – Zuzke a sr. Hele.

 

Sobota 29. mája sa niesla v znamení dvoch veľkých akcii, ktorých sme boli účastní aj my. DANCE WAY, ktoré zorganizovalo košické saleziánske stredisko Tri hôrky a slávnostné vyvrcholenie osláv 7O. výročia príchodu sestier saleziánok na Slovensko v Trnave.

 

Košice

Dievčatá súťažili v tanci v dvoch kategóriách: mladšie (po 7. ročník ZŠ) a staršie (od 8. ročníka ZŠ až po SŠ). Víťazkami mladšej kategórie sa stali naše dievčatá z Luníka IX – s choreografiou Hip hop verzus čardáš.

Bolo to radosti, potešili celý Luník, ako výhru si priniesli veľkú tortu, s ktorou sa s nami veľkodušne podelili po nedeľnej sv. omši. Poďakovanie  patrí za nácvik animátorke Magde Lakatošovej a dobrovoľníčke Zuzke Lysej.

Viac o Dance way

Trnava

Niekoľko hodinová spoločná cesta vlakom z Košíc do Trnavy a späť utužila naše vzájomné vzťahy a stmelila spoločenstvo. Pätnásti mladí z Luníka sa mohli nadýchať atmosféry aj napriek tomu, že niektoré časti programu boli pre nich trošku náročné. Pri svätej omši trnavský arcibiskup Mons. Róbert Bezák CSsr povedal: „Prial by som vám, aby ste neboli na čísla. Nepočítali, koľko máte mladých, koľko stretiek... Aby ste stále cítili, že toto je len začiatok. Prinášali do spoločnosti niečo, čo ju presahuje. Vytvárali svet, ktorý je otvorený pre Božiu lásku...“

Volám sa Ivan Turták a mám 23 rokov. Do nášho oratória som prišiel už v roku 2004.  Ešte keď tu pôsobil pán farár Jozef Červeň. Teraz tu pôsobia saleziáni, ktorí nám pomáhajú v našej duchovnej ceste. Mojím snom bolo to, aby som prijal sviatosť birmovania. Môj sen sa mi splnil 23. 05. 2010. V Dóme sv. Alžbety sme prijali 6 z Luníka IX sviatosť birmovania, spolu nás bolo 107 birmovancov. Chcel by som sa aj touto cestou poďakovať otcovi Petrovi a sestre Anne za prípravu na birmovku. A samozrejme sa chcem poďakovať aj Pánu Bohu za to, že nám umožnil prijať dary, ktoré táto sviatosť so sebou obnáša. Prajem sebe a aj všetkým birmovancom, aby sme mohli byť stále bližšie pri Ježišovi a mohli tak svedčiť o ňom a aby sme mu boli naďalej verní.

RADA PRE  RÓMOV A MENŠINY KONFERENCIE BISKUPOV SLOVENSKA

HLAVNÁ 28, 040 01 KOŠICE

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

Zápisnica

 

zo stretnutia Rady, ktorá sa uskutočnila dňa 10. mája 2010  v Hanušovciach nad Topľou v komunitnom centre.

Účastníci stretnutia - podľa priloženej prezenčnej listiny.

■ Diakon Michal Horváth predstavil činnosť komunitného centra a svojej pastoračnej skúsenosti.

■  Otec biskup Bernard Bober animoval rozrastajúci sa tím zodpovedných  za pastoráciu Rómov v jednotlivých diecézach.

■  Marián Sivoň informoval o  stretnutí CCIT v  Čiernej hore.

■ M.s.Brigita informovala o stretnutí v Ríme a o pobyte malých sestier v Sečovciach.

■ O. Peter Bešenyei informoval o medzinárodnej konferencii na tému Preventívny systém vo svete Rómov, ktorá sa uskutočnila v Košiciach (november 2009).

■ Vdp. Pavol Tondra predstavil animátorskú školu pre Rómov v spišskej diecéze.

■ Vdp. Martin Mekel rozpošle informácie o Festrome.

■  Za rómsku púť v Gaboltove sú zodpovední bardejovskí saleziáni o. Teodor Gavenda SDB a o. Maroš Drahoš SDB.

■ Otec biskup Ján Orosch vymenoval zodpovedných za pastoráciu Rómov v Trnavskej diecéze: vdp. Vladimíra Ondáša (Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.) a            vdp. Karola Schönwiesnera (Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.) od apríla 2010.

Peter  Bešenyei

Košice, 13. mája 2010

23. mája v Dóme sv. Alžbety v Košiciach pristúpilo k sviatosti birmovania 107 mladých ľudí. Šiesti z nich boli z Luníka IX. Chcem poďakovať okrem tejto šestici šťastných mladých ľudí aj trochu sklamanému Viktorovi, ktorý počas prípravy zistil, že je pokrstený v pravoslávnej cirkvi, a tým pádom je už aj pobirmovaný. Ale aj napriek tomu sa zúčastňoval prípravy s ostatnými až do konca. Mal záujem prehĺbiť si svoje náboženské poznanie, ale zároveň ho držala aj dobrá partia. Za týmito mladými nestáli ich rodiny, rodičia, staré mamy, tety; bolo to ich slobodné rozhodnutie a vnútorné chcenie. Nikto z ich príbuzných ich k tomu nepovzbudzoval a ani ich v tom nepodporil. Preto si veľmi vážim ich záujem a vytrvalosť v príprave a v túžbe o prijatie tejto sviatosti. Ďakujem aj všetkým birmovným rodičom z majority, že prijali úlohu tejto duchovnej služby a že aj týmto spôsobom pomáhajú budovať duchovné priateľstvo a búrať bariéry. Kresťanstvo je ideálna cesta, ktorá otvára dvere k zjednocovaniu kultúr. Práve takíto jedinci a takéto udalosti nám všetkým z nášho misijného tímu dávajú silu vytrvať medzi Rómami a potvrdzujú, že naša prítomnosť, modlitby a obety majú zmysel.

Ak to prežil jeden z birmovných rodičov si môžete prečítať na jeho blogu.

http://kosecek.blog.sme.sk/c/229670/Dnes-som-sa-stal-otcom.html

V školskom roku 2009/2010 máme na Luníku IX štyroch maturatov: Petra, Arpád, Karel a Miroslav. Gratulujeme a tešíme sa aj na ďalších.

V roku 1988 hlavný predstavený saleziánov vyhlásil po prvýkrát deň saleziánskych misií. Tohto roku ide o 23 saleziánsku misijnú nedeľu. Hlavný predstavený vždy priradí k tejto nedeli zo svojho pohľadu priliehavú tému: tohtoročná téma má názov - Saleziáni Dona Bosca kráčajú spolu s Rómami. Don Pascual Chávez povedal, že hovoriť o Rómoch, znamená otvoriť oči realite ich prítomnosti, ako 12 miliónového národa v Európe a 36 miliónového národa vo svete. Uviedol aj dôvody, ktoré ho viedli k výberu tejto témy:

„Pripravovali sme sa naň dosť dlho a nebolo to jednoduché, pretože všetko muselo byť perfektné. Samozrejme nebolo všetko perfektné, ale snažili sme sa...“

Viac

A ešte

A po námahách nám otec direktor daroval výlet...

Už dvojročná misijná dobrovoľnícka práca Katky Rečlovej s našimi mladými hudobníkmi a spevákmi z Luníka 9 je v týchto dňoch odmenená nahrávaním CD „Imar džas ko Del“. Väčšina z týchto rómskych gospelových pesničiek je prevzatá a upravená, jedna z nich je však vlastnou tvorbou členov skupiny eL9.

Veľká vďaka patrí aj našim saleziánom, ktorí investovali do kúpy hudobných nástrojov a po celú dobu podporovali našich mladých od vyhradenia času i priestorov pre fungovanie zboru cez nekončiace kupovanie stále sa trhajúcich gitarových strún a opravy pokazených nástrojov až po vybavenie nahrávania.

Poďakovať sa určite nezabúdame ani štúdiu Lumen, ktoré dalo k dispozícii svoje nahrávacie priestory a tiež zvukárovi Paľovi, ktorý tam s nimi trávil celé 4 dni. Ďalšie hodiny strávil pri dohrávaní špeciálnych nástrojov s externými členmi skupiny a s pozvanými hosťami a ešte mnoho času pri mixážnom pulte, až po finálnu verziu jednotlivých piesní.

Aj keď nahrávanie už skončilo, pre Katku ostáva ešte veľa práce. Je potrebné pripraviť podklady k CD brožúrke - texty piesní, ich preklady, úvodné slovo... Je treba vybrať a osloviť  tvorcu brožúry, firmu na napálenie CD nosičov, dohodnúť fotenie a vizáž obalu, napočúvať hotové piesne a urobiť finálne úpravy...

Veríme, že sa to Katke všetko dobre podarí a už sa tešíme na chvíľu, keď si CDčko budeme môcť vypočuť.

 

Kaplnka je už aj vymaľovaná, ostáva už len zohnať 30.000,- EUR  na dokončenie interiéru, t.j. na dokončenie presbytéria - zakúpenie bohostánku, výrobu oltára, ambónu, výrobu sochy Zmŕtvychvstalého Krista v životnej veľkosti, lavíc a ďalších „drobností“, ktoré tam patria.

Dnes nás navštívili sestry Matky Terezy zo Žiliny. V rámci plánovania ich pôsobenia na východnom Slovensku medzi marginalizovanými skupinami, navštívili i saleziánsku komunitu na Luníku. Mohli sme sa s nimi pozdieľať o naše radosti i starosti, s ktorými sa aj ony často stretávajú. Sestry priniesli na sídlisko kus svojho srdca i svojej charizmy: radosť, úsmev, dobré slovo i darček – medailóniky Panny Márie, ktorými obdarovávali deti. Tešíme sa na ich pôsobenie v Košiciach i v okolí, ale to všetko je ešte v rukách Božích a na rozhodnutí ich predstavených.

Nedeľa Dobrého Pastiera má čaro v tom, že je dňom otvorených dverí v seminároch po celom Slovensku. Výnimkou nebol ani ten náš košický: Kňazský seminár svätého Karola Boromejského. Ako je už tradíciou, o program a pohodlie zvedavcov sa starajú bohoslovci druhého ročníka. Aj tentoraz nás prekvapili a nasýtili nielen dobrým gulášom a sladkým koláčom, ale aj dávkou humoru a samozrejme, ako inak, povzbudili nás hlavne duchovne. Vzácnou spomienkou na tento deň zostáva aj  fotografia s Mariánom Čekovským, ktorý vystúpil so svojím programom „Via lucis“ (Cesta svetla). Už teraz očakávame prekvapenie, ktoré nám pripravia terajší prváci na budúci rok.

Pýtate sa, čo to znamená? No predsa: Arcidiecézne stretnutie mladých. A keďže sa jedná o mladých, boli sme tam aj my – mladí z L9. Miestom konania bola Mestská športová hala v Prešove. Po príchode sme sa zaregistrovali a vyhľadali si kúsok palubovky, aby sme začiatok stretnutia spolu s otcom arcibiskupom Alojzom Tkáčom oslávili sv. omšou. Po jej skončení bol pripravený zaujímavý program v podobe prednášok a workshopov. Po nich nasledovalo vystúpenie skupiny Regiment a kapely eSPé. Bolo si z čoho vybrať. Na cestu späť domov nám bolo udelené eucharistické požehnanie. V mnohých z nás dodnes zaznieva heslo stretnutia: „Učiteľ, čo mám robiť, aby som dosiahol večný život?“ A  odpoveďou je nám: „Poď a nasleduj ma.“

Milým prekvapením bolo pre našich mladých aj stretnutie s ich bývalým pánom farárom Jozefom Červeňom.

Nórski študenti sociálnej práce, ktorí sú na študijnom pobyte na Prešovskej univerzite, v rámci spoznávania rôznych prístupov pri riešení problematík okrajových skupín na Slovensku, navštívili i náš Luník. Mali možnosť stretnúť sa priamo v uliciach sídliska s viacerými Rómami a ich pohľadmi na situáciu na Luníku. Ponúkli sme im aj celkový pohľad na prácu saleziánov s Rómami na Slovensku s jej prioritami a ponukami.

Veľký týždeň je už za nami, no veľkonočné obdobie budeme sláviť ešte ďalších sedem týždňov. Aj dnes sa v našej kaplnke slávila svätá omša, tak ako v nedeľu, o 10:00 hod.

Poobede na nás čakal výlet na Medvediu horu. Vonku síce mrholilo, no ani zlé počasie nás neodradilo od plánovanej opekačky. Pri ohni sme uschli, zohriali sa a brušká naplnili fajnými špekáčikmi. O. Marián začal odčítať a už sa hrala obľúbená hra Upír. Pri Katke sa hrala zasa naháňačka v kruhu. Keď sme sa už unavili, zahasili sme oheň a pobrali sa okľukou domov. Modliac sa ruženec, vo viacerých skupinkách sme kráčali smerom k Baške. Mnohí neodolali okolostojacej poľovníckej postriežke a už sa aj štverali hore. Prešli sme kúsok cez dedinu a vošli zasa do lesa, smer Myslava. Roztrúsení vo väčších i menších skupinkách, rozprávajúc sa, došli sme až domov, na Luník IX.

Už od pol siedmej postávali niektorí z našich spoluobyvateľov Luníka IX pred bránkou našej školskej kaplnky. O 7:00 hod. začalo požehnanie jedál spojené s bohoslužbou slova. Keďže pre mnohých zúčastnených dospelých je toto jediným spojivom s Cirkvou počas celého roka, pokúsili sme sa aspoň čítaním evanjelia a krátkym príhovorom kňaza obohatiť ich duchovný život. Našlo sa aj veľa oneskorencov, a tak sa svätenie jedál ešte pár krát opakovalo, až do ôsmej hodiny.

Slávnostná svätá omša začala v obvyklom čase o 10:00 hod. A bola to skutočne slávnosť, k čomu prispela nielen krásna výzdoba, pekne oblečení ľudia a nové tváre, ale hlavne 1. sv. prijímanie Pavla Galyasa, na ktoré ho pripravovala sr. Anna.

Po svätej omši bolo ešte agapé. Pochutili sme si na torte, ktorú pre Paliho upiekol don Peter a spolu s chalanmi z ich stretka ju ozdobili nápisom: „Boh mi stačí. Tači“ ( Tači je Paliho prezývka).

Tento deň sme začali spoločnými rannými modlitbamibreviára, na ktoré boli pozvaní aj naši mladí nad 15 rokov. Sr. Anna opäť pekne pripravila prostredie našej školskej kaplnky.

Po modlitbách nasledovalo ešte upratovanie, ktorému tento krát šéfovala  sr. Anna. Zapojili sa aj takí, ktorí zvyčajne upratovať nechodia.

O 19:30 hod. sme sa zúčastnili obradov, opäť v Myslave. Zajtra však už budeme v našej kaplnke a bude to veľká slávnosť.

O desiatej hodine sa konala krížová cesta. Nie však v našej kaplnke, ako to bolo počas celého pôstu každý piatok po večernej svätej omši, ale v prírode. S krížom sme prešli cez sídlisko a vošli do lesa. Zúčastniť sa jej mohol každý, kto sa chcel modliť, veľký, či malý.     Sr. Helena napísala o nej na našu webovú stránku pekný článok, ktorý viac približuje atmosféru tohto doobedia.

Zomrel a vstal zmŕtvych, aby sme my žili

Veľký piatok na Luníku 9. Prázdne žalúdky a blato. Pokušenie zahrať si futbal s kamarátmi. Niektorí odolali, niektorí tentokrát nie… Chápem, je ťažké nasledovať Krista. A ešte k tomu na jeho poslednej ceste s ťažkým krížom. A tak sme sa vybrali. Cez sídlisko, ktoré po “veľkom upratovaní” opäť “kvitne” všakovakými pestrými odpadkami. Cez “potôčik” odpadovej vody, ktorá stále tečie po “hlavnom luníkovskom ťahu”. Po lesnej ceste, ktorá už zažila kadečo. A každý niečo nesie. Tomáš kríž, Anička tabuľku “Nech žije Kristus Kráľ”, Dežko ťažký batoh plný pomôcok. Niekto má svoj náklad v srdci – každodenné radosti aj problémy, nádej v lepší život…

“Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti.” Po krátkych úsekoch sa zastavujeme a uvažujeme. Snažíme sa vcítiť do toho, čo prežíval Ježiš.

“Lebo si svojim krížom vykúpil svet.” Svet. Nielen Židov. Nielen Slovákov. Ľudí zo všetkých národov.

“Ukrižovaný Ježiš, zmiluj sa nad nami.” Zmiluj sa, odpusť nám. Že ťa zrádzame ako Peter. Že sme ľahostajní ako Pilát. Že nepomáhame svojim blížnym niesť kríž. Že nenecháme dvihnúť svoju ľudskú dôstojnosť. Že ťa opäť pribíjame na kríž svojimi hriechmi…

“Nech žije Kristus Kráľ!” – tak chceme volať spolu s blahoslaveným Zefirínom. Kráľ, ktorý premohol smrť a dal nám nádej. Nádej, že po každej smrti prichádza zmŕtvychvstanie. Nádej pre každého z nás. Nádej pre Luník 9. Vďaka, Ježiš!

-sr. Helena-

Poobede sme sa vybrali na obrady do myslavského kostola, keďže patríme do tejto farnosti a náš kostol ešte nie je dokončený. Tam šli už len starší, ktorých neodradil ani dlhší čas trvania týchto veľkonočných obradov.

A je tu Veľká noc. Svätá omša na Zelený štvrtok sa konala vo zvyčajnom čase a to o 17:00 hod. Kto mal záujem, mohol prísť ešte večer o 19:30 hod. na adoráciu, ktorá sa niesla v duchu bdenia s Ježišom v záhrade Getsemany.

 

Zo začiatku pocítil "horkosť", teraz sa na Luniku IX cíti ako doma.

Peter Bešenyei sa v máji počas osláv Dňa mesta Košice stane nositeľom Ceny mesta Košice 2010. Tento honor si vyslúžil svojimi aktivitami, ktoré ako katolícky kňaz uskutočňuje hlavne na najznámešom slovenskom rómskom sídlisku Lunik IX. Práci s Rómami sa tento 47-ročný Košičan venuje už niekoľko rokov, preto sme sa s ním o jeho aktivitách, názoroch na rómsku otázku a samotnej pastoračnej práci rozhodli porozprávať.

Pýtate sa, čo to znamená? No predsa: Arcidiecézne stretnutie mladých. A keďže sa jedná o mladých, boli sme tam aj my - mladí z L9. Miestom konania bola Mestská športová hala v Prešove. Po príchode sme sa zaregistrovali a vyhľadali si kúsok palubovky, aby sme začiatok stretnutia spolu s otcom arcibiskupom Alojzom Tkáčom oslávili sv. omšou. Po jej skončení bol pripravený zaujímavý program v podobe prednášok a workshopov. Po nich nasledovalo vystúpenie skupiny Regiment a kapely eSPé. Bolo si z čoho vybrať. Na cestu späť domov nám bolo udelené eucharistické požehnanie. V mnohých z nás dodnes zaznieva heslo stretnutia: „Učiteľ, čo mám robiť, aby som dosiahol večný život?“ A  odpoveďou je nám: „Poď a nasleduj ma.“

Stretko mladších chlapcov sa rozrastá, preto od marca fungujú chlapčenské stretká vo dvoch skupinách. Vedie ich o. Marián a Bystrík spolu s pomocnými animátormi – Karel Žiga, René Harakály, Michal Lakatoš, Peter Farbár a Ján Pčolinský.

Stretko starších chlapcov funguje ďalej pod vedením don Petra a Mareka, animátorstvu sa priúča Michal Grundza.

Stretko mladších dievčatSrdiečka“ vedie sr. Helena a Zuzka, ako pomocná animátorka im pomáha podľa svojich časových možností Nikola Guľášová. Témou posledného stretka v pôstnom období bola „Posledná večera“. Vysvetlili sme si ustanovenie Eucharistie Ježišom a upiekli nekvasený chlieb – staré rómske jedlo marikjú.

Stretko starších dievčat už dlhšiu dobu nefunguje. Tie dievčatá, ktoré chcú, sa stretávajú s Katkou individuálne, a len príležitostne sa stretnú aj spolu. Jedným takýmto príležitostným stretkom bolo aj stretnutie v utorok, v týždni počatého dieťaťa. Filmom o bl. Gane Berette Mollovej im Katka priblížila hodnotu života a krásu a hrdinskosť poslania manželky a matky.  Na stretko prišla aj sr. Anna s aktivitou „Môj život“, ktorej cieľom je postupným prechádzaním jednotlivými etapami nášho života dôjsť až k jeho začiatku, a tak si uvedomiť veľkosť, ktorá sa skrýva v každom počatom dieťati.

Mládežnícke stretko bude po „prieskume verejnej mienky“ o možnosti rozdeliť sa sa na dve paralelne fungujúce skupiny aj naďalej fungovať spolu pod vedením don Petra, o ktorého sa mladí nechcú deliť s inou skupinou. Aj keď sa stretko rozrastá, do konca roka to potiahneme spolu a budúci rok zvážime ako ďalej. Na stretkách preberáme témy z knihy Malý kompas viery od Maxa Kašparů, ktoré si pripravuje don Peter alebo, v jeho neprítomnosti, sr. Anna, dobrovoľníčky a bohoslovci v spolupráci s niektorými z mladých. Posledný marcový týždeň sme venovali pozornosť právu na život počatého dieťaťa. Sr. Anna viedla aktivitu „Advokáti“, ktorej cieľom je poukázať na nevinnosť a bezbrannosť počatého dieťaťa.