Číhajúci indiáni, lační po skalpoch belochov. Svorka vyhladovaných zúrivých vlkov. Duch zavraždeného muža, z čias temného stredoveku. Temná príšera, godzila, upír, vlkodlak, pes baskervillský, duch lesa, škriatkovia, zlé víly... nič také nebolo.

 Rozprávkové postavy z povestí a filmov sme nestretli, ale v hlavách sa určite vynárali. Stať sa mužom, znamená prekonať sám seba, prekročiť vlastné hranice, ísť ďalej, ako bežne. To sme zažili na našej skúške odvahy. Najdôležitejšie bolo pripraviť sa na túto úlohu – povedať chlapcom, o čo ide, motivovať ich, dať im zaťažkávajúce priebežné skúšky a potom pripraviť nočné dobrodružstvo. Prišiel „ten piatok“. Odišli sme z Luníka a nad sídliskom KVP sme sa vnorili do lesa. Na okraji lúky sme si urobili oheň, roztopili vosk a z roztrhaných handier urobili fakle. Spálil som si skoro všetky prsty. Potom zostalo už len počkať na tmu a dostať sa na miesto štartu. Chlapci si zapálili svoje fakle a po jednom sa vyberali do lesa, do samoty, do čierno-čiernej tmy, do neistoty, ale aj sily, bez ktorej by to nešlo. Posledné rady ako treba držať fakľu a odporúčanie: ak sa modlíš, ide to ľahšie. Čo zažili? To by museli rozprávať sami, ale na druhom konci ich čakal absolvent skúšky odvahy, ktorý im odovzdal prívesok  a privítal ich medzi silnými mužmi. Napokon sme sa všetci stretli pri veľmi chutnom guláši, ktorý nám navarili dievčatá zo stretka. Ako zlatý klinec večera dostali prívesok aj odvážne dievčatá, ktoré boli ochotné variť samé v lese. Na záver sme sa pomodlili ruženec, aby sme sa poďakovali Pánu Bohu za ochranu, pomoc a mnohé iné dary, po polnoci sme zagratulovali Paťovi k 19-ym narodeninám, pretože sme chceli byť prví. A to bol koniec, zostalo už len zahasiť ohnisko a odobrať sa domov do bezpečia vlastnej postele...

otec Marián