Ahojte ľudkovia! Ak si myslíte, že Lunik IX je miesto, kde človek nájde zdemolované bytovky, smeti a keď tam ide, má o seba trošku strach, nie ste ďaleko od pravdy. No to nie je všetko! Nájde tam aj vďačných ľudí, usmiate tváre a deti, ktoré si priam pýtajú pozornosť a chcú sa radovať zo života.

Či ísť na stretnutie s dievčatami na Luník som zvažovala asi len 5 minút, keďže deti zbožňujem. A neoľutovala som to! Tešili sa všetkému, čo sme si pre nich pripravili. Sú to deti plné zvedavosti, ktoré sa hlavne chcú vzdelávať, no k tomu potrebujú pomoc. Preto som rada, že som sa toho stala súčasťou. Nečakala som, že budú toľko vedieť o ľudskom tele a popravde, že ich to vôbec bude zaujímať, ale hravou formou sme si povedali základy. Možno z niektorej z nich bude aj lekárka. Počúvanie tlkotu srdca cez fonendoskop (už len to slovo ich rozosmialo) ich nadchlo všetky. Saleziánske centrum je pre mňa (a myslím, že by malo byť aj pre všetkých nás) vzorom v tom, ako sa čo najviac priblížiť k tým, čo to potrebujú. Je svetielkom nádeje na lepšie časy pre ľudí, čo na Luníku žijú.                                                                 Dominika Šarišská, 4.roč. medicíny