V nedeľu 31. januára sme boli pozvaní aj my - skupina el-IX na Don Bosco show. Pripravili sme si dve piesne, ktoré sme odohrali na záver show. Myslím si, že všetci účastníci a publikom boli plní očakávania. A my sme na tom boli asi podobne, okrem toho mal asi každý z nás poriadnu trému. Niektorým, musím priznať, akoby zamrzlo hrdlo a stvrdli ruky. Nakoniec to všetko dobre dopadlo a boli neskutočné ovácie a neviem naisto, ale myslím, že som zazrel aj nejaký ten standing ovation. :D

Včera u nás v Košiciach otec provinciál Karol Maník začal kanonickú vizitáciu. Na jej otvorenie sme sa zišli všetci košickí spolubratia. Dnes na slávnosť Krstu Pána, otec provinciál slávil svätú omšu s nami na Luníku IX. Svojou žoviálnosťou a bezbariérovým prístupom si rýchlo získal srdcia mladých. Na záver svätej omše mu naši mladí pripravili milé prekvapenie: odovzdali mu rómsku bibliu aj s malým kurzom rómskeho jazyka. Zajtra príde na Luník osem saleziánov, ktorí sa s ním budú zamýšľať, ako má naša provincia kráčať s Rómami. Otec provinciál sa ešte osobne stretne s každým z desaťčlenného misijného tímu, ktorý na Luníku IX pôsobí.

Guláš párty pre 15. ročných a starších... Bolo nás práve 15, ktorí sme sa 5. 1. 2010  vybrali na Medvediu horu nad Myslavou, aby sme trochu vypadli zo stereotypného prostredia L IX, do peknej zimnej prírody. Aj keď je zima zatiaľ bez snehu,  prežili sme 5 hodín v chladnom ale peknom prostredí.

Na silvestrovský program nás tohto roku pozvali saleziáni zo strediska „Tri hôrky“. Na Tri hôrky sme došli okolo ôsmej večer. Program sa začal scénkami, pokračoval akčnou hrou vonku, pri ktorej sa veľa behalo a tak nám nebola zima J. Našiel sa aj čas na tancovanie pri hre „stoličkový tanec“. Pred polnocou bola ešte spoločná adorácia, ktorú sme mali na starosti my z Luníka IX. Náš salezián Marián Ondriáš mal pripravené hovorené slovo a Katka so spevákmi zase zopár piesní. Nový rok sme privítali vonku, kde sme si spoločne pripili šampanským (tí, ktorí ešte nemali 18-násť dostali detské šampanské) a obdivovali sme ohňostroje, ktoré bolo vidno na každej strane oblohy. V noci o pol jednej bola spoločná novoročná svätá omša. Po nej sme sa my z Luníka spoločne pobrali domov. Na sídlisku sme stretli zopár našich známych, no boli sme nemilo prekvapení, pretože niektorí to prehnali s alkoholom... Škoda. Snáď sa poučia a v budúcnosti sa zachovajú rozumnejšie.

Dňa 29.decemra 2009 sme sa vybrali na dlho očakávaný výlet pre mladších chlapcov. Bol  pekný slnečný deň, aj napriek mrazu, ktorý nás neodradil. Naša cesta z Luníka IX viedla ako zvyčajne na Medvediu horu. Po príchode na miesto sme nazbierali čo najsuchšie konáre a rozpŕchli sa, aby sa mohla začať naša obľúbená hra na upírov. Postupným strácaním energie a s pocitom prázdneho bruška sme rozložili oheň a každý si opiekol to, čo mal. Ako zákusok boli voňavé, sladké, opekané jabĺčka, ktoré nám všetkým chutili. Keďže čas bol k nám neúprosný, museli sme sa vrátiť. Náš návrat sprevádzal príjemný pocit nádherne využitého dňa, plného osobných i spoločných zážitkov.

Druhý deň ráno, už o 7:00 hod., sme na autobusovej zástavke očakávali odvážlivcov na výstup na vzdialenejší kopec Lajoška z radov starších chalanov. Nádherná zimná scenéria lesa a panenský sneh veštili, že tento úsek prechádzame prví. Pri pošmyknutí niekoho z nás na snehom pokrytom ľade sa objavoval na našich tvárach škodoradostný úsmevJ. Po zdolaní nástrah sme dorazili do cieľa. Na miestnej chate nás čakal vytúžený oddych pri vyhriatom kozube. Posilnili sme sa a zahrali si „BANG!“. Na spiatočnej ceste dvaja z nás zbehli čo najrýchlejšie dole, aby si prichystali snehové prekvapenie. Po náročnej guľovačke, ktorá skončila nerozhodne, sme sa vrátili späť na naše sídlisko, s nezabudnuteľnou spomienkou na tento výlet.

Počas vianočných prázdnin sme zorganizovali výlety pre chlapcov aj pre dievčatá. Mladšie dievčatá, ktoré chodia na stretko k Zuzke a sestre Helene, alebo chodia na prípravu k sestre Anne sme pozvali na výlet v utorok 28. 12. Prišlo ich 15. Spoločne sme sa prešli na Tri hôrky, kde nám domáci saleziáni ochotne poskytli herňu pre naše aktivity. Najprv sme mali spoločný ruženec, potom sme hrali zoznamovačky, dali sme si obed - kto si čo doniesol, a po krátkom oddychu sme sa na ihrisku hrali rôzne hry. Podvečer sme sa vybrali pešo na svätú omšu do mesta. Po nej už bola vonku tma, a tak sme sa prešli po krásne vyzdobenej a vysvietenej Hlavnej ulici a navštívili sme aj viacero kostolov, v ktorých sme si prezreli Betlehemy. Domov sme došli večer o šiestej, trošku uzimené ale s peknými zážitkami.

Na ďalší deň sme sa vybrali na výlet so staršími dievčatami, spolu ich bolo sedem a bola to dobrá partia. Tiež nás čakali Tri hôrky. Začali sme ružencom v kaplnke. Nasledovala zaujímavá aktivita, kde každá z nás mala anonymne napísať problém, ktorý ju trápi a spoločne sme hľadali riešenia. Po obede mala pre nás pripravený kopec zábavných hier Fany. Podvečer sme tiež šli spolu do mesta na svätú omšu. Betlehemy a vianočnú výzdobu sme si stihli prezrieť ešte pred ňou. Aj tento výlet sa vydaril a sme radi, že sme mohli dievčatá viac spoznať.

Tieto sviatky sa väčšina z nášho tímu rozhodla stráviť spoločne na Luníku. Kto však chcel, mohol byť aj so svojou rodinou. Túto možnosť využila Monika. Pri Štedrej večeri však chýbal aj Marek, ktorý bol už od 23. decembra v nemocnici. Až tam sa podarilo lekárom znížiť jeho dlhotrvajúce vysoké horúčky spôsobené infekciou z malej rany na nohe, ktorú dostal ako nechcený darček pri futbale. Po chutnej večeri sme Marekovi zavinšovali aspoň cez telefón a zaspievali mu Tichú noc. Pod stromčekom nás čakali ešte darčeky od Ježiška.

Polnočná svätá omša, na ktorú prišli aj sestry saleziánky a prišla už aj Monika, bola výnimočná tým, že Michal Lakatoš po prvý krát pristúpil k svätému prijímaniu. Deň pred tým bol na svätej spovedi. Na tohoročnej polnočnej svätej omši sa zúčastnilo viac ľudí ako minulého roku.

Ďalšia svätá omša bola 25. 12. o 10:00, na ktorej otec Peter Bešenyei pokrstil 6 detí. Šesťročnú Alexandru Guľášovú a piatich súrodencov Horváthovcov.

Vianoce sú už predo dvermi, a tak všetci, ktorí môžu pristupovať k sviatosti zmierenia a chceli sa dobre pripraviť na slávenie Vianoc, zišli sa v stredu podvečer na duchovnej obnove, ktorú viedol náš salezián Peter Bešenyei. Privítal nás v kaplnke, kde boli stoličky usporiadané do kruhu s adventným vencom uprostred. Na stolíku mal položené tri kompótové fľaše. Jedna bola plná kamienkov, v druhej bol kompót a tretia bola prázdna. Každý z prítomných mal vyjadriť, akú symboliku mu jednotlivé fľaše pripomínajú. Nasledovala krátka úvaha, v ktorej nám vysvetlil, že aj naše srdce môže byť naplnené dobrom, hriechmi alebo môže byť prázdne. Závisí to na nás, čo pustíme do svojho srdca. Každý z nás mal počas tejto obnovy možnosť napísať na papier to, čím chce odteraz napĺňať svoje srdce a vhodiť to do prázdnej fľaše. Po spytovaní svedomia a sviatosti zmierenia nasledovala sv. omša, pri ktorej sa tieto predsavzatia niesli ako obetný dar.

Aj keď nás na začiatku bolo málo, postupne prichádzali ďalší, až sa miestnosť zaplnila. Celý program dýchal atmosférou pokoja, očakávania, radosti zo zmierenia s Bohom a z Jeho blízkosti.

Na posledný vyučovací deň v roku 2009 sme si pripravili Vianočný koncert. Pekné vianočné piesne zaspievala skupina eL9 pod vedením dobrovoľníčky Katky. Ďalší pomáhali s technickým zabezpečením koncertu. Prvé vystúpenie začalo o 10:00 a bolo pre prvý stupeň. Deťom sa piesne páčili a tie, ktoré poznali, spievali spolu so spevákmi. Hneď potom nasledovalo ďalšie vystúpenie pre žiakov druhého stupňa. Veľký potlesk zožala pieseň Igen Devla.

Obe vystúpenia sme zvládli a v srdci sme mali radosť, že sme iným mohli priniesť radosť.

18. decembra uplynulo presne 150 rokov, čo don Bosco spolu s niekoľkými mladíkmi založil Kongregáciu saleziánov. Významné jubileum sme oslávili v nedeľu 20. decembra. Na slávnostnej svätej omši si naši traja saleziáni obnovili svoje rehoľné sľuby. Svojou účasťou nás potešili aj saleziánski spolupracovníci – dve rodiny s deťmi. Na záver sme spoločne zagratulovali našim trom saleziánom a odovzdali sme im vlastnoručne vyrobený darček. Nechýbalo ani agapé, na ktorom sme si rozdelili „narodeninovú“ tortu (od tety Farbárovej – Pietrovej mamky). Ďakujeme Pánovi za don Bosca, za jeho charizmu aj za našich saleziánov, ktorí nám pomáhajú prichádzať bližšie k Bohu.

Na sviatok svätého Mikuláša nás prišla navštíviť sestra Iveta, provinciálna predstavená saleziánok na Slovensku. Sestra Iveta je v týchto dňoch na vizitácii v Košiciach. Ďakujeme sestre Ivete za milú návštevu a povzbudenia pre našu prácu.

Dňa 29. decembra 2009 sme sa vybrali na dlho očakávaný výlet pre mladších chlapcov. Bol pekný slnečný deň, aj napriek mrazu, ktorý nás neodradil. Naša cesta z Luníka IX viedla ako zvyčajne na Medvediu horu. Po príchode na miesto sme nazbierali čo najsuchšie konáre a rozpŕchli sa, aby sa mohla začať naša obľúbená hra na upírov. Postupným strácaním energie a s pocitom prázdneho bruška sme rozložili oheň a každý si opiekol to, čo mal.

Vianoce??? Prvé čo mi napadne – sú to sviatky pokoja, oddychu, kedy je celá rodina spolu. Ale predovšetkým sú to sviatky narodenia Ježiša Krista. A ako slávia Vianoce Rómovia na Luníku IX? Slávia ich tak, ako ostatní ľudia na svete, aj keď máme niektoré vlasné tradície. Čo sme my robili na Vianoce? Postavili sme stromček, pripravili sme koncert pre deti ZŠ na Luníku, mali sme polnočnú omšu, na ktorej bol môj kamarát na prvom svätom prijímaní, počas vianočných prázdnin sme boli na pár takých malých výletoch s deťmi, ale aj my mladí sme si užili kopec zábavy. No každý z nás prežíva Vianoce odlišne. Niekto tieto sviatky rád nemá, pretože preňho znamenajú samý stres a výdavky. Takýto človek nemôže ani vystihnúť podstatu Vianoc a nie ich ešte sláviť. Niekto sa na tento sviatok teší, pretože sa nám narodil Spasiteľ sveta, podaruje svojim blížnym darček, hoc len malý a teší sa z každej chvíle prežitej so svojimi blížnymi. Takýto človek vie čo je podstata Vianoc a nemyslí si, že je to len o darčekoch a márne vyhodených peniazoch. Taký človek si myslí, že Vianoce sú sviatky pokoja a radosti v rodine, aby boli všetci spokojní a šťastní a aby sa mali radi. A to si želá určite každý z nás.

 

 

 

V nedeľu k nám na Luník IX zavítali mladí Rómovia od Michaloviec z osady Angimlyn. Po spoločnom zvítaní sa sme slávili sv. omšu a po nej sme vytvárali nové priateľstvá pri rôznych hrách. Potom nasledoval chutný obed pripravený našimi dievčatami. Za tento krásny deň všetkým ďakujeme.

Na Luník prišiel Mikuláš dvakrát. Najprv v sobotu zavítal medzi divadelníkov, ktorí nacvičovali vianočné divadlo a v nedeľu prišiel medzi deti po svätej omši. Spoločne sme si pozreli film o sv. Mikulášovi a po ňom nasledovali básničky... i sladké darčeky.

 

Dnešná svätá omša bola niečím výnimočná. Konala sa v našej vynovenej kaplnke v škole. O krásnu výzdobu sa postarali sestra Anna spolu so Zuzkou. Po stenách zavesili batikovanú látku a obrazy: svätého Dominika Savia, blahoslavenej Laury Vicuňovej a mamy Margity (mamy Jána Bosca). Pekne vyzdobili aj svätyňu. Teraz je kaplnka krajšia a útulnejšia. Dúfame, že táto výzdoba prispeje k lepšiemu prežívaniu svätej omše.

V týchto dňoch sa realizujú demolačné práce na Hrebendovej ulici. „Obeťou“ sa stal blok, ktorý mal dva vchody s číslami 4 a 6. Dôvodom pre tento krok bola narušená statika budovy. Obyvateľom, ktorí tam bývali legálne, ponúkli náhradné bývanie, ostatní si museli hľadať bývanie sami. Mnohých prichýlila ich vlastná širšia rodina.

Dnes sme sa s dievčatami zo stretka vybrali na cintorín. Nie všetkým dievčatám sa chcelo ísť, niektoré sa pobrali domov. Cestou sme sa stretli s chlapcami, ktorí mali rovnaký cieľ. Na cintoríne sme sa spoločne pomodlili za duše v očistci.

V jednu novembrovú sobotu sa uskutočnila zaujímavá akcia. Na podnet Reného sa zorganizovala skupinka chlapcov, ktorí s don Petrom Žatkuľákom dôkladne upratali okolie našich priestorov a urobili potrebné opravy, napríklad zhotovili prah do vstupných dverí, nakoľko popod dvere prechádzal nielen chlad, ale aj malí siví nepozvaní návštevníci.

Dnes nás navštívili učitelia z Anglicka v rámci projektu "DCSF Teachers´International Professional Development Programme". Pri svojej práci sa stretávajú s Rómami, ktorí pochádzajú zo Slovenska, niektorí priamo z Luníka IX. A preto chceli spoznať prostredie, v ktorom títo mladí vyrastajú. Don Peter Žatkuľák im prostredníctvom krátkej prezentácie predstavil našu činnosť na Luníku IX a spolu s niekoľkými mladými z mládežníckeho stretka im odpovedal na ich otázky. Sme radi, že sme sa mohli s nimi podeliť o naše skúsenosti a navzájom sa obohatiť.

Stretli sme sa v sobotu ráno. Všetci sme boli radi, že môžeme byť vonku. Každý si musel priniesť nejakí ten chlebík a klobásku. Chystali sme si uvariť guláš. Prišli sme na miesto a strhla sa šišková vojna, potom sme sa usadili a šli sme pripraviť oheň. Otec Marián Ondriáš začal variť a niektorí chlapci mu pomáhali s čistením zeleniny a krájaním klobásky. Ostatní chlapci šli na drevo. Po takmer dvoch hodinách sme boli vyhladnutí a tešili sme sa na vytúžený guláš. Odbila dvanásta hodina, pomodlili sme sa a pustili sa do jedenia. Každý si ho pochvaľoval. Po dobrom guláši sme sa ponáhľali hrať hru upír, trvalo to asi 2 hodiny. Trochu neskôr prišiel don Peter a zapojil sa do hry.

Boli sme radi, že sa vydaril deň a že nám prialo aj počasie.

spracoval René Harakaly

V sobotu večer k nám došla na výpomoc ďalšia saleziánska misijná dobrovoľníčka Anka Chromčáková, ktorá je po letnom pobyte na Sibíri v Jakutsku kvôli vízovým povinnostiam nútená tri mesiace stráviť mimo Ruska. Anka pochádza z Oravskej Polhory. Po skončení strednej školy začala pracovať. Po niekoľkých rokoch v práci sa rozhodla pre misijnú prácu na Sibíri. Anka vie hrať na gitare a preto sme radi, že prijala našu ponuku a zapojí sa do vyučovania hry na gitare.

Už v stredu v noci sme všetky tri misijné dobrovoľníčky z Luníka IX cestovali do Bratislavy, aby sme vo štvrtok ráno mohli spolu s ďalšími členmi slovenského tímu odcestovať do Turína. V Bratislave nás vyzdvihol don Peter Kuchár – nový riaditeľ Misijného oddelenia, ktorý šoféroval celú cestu do Talianska aj späť. Slovenský tím tvorili aj zamestnanci SAVIa (občianske združenie, založené s cieľom podpory rozvojových a humanitárných projektov), misijného oddelenia a dve dobrovoľníčky, ktoré odchádzajú na svoju ročnú misiu do Kene . Vo štvrtok večer sme došli do Colle don Bosco, kde sme sa ubytovali. V piatok sme si prezreli rodisko don Bosca, jeho rodný dom, navštívili sme aj dom, kde býval sv. Dominik Savio. V sobotu sme si prezreli Valdocco, kde bolo prvé oratorium, baziliku Panny Márie Pomocnice, ktorú dal postaviť don Bosco. Navštívili sme aj ďalšie kostoly v Turíne. V nedeľu sme si doobeda vypočuli príhovor hlavného predstaveného saleziánov Pascuala Cháveza, ktorý veľký dôraz pri misijnej práci kladie na evanjelizáciu. Potom nasledovala slávnostná svätá omša, pri ktorej saleziáni, saleziánky a saleziánski misijní dobrovoľníci, ktorí sa rozhodli venovať svoj čas misiám, prevzali misijné kríže. Celý pobyt v Taliansku nás povzbudil a plné novej sily sme sa vrátili domov.

Túto sobotu sa na KVP konal už piaty ročník hudobného festivalu Adonai fest. Na túto akciu nás pozval člen organizačného tímu – Pietro. Neodolali sme, a aj keď v malom počte, prišli sme na slávnostnú svätú omšu o 10:00 hod. Po nej nasledoval hudobný program doprevádzaný rôznymi tvorivými dielňami a hrami. Nás najviac zaujalo zdobenie šatiek pomocou fúkacích fixiek. O 15:00 hod. bol na programe Ruženec Božieho milosrdenstva, ktorý sme sa spoločne pomodlili a potom sme sa vybrali domov s peknými zážitkami z festivalu.

Túto nedeľu k nám zavítal don Peter Kuchár, delegát pre misie na Slovensku, ktorý má na starosti saleziánske misijné dobrovoľníctvo. Zúčastnil sa svätej omše ako hlavný celebrant. Počas kázne nám porozprával o svojej misijnej práci na Šalamúnových ostrovoch, kde pôsobil jeden rok. Rok pred tým pôsobil v Japonsku. Jeho rozprávanie bolo sprevádzané prezentáciou fotografií, a tak sme mohli vidieť ako ľudia v týchto krajinách žijú. Pre malých i veľkých to bol pekný zážitok. Ďakujem don Petrovi, že sa s nami podelil o svoje skúsenosti a povzbudil nás.

Saleziáni z košickej Kalvárie nás pozvali na odpustovú slávnosť na sviatok Sedembolestnej Panny Márie a požiadali nás o vedenie krížovej cesty v sobotu večer. Pozvanie sme prijali spolu s našimi mladými a o 21:30 hod. sme začali modlitbu krížovej cesty pri prvej kalvárskej kaplnke rómskou piesňou. Samozrejme sme sa na túto chvíľu pripravovali dlhší čas. Speváci a hudobníci nacvičovali piesne, ďalší protagonisti si neúnavne precvičovali texty, ktoré mali čítať. Na každom zastavení sa striedali jednotliví svedkovia krížovej cesty, ktorých hrali naši mladí. Začínali sme pred Pilátom, na ďalších zastaveniach sa vystriedali vojak, Ježiš, žena z Jeruzalema, Ježišova matka Mária, Šimon, a Veronika. Kostýmy jednotlivých postáv, ktoré pripravila Zuzka a horiace fakle okolo nich vytvorili dobovú atmosféru. Po krížovej ceste sme sa na chvíľu zastavili v čajovni, kde prebiehal mládežnícky program.

Ďakujeme saleziánom, ktorí nás pozvali na túto modlitbu a všetkým, ktorí nám pomohli pri príprave a realizácii tejto krížovej cesty.

Predstavenie misijného tímu

Tento školský rok 2009/2010 začíname v posilnenej zostave. K saleziánom otcovi Petrovi Bešenyeimu a don Petrovi Žatkuľákovi pribudol od júla nový člen komunity salezián Marián Ondriáš, ktorý posledné tri roky pôsobil v Bardejove na Poštárke. Dve sestry saleziánky Anna Chrkavá a  Helena Šlenkerová ostávajú v dvojke, ako minulý rok. K dobrovoľníčke Katke Rečlovej pribudla Monika Bieščadová, ktorá na misiu na Luník IX nastúpila v marci a v júni zložila svoj misijný prísľub pre prácu na Luníku IX a dobrovoľníčka Zuzka Lysá, ktorá tu pomáhala už počas svojej misijnej prípravy, teda od septembra minulého roku. Svoju pastoračnú prax tu absolvujú aj dvaja bohoslovci z košického seminára: Bystrík Sabo a Marek Vajs.

Ako saleziánska rodina žijúca na Luníku IX. v Košiciach, sme si na školský rok 2009/2010 vytýčili nasledovný cieľ:

Svedectvom spoločenstva evanjelizujeme prostredie.

Predstavenie našich aktivít

Na augustovom plánovaní sme si pripravili týždenný rozvrh našich aktivít. Doobeda je to školská katechéza a poobede sa venujeme mladým a deťom buď individuálne počas krúžkov, či už je to hra na gitare, doučovanie, alebo príprava na prvé sväté prijímanie alebo sa učíme vytvárať spoločenstvo na dvoch dievčenských, dvoch chlapčenských stretkách a mládežníckom stretku. Nezabúdame ani na hudbu. Rozbiehame detský zbor a pomaly napredujeme s mládežníckym zborom. Dospelým ponúkame možnosť pravidelnej spoločnej modlitby. Veľkou hodnotou je aj streetwork, čiže stretávanie sa s našimi adresátmi v ich prostredí (futbal na sídlisku, rozhovory, návštevy v rodinách...)

Budúcnosť ukáže, či sme si zvolili vhodný model aktivít.

V strede augusta sme sa ocitli v krásnej prírode na chate Zálom, aby sme spoločnými silami naplánovali naše aktivity počas nového školského roka. Na plánovaní sa nikto neulieval, počas týchto dní sme pracovali, rozmýšľali ako ďalej. Zadefinovali sme si spoločný cieľ a urobili sme si predbežný rozvrh našich činností. Nebolo to jednoduché, keďže k dispozícií v škole už máme len jednu miestnosť a kaplnku.

Nakoniec sa nám podarilo všetko pekne naplánovať, a tak bol aj čas na spoločný výlet. Vybehli sme si na Sivec. Vo štvrtok večer sme privítali hostí: ďalších košických saleziánov, z Kalvárie a zo strediska Tri hôrky.

V piatok večer sme sa už všetci stretli na večernej svätej omši na Luníku IX plní nádejí, že s týmito deťmi a ich rodičmi sa nám podariť urobiť aspoň maličký krôčik dopredu.

Počas leta zorganizovali saleziánski spolupracovníci tábor pre stredoškolákov. Na tento tábor sme pozvali aj našich najstarších chlapcov – animátorov (Mira, Kája, Reného, Miša). Bola to pre nich odmena za pomoc pri letných táboroch. Počas šiestich dní, ktoré strávili v krásnom prostredí Červeného kláštora, zažili veľa pekného a nadviazali nové kontakty s mladými, ktorí navštevujú saleziánske strediská na Kalvárii a na Troch hôrkach.

Už tradične sa každú prvú augustovú nedeľu koná v Gaboltove rómska púť. Toho roku sme si spoločne objednali menší autobus a zúčastnili sme sa tejto púti. Keď sme tam prišli, začínala krížová cesta, potom bol ruženec a pomaly sme sa chystali na svätú omšu, ktorá začala o 16:00. Po svätej omši sme si trošku zatancovali, keďže sme nemohli odolať krásnej rómskej hudbe.

Tento deň sme sa všetci pustili do sťahovania. Keďže škola plánuje rozšíriť svoju činnosť, potrebuje väčšiu časť priestorov, v ktorých sme doteraz fungovali my. Pre ďalšiu pastoráciu nám ostáva iba kaplnka a vstupná hala. Veľká vďaka za pomoc všetkým, ktorí obetovali svoj čas a námahu a pomohli nám.

Už tradične sa každú prvú augustovú nedeľu koná rómska púť do Gaboltova. Toho roku sme si spoločne objednali menší autobus a zúčastnili sme sa spolu s rodinami a mladými z Luníka na tejto púti. Keď sme tam prišli, začínala veľmi oslovujúca krížová cesta, potom bol ruženec a pomaly sme sa chystali na svätú omšu, ktorá začala o 16:00. Po svätej omši sme neodolali krásnej rómskej hudbe z Poštárky a trochu sme si aj zatancovali. Zároveň sme stretli mnohých priateľov Rómov z rôznych častí Slovenska.

Prímestský tábor sme zorganizovali v spolupráci s mladými z KVP, ktorí nám poskytli námet, obsah aj vlastnú prítomnosť na tábore. Medzi animátormi boli aj mladí z nášho mládežníckeho stretka, ktorí spoločne týždeň vopred pracovali na úprave programovej časti tábora pre miestne podmienky a výrobu potrebných pomôcok.

Tábor trval od pondelka do piatku, dve hodiny doobeda a dve poobede. Hlavnou postavou bol princ egyptský – Mojžiš, s ktorým sme putovali do zasľúbenej zeme. Deň začínal scénkou, ktorá nás voviedla do deja. Potom boli rôzne hry, stanovištia aj tanec. Posledný deň sme sa vybrali hľadať poklad a spoločným úsilím sme ho našli. Čokoládky a keksíky potešili všetkých, ale príjemná atmosféra a nové priateľstvá boli určite vzácnejším obohatením pre všetkých účastníkov, či malých alebo veľkých.

Pre našich mladých to bola výborná skúsenosť. Jednak boli naplno zapojení do prípravy pred táborom, čoho sa zhostili veľmi zodpovedne a zároveň mali možnosť pracovať ako animátori medzi deťmi. Aj túto úlohu zvládli veľmi dobre. Pre nich to bola pekná skúsenosť vzájomnej spolupráce, ktorá ich obohatila, posilnila ich sebadôveru a povzbudila aj ďalej robiť niečo pre iných. V tíme sme to zhodnotili ako najväčší prínos tohto tábora.

Cez víkend sa dievčatá podelili so svojimi zážitkami z tábora a v pondelok ráno už chlapci z Luníka IX v Košiciach, plní očakávania dobrodružstva, nastupujú na autobus do Bardejova, k saleziánom na Poštárku. Len čo sa vybalili a naobedovali, hor sa do lesa. Našli krásnu lúku s výhľadom do široka - ďaleka, kde si zahrali ich obľúbený biges. Až hlad ich priviedol na večeru a po nej rýchlo späť k športu. Tento krát si zahrali volejbal spolu s mladými z Poštárky a nadviazali nové priateľstvá. Krásny deň ukončili spoločnou modlitbou. V takomto duchu sa niesol celý tábor, šport a zábava prestriedaná duchovnom.

V utorok to bola poldenná etapovka s rôznymi zaujímavými i záludnými stanovišťami, ktorú si pripravili starší chlapci; poriadna túra – púť do Gaboltova v stredu; kúpalisko a paint-ball vo štvrtok; výroba drevených ružencov, bužírky a hudobná dielňa naplnili piatkový program. Každý deň chlapci začínali modlitbou s bl. Zefirínom a v duchu niektorej z jeho čŕt a dobrých vlastností sa potom celý tento deň aj odvíjal. To všetko bolo umocňované aj v kázňach don Petra Bešenyeiho pri každodennej sv. omši. Ani sme sa nenazdali a už tu bol piatok; deň odchodu, no tiež deň zvítania sa na eL9 so všetkými, ktorí nás tu už netrpezlivo očakávali a tešili sa na nás.

Dievčenský tábor sme prežili v Bardejove, na Poštárke. Na Poštárke nás privítali saleziáni a domáci Rómovia. Táborom nás sprevádzala svätá Mária Goretti. Každý večer sme si pozreli časť filmu, z ktorého sme sa mohli dozvedieť o živote Márie Goretti. Na záver každého večera sme vybrali jednu vlastnosť, ktorú sme si vo filme všimli a snažili sme sa ju rozvíjať počas ďalšieho dňa. Pondelok, v prvý deň tábora, sme sa zoznamovali s prostredím, okusovali radosť z nových priateľstiev a tešili sa na týždeň, ktorý bol ešte celý pred nami. V utorok sme sa snažili o pracovitosť v tvorivých dielňach a poobede sme navštívili Bardejovské kúpele. V stredu sme sa viac sústredili na modlitbu podľa vzoru Márie Goretti. Hneď ráno sme sa vybrali na spoločný výlet s bardejovskými dievčatami. Došli sme do Brezovky a odtiaľ sme pokračovali poľnou cestou „do neznáma“. Aj keď cesta bola mokrá a miestami bolo viac blata ako sme zvyknuté, mohli sme nadviazať nové známosti a porozprávať sa. Prekvapením bol výborný obed – guláš. Vo štvrtok sme pozornosť sústredili na sviatostný život. Doobeda sme si prezreli mesto Bardejov, ktoré je zapísané v Svetovom dedičstve UNESCO a poobede bola pekná duchovná obnova a možnosť pristúpiť k sviatosti zmierenia. Štvrtkový večer patril zábave. Dievčatá si pripravili zábavný program a bol čas aj na spoločné hry a skúšku odvahy. V piatok sme zhodnotili celý tábor, spoločnými silami poupratovali priestory a po dobrom obede sme sa vybrali domov. Každý deň nechýbala svätá omša a dobrá atmosféra, ktorú sa nám podarilo vytvoriť.

Rada pre pastoráciu Rómov a menšín na Slovensku, pri Konferencia biskupov Slovenska, zorganizovala 22. júna 2009 stretnutie  na Luníku IX v Košiciach. Na stretnutí sa zúčastnil otec biskup Bernard Bober a ďalší členovia rady, ale aj pozvaní hostia. Hlavnou témou bola pastorácia Rómov na Slovensku s cieľom vzájomne sa povzbudiť a vymeniť si skúsenosti.

V sobotu 20. júna bola vysviacka trinástich kňazov Košickej arcidiecézy. Medzi vysvätenými bol aj Róm František Telvák, teraz už novokňaz. Jeho ďalšie pôsobenie bude v Stropkove. Ďakujeme Pánovi za dar kňazstva pre Františka a tešíme sa spolu s ním.

Na túto slávnosť sa deti pripravovali celý rok. Šestnásť detí sa po prvý krát stretlo s Ježišom vo Sviatosti oltárnej. Štyri z nich boli aj pokrstené, a tak sa opäť naša duchovná rodina rozrástla. Slávnosť sa konala v našom farskom kostole v Myslave. Ďakujeme všetkým, ktorí svedomito pripravovali deti na ich veľký deň a tiež tým, ktorí pomohli pri príprave slávnosti, či už výzdobou, hudbou, technikou, alebo inou pomocou.

Dance Way

–  dievčenská  tanečná súťaž medzi košickými saleziánskymi strediskami

– tohtoročná novinka, s ktorou prišlo stredisko Tri hôrky.

O jej realizácii sme sa dozvedeli cca dva mesiace vopred,

a tak sa pomaly začala formovať skupina dievčat,

ktoré tanečne viedla Magda Lakatošová

a pomáhala jej dobrovoľníčka Zuzka.

Boli to 3-4 hodiny týždenne tvrdej práce

na  pomaly  vznikajúcej choreografii „Hip-hop verzus Čardáš“, neustále  prispôsobovanej  tanečnej  zručnosti  našich dievčat zo stretka Srdiečok.

Takto sme sa trápili a sem-tam i radovali celý mesiac a pol pred súťažou.

Posledný týždeň, keď nám už priháralo, sa hustota nácvikov zvýšila na každý deň.

Konečne nadišiel dlho očakávaný deň DDD...Dance Way! Bola sobota ráno. Stretli sme sa v našej klubovni, kde sme pracovali na posledných úpravách – tanečné kostýmy, účesy,... a môže sa ísť. Pešo sme sa prešli do strediska Tri hôrky, kde sa už všetko varilo. Posledná skúška v telocvični, registrácia, prezenčky a šups do šatne. Takto súťažne poobliekané sme sa všetky dievčatá zúčastnili otváracej svätej omše, ktorú celebroval košický direktor saleziánov don Peter Varga. Po nej už nasledovala súťaž. Otvorila ju svojím profesionálnym tanečným vystúpením skupina Dancecoholics a nám padali sánky. Nastúpili dievčatá z iných stredísk a naše Srdiečka pomaly dostávali trému. Vystupovali ako posledné v kategórii mladších. Všetci diváci, porota i moderátori boli v očakávaní, čo nám to tieto milé malé dievčatká v ružových tepláčikoch z Luníka IX chcú predviesť v zostave pod názvom Hip-hop verzus Čardáš?! Zaznela pomalá melódia rómskeho halgátu, na pódiu je iba jedna tanečníčka, aj to kľačiaca a tvárou k podlahe - smutná cigánka. K nej pomalým tanečným krokom prichádza ďalšia cigánečka, ktorá ju pozýva do tanca. Gŕŕŕŕ-gžžž – zmení sa žáner a už nastupujú na plochu hip-hoperky. Tie to úplne roztočia na čele so Sárou, síce najmenšou, no s najvážnejším výrazom tváre; a cigánky na nich len pozerajú a divia sa, čo je to za tanec. Gŕŕŕŕ-gžžž a zaznieva čardáš. Teraz ukážu svoje tanečné umenie cigánky a  hip-hoperky sa môžu len prizerať. Opäť zmena hudobného žánru a to už sa cigánkam začína hip-hop páčiť a pomaly sa pridávajú. Ďalšia zmena - a na čardáš sa roztancujú aj hip-hoperky. Celá telocvičňa ožíva. Poslednú časť vystúpenia v rytme hip-hopu už tancujú všetky spolu a ukončia ju záverečnou zostavou. Potlesk je neutíchajúci. Nasleduje prestávka, ktorú vypĺňa spevom jeden z porotcov - semifinalista tretej Superstar - Tomáš Buranovský. Po prestávke nastupuje kategória starších dievčat a naše si konečne môžu vydýchnuť a užívať si zábavu.

Je už poobede, keď nastáva hodina pravdy – vyhodnotenie súťaže. Všetky dievčatá sú vpredu na ploche. Vyhlasuje sa od posledného miesta k prvému. Už zaznelo 4. miesto, 3. miesto a my nikde. Zaznieva aj 2. a my opäť nikde. Dievčatá neveria, že by oni mohli byť prvé. Zaznieva: „1.miesto v kategórii mladších dievčat získava stretko Srdiečka so svojou zostavou Hip-hop verzus Čardáš!!!“ Dostávajú malé darčeky a jednu veľkú tortu. Našu drinu korunuje naozaj nečakaný úspech. Navyše Sára Buncíková vyhráva titul najlepšej tanečníčky celej súťaže. Dievčatá skáču od radosti, výskajú a ja sa z radov divákov teším spolu s nimi.

-Zuzana-

 

Otec Marián používa dokonca našu výhru a teda aj drinu, ktorá sa za ňou skrýva, ako pomôcku pri kázni

Na návštevu dnes prišli aj Kyslanovci so svojimi 5 deťmi z Michaloviec.

Naša radosť by nebola úplná, keby sme sa o ňu nepodelili s ostatnými, hlavne s tými, ktorí majú na našej výhre tiež podiel. Ďakujeme saleziánom za zakúpenie tričiek, Mirovi Tirdovi za zmixovanie našej tanečnej hudby a tiež našim rodičom. A tak si tortu odnášame na Luník, aby sme sa s ňou po nedeľnej svätej omši mohli podeliť. Sú pozvaní aj rodičia, no tí prichádzajú až na poobedné oratko, kde dievčatá zopakujú svoje tanečné umenie pred tvárou sídliska.

Stretko Fusekle mamy Margityvyhrali 1. miesto v kategórii starších so zosta-vou Sedem hlavných hriechov.

Na Dance way 2010 za Luník IX tancovali:

Magda Lakatošová – ako vedúca tanečnej skupiny a dievčatá zo stretka Srdiečok: Šarlota, Viki, Simonka, Džúlia, Veronika, Aďka, Anetka, Martinka, Janka a Sára.

Na nedeľné popoludnie si mladí z Hnutia Fokoláre pripravili program ku Dňu detí. Rozdelili sme sa na viacero skupiniek, ktoré viedli chlapci a dievčatá z nášho mládežníckeho stretka, a postupne sme prechádzali rôzne stanovištia. Každé stanovište predstavovalo jednu krajinu. Po splnení všetkých úloh sme došli k záveru: všade dobre, doma najlepšie. Nie je dôležité kde žijem, ale s kým žijem :-).

Na sviatok Panny Márie Pomocnice sme sa zišli na slávení svätej omše a spoločne sme prosili Pannu Máriu o vyprosenie Božích milostí a ďakovali sme jej za pomoc a ochranu.

Od 18. do 21. mája prebiehal na GTA Sociálny projekt. Štvrtáci sa trápili na maturitách a druháci absolvovali počas štyroch dňoch prednášky z rôznych oblastí. Pozvaní sme boli aj my z Luníka IX. Program sme si pripravili v nedeľu v prírode. Za dve hodiny sme chceli predstaviť saleziánske misijné dobrovoľníctvo, Rómov, ich mentalitu, našu prácu na Luníku IX a tiež prácu v Jakutsku. Absolvovali sme sedem prednášok v rôznych skupinách. Niektorí boli aktívni, niektorí pasívne počúvali, ale veríme, že aspoň niektorých sme oslovili a spomenú si na nás v modlitbách.

Už tradične počas Veľkého pôstu organizuje SAVIO o. z. zbierku „Tehlička pre ...“. Toho roku bola zameraná na Sudán a zúčastnili sme sa jej aj my na Luníku IX. Každý mohol prispieť ľubovoľnou sumou, za ktorú obdŕžal tehličku, ktorú prilepil na plagát, na stenu  budovy, a tak sme mohli symbolicky postaviť školu v Južnom Sudáne.

Spoločnými silami sa nám podarilo vyzbierať sumu 32, 92 €...

počet bankoviek: 0 kusov

počet mincí: 2 € - 1 ks; 1 € - 4 ks; 50 Cent - 12 ks; 20 Cent - 31 ks; 10 Cent - 60 ks; 5 Cent - 64 ks; 2 Cent - 195 ks; 1 Cent - 162 ks

Na tento veľký sviatok zvlášť pre saleziánky, nás srdečne pozvali sestra Anna a sestra Hela. Slávnosť sa konala na sídlisku KVP. Nie každému sa chcelo šľapať pešo do kopca na sídlisko a preto sme prišli v menšom počte. Svätá omša bola pekná, kázeň mal otec Peter Bešenyei, ktorý vyzdvihol osobnosť Dominiky Mazzarellovej. Po svätej omši bolo agapé, každému sa ušla zmrzlina.

My sme si šli prezrieť aj ďalšie priestory a v čajovni sme neodolali dobrému čaju a hre „Človeče nehnevaj sa!“.

Na Veľkonočný pondelok sme sa spoločne po svätej omši vybrali na výlet na Medvediu horu. Každý si priniesol niečo na opekanie. Zuzka ako správna skautka založila ohník a tí najhladnejší si začali pripravovať „obed“. Po dobrom jedle sme sa rozhýbali pri hrách, niektorí si zahrali karty, iní „Indiánsku šatku“, niektorí ostali pri gitare, no všetci sme mali dobrú náladu, tešili sme sa z krásneho počasia a zo spoločenstva, ktoré sme vytvorili.

Veľkonočná nedeľa začala posviackou veľkonočných jedál. Netrpezliví obyvatelia Luníka IX čakali už od siedmej pred kaplnkou, pretože po iné roky to bolo v tom čase, no toho roku sme začínali až o ôsmej hodine. Kto chodí na „luníkovské“ sväté omše už dlhší čas, bol milo prekvapený hojnou účasťou veriacich na tomto obrade. Ani pamätníci si nepamätajú tak plnú kaplnku dospelých a aj detí.

Po posviacke jedál sme mali spoločné „veľkonočné raňajky“ a tešili sme sa na slávnostnú svätú omšu.

Svätá omša v nedeľu Paschy bola trikrát výnimočnejšia ako iné nedeľné omše. Mnohí z nás sme sa obliekli do slávnostného (srdcia sme mali pripravené už od duchovnej obnovy), pretože sme si uvedomovali, že slávime najväčší sviatok v roku. Roland a Rišo boli v bielom, pretože sa rozhodli v tento deň prijať sviatosti. Roland bol pokrstený a prijal prvé sväté prijímanie, Rišo sa zúčastnil obradu prijatia do katolíckej cirkvi a tiež prijal po prvýkrát sviatosť eucharistie. Po slávnosti nechýbalo agapé (malé pohostenie s veľkou tortou, ktorú nám upiekla Zuzka) a vítanie nových bratov v katolíckej rodine.

Obrady počas Veľkého piatku a Bielej soboty sa nekonali na Luníku IX, ale spoločne sme sa vybrali do nášho farského kostola, ktorý je v Myslave. Aj keď bolo veľa ľudí a obrady trvali dlhšie ako bežná svätá omša, neodradilo nás to plnšie prežiť tieto dni.

Na Zelený štvrtok si pripomíname ustanovenie Eucharistie a preto sme sa aj my na Luníku IX zišli, aby sme sa zúčastnili svätej omši, ktorou začína Veľkonočné trojdnie. O výzdobu kaplnky sa najviac zaslúžila Zuzka, za čo jej veľmi ďakujeme.

Veľkonočná duchovná obnova sa konala v utorok vo veľkom týždni a bola pre všetkých, ktorí mohli prijať sviatosť zmierenia a chceli sa dôstojne pripraviť na Veľkú noc. Duchovnú obnovu pre nás pripravil otec Peter Bešenyei a povzbudil nás k životu v slobode - bez hriechu.

Po krátkej prezentácií bol čas na svätú spoveď, spoločne sme sa modlili ruženec a na záver bola svätá omša.

Na Kvetnú nedeľu sme si pripravili pašie. Zatiaľ len čítané, ale na budúci rok sme odhodlaní ich zaspievať.

Po obede Rolo s Rišom prijali pozvanie „vypomôcť“ detskému domovu Dorka a ako gitarový doprovod šli na vystúpenie do Domu umenia, ktoré zorganizovala organizácia Úsmev ako dar. Pred tým sa zúčastnili na viacerých skúškach, aby sa zladili so spevákmi.

Počas piatkov veľkého pôstu sa konali o 18:30 hod. krížové cesty. Tá posledná bola výnimočná tým, že sme sa spoločne modlili túto modlitbu vonku. Po oratku sme sa stretli pred školou a vybrali sme sa na autobusovú zastávku, kde sme začali našu krížovú cestu a pomaly sme kráčali na Medvediu horu.

Každé zastavenie bolo monológom jedného zo zúčastnených aktérov krížovej cesty, napr. Piláta, vojaka, Márii.

Záver krížovej cesty bol na Medvedej hore.

Na Veľkonočný pondelok sme sa spoločne po svätej omši vybrali na výlet na Medvediu horu. Každý si priniesol niečo na opekanie. Po dobrom jedle sme sa rozhýbali pri hrách, niektorí si zahrali karty, iní indiánsku hru Šatka, niektorí ostali pri gitare, no všetci sme mali dobrú náladu. Tešili sme sa z krásneho počasia a zo spoločenstva, ktoré sme vytvorili.

V týchto dňoch navštívil Luník IX hlavný radca pre misie don Václav Klement SDB. Tu sa stretol s miestnymi saleziánmi a  so saleziánmi z Bardejova i z Maďarska. S otcom Petrom Bešenyeiom, ktorý bol práve na cestách, sa stretol na ďalší deň v Bratislave.

Vyjadrenie don Václava Klementa k jeho návšteve na Luníku IX prináša nasledujúci článok:

Hlavný radca pre misie má na zozname už aj Luník IX

(Bratislava 25. marca 2009) – Na rýchlej dvojdňovej návšteve Slovenska, konkrétne Košíc a sídliska Luník IX, bol hlavný radca pre misie don Václav Klement.

 

„Bola to bezoddychová návšteva. Lietadlom z Bratislavy do Košíc a naspäť, to bol jediný čas na oddych. Vyspal som sa na posteli Petra Bešenyeia,“ okomentoval svoj pobyt don Klement. Zámerom jeho cesty do Košíc v pondelok 23. marca bolo získať ďalšie materiály pre prípravu Saleziánskeho misijného dňa 2010 (SMD) s témou „Saleziáni dona Bosca kráčajú s Rómami“ a preveriť stav príprav na jesennú medzinárodnú saleziánsku konferenciu o vplyve saleziánskeho preventívneho systému na Rómov, ktorá sa bude konať práve v Košiciach. „Jednu noc som prespal na Luníku IX. Ten istý panelák som navštívil pred vyše dvoma rokmi, zmenilo sa to ku krajšiemu... Slúžil som tam svätú omšu a prešiel som si Luník a videl som, že ako saleziáni tam byť musíme,“ opísal svoje dojmy don Klement. Toto košické sídlisko vníma ako jednu z misijných destinácií, dokonca ju zaradil do hlavného zoznamu požiadaviek na misijný personál.

Tému Rómovia pre Saleziánsky misijný deň 2010 vybral nielen preto, že sám hlavný predstavený saleziánov a jeho rada to majú vo svojom programe na šesťročie 2008-2014, ale aj preto, že od roku 1988, odkedy sa SMD slávi, nikdy nebola téma zameraná na Európu. „A keď teraz začíname Projekt Európa, našli sme túto tému ako veľmi zaujímavú a potrebnú,“ dodal don Klement.

Sprava: Peter Žatkuľák, Václav Klement, Teodor Gavenda, Simon Manjooran

V Košiciach sa stretol so spolubratmi, ktorí pôsobia medzi Rómami na Luníku a na Poštárke v Bardejove. Prítomný bol aj direktor z maďarskej Kazincbarciky don Simon Manjooran, kde sa tiež venujú Rómom. V

pondelok pred cestou do Košíc sa v Bratislave ešte stretol s komunitou a kandidátmi na Mamateyovej, slávil s nimi eucharistiu a povečeral s nimi. V utorok večer po návrate z Košíc poctil zasa večerným slovkom mladých v oratóriu na Miletičke.

prevzaté z http://www.saleziani.sk/hlavny-radca-pre-misie-ma-na-zozname-uz-aj-lunik-ix.html

Na dnešnej svätej omši na Luníku IX bola prítomná aj provinciálka sestier saleziánok sr. Iveta Sojková FMA, ktorá je v týchto dňoch na vizitácii komunity sestier v Košiciach.

Sme vďační, že si prišla osobne pozrieť miesto pôsobenia sestry Anny a sestry Hely.

Dnes sme na stretku pre mládež privítali milých hostí. Zavítal k nám riaditeľ televízie LUX Mgr. Marek Poláček s riaditeľom belgickej organizácie Euro-Children Arnouldom Poelmanom, ktorý sa u nás zdrží niekoľko dní.

Marek nám porozprával o svojich skúsenostiach s misiami pri natáčaní dokumentárnych filmov Moja misia.

A. Poelman nám predstavil činnosť a poslanie organizácie Euro-Children. Keďže rozpráva viacerými jazykmi, niektorí z našich mladých sa s ním porozprávali v angličtine a nemčine, dokonca sa pokúsili porozumieť aj niekoľkým vetám vo flámskom jazyku, pretože niektorí z nich strávili niekoľko rokov svojho detstva v Belgicku.

Táto návšteva bola milým spestrením a obohatením našich pravidelných stretiek a priviedla nás k myšlienke pozývať zaujímavých hostí častejšie.

Organizácia Euro-Children vznikla po druhej svetovej vojne s cieľom pomôcť deťom z vojnou postihnutých krajín, hlavne tým, ktorí prišli o rodinných príslušníkov a žijú v ťažkých sociálnych podmienkach. Týmto deťom bol poskytnutý niekoľkotýždňový pobyt v belgických rodinách, čo viedlo často k vzniku dlhoročných priateľstiev a vzájomnej pomoci medzi rodinami.

V súčasnosti sa činnosť organizácie zameriava na deti zo sociálne slabších rodín.  Niekoľko rokov už fungujú takéto pobyty aj pre rómske deti z osady Poštárka pri Bardejove, kde sa A. Poelman zoznámil s otcom Petrom Bešenyeim. Keďže jedno zo stretnutí s rodičmi detí, ktoré sa pripravujú na letný pobyt, sa konalo práve v Košiciach, otec Peter Bešenyei mu poskytol ubytovanie v byte saleziánov na Luníku IX a tak sa A. Poelman bližšie zoznámil s týmto sídliskom a jeho obyvateľmi.

Pri tejto návšteve nám veľmi pomohla naša Zuzka so svojou znalosťou angličtiny, ktorá A. Poelmanovi tlmočila pri spomínanom stretnutí s rodičmi a deťmi a tiež pri bežnej komunikácii s otcom Petrom Bešenyeim a s nami ostatnými.

V piatok dopoludnia sme A. Poelmanovi ukázali priestory novostavby pastoračného centra.

Je sobota a my sme sa rozhodli venovať čas veľkému upratovaniu našich priestorov. Prišli nám na pomoc naši mladí a celé dopoludnie sme usilovne pracovali. Kto ako vládal a chcel. Nie každý mal vytrvalosť až do konca, ale poobede už okná a dvere žiarili čistotou.

Pietro, náš verný pomocník a animátor z KVP nás pozval na detský karneval, ktorý pripravili mladí z KVP v rámci prímestského tábora.

Doobeda sme si pripravili masky v našich priestoroch na Luníku IX. Deti vytvorili zaujímavé diela. Takto vyzbrojení sme sa vydali na cestu smer KVP. Zábava bola spestrená rôznymi aktivitami, kde mohol každý prejaviť svoj vlastný talent a špeciálnu zručnosť. Aj naše deti sa pridali krátkymi vstupmi, ktorými si získali nielen sympatie ostatných, ale aj povedomie o svojej vlastnej hodnote a hodnote rómskej kultúry, ktorá má čo priniesť dnešnej spoločnosti.

Dnešný deň je pre saleziánsku rodinu významným sviatkom. V Košiciach na sídlisku Terasa sa konalo slávnostné otvorenie nového saleziánskeho mládežníckeho strediska. Arcibiskup Mons. Alojz Tkáč posvätil kaplnku Panny Márie Pomocnice a priestory nového saleziánskeho strediska.

Tejto vzácnej udalosti sme sa zúčastnili aj my spolu s niekoľkými mladými z Luníka IX.

Našich mladých zaujal salezián z Indie don Simon Manjooran, ktorý pôsobí v Maďarsku. Napriek rečovej bariére si svojou národnosťou a farbou pleti hneď získal ich srdcia a poprosili ho o spoločnú fotografiu.

Po svätej omši sme mali možnosť pozrieť si priestory nového strediska.

A keďže nás pozvali aj na  slávnostný obed, s radosťou sme sa zúčastnili milého rodinného posedenia.

Dnes stavbári osadili na veži našej budúcej kaplnky kríž. Financie na tento kríž nám prispeli účastníci hudobného festivalu ADONAI FEST v Košiciach. Ďakujeme všetkým dobrodincom.

V týchto dňoch koná provinciál saleziánov svoju vizitáciu saleziánov v Košiciach. Dnes zavítal i na Luník IX. Väčšinu času venoval individuálnym rozhovorom, ale zašiel sa pozrieť aj na stavbu a do strediska, kde práve prebiehal hudobný nácvik.

Sviatok don Bosca je síce 31. 1., ale keďže v tomto roku vyšiel tento dátum na sobotu, naša oslava sa uskutočnila v nedeľu.

Sestra Anna spolu so Zuzkou vyzdobili priestory kaplnky. Pred oltárom ich šikovné ruky zhotovili nádherné dielo.

Hudobníci so spevákmi nacvičili slávnostné spevy k liturgii, hlavne pieseň k don Boscovi s Rišovou originálnou basovou predohrou. Do hudobného sprievodu nám pribudli niektoré časti na husliach v podaní doterajšieho gitaristu Rolanda, talentovaného a nádejného muzikanta.

Sviatok don Bosca je síce 31. januára, ale keďže v tomto roku vyšiel tento dátum na sobotu, naša oslava sa uskutočnila o deň neskôr - v nedeľu.

Hudobníci so spevákmi nacvičili slávnostné spevy k liturgii, hlavne pieseň k don Boscovi. Do hudobného sprievodu nám pribudli niektoré časti na husliach v podaní doterajšieho gitaristu Rolanda, talentovaného a nádejného muzikanta. Aj speváci dnes podali naozaj rekordný výkon.

Mladí z košického sídliska KVP nás pozvali na detský karneval v rámci ich prímestského tábora. Zábava bola spestrená rôznymi aktivitami, kde mohol každý prejaviť svoj vlastný talent a špeciálnu zručnosť. Aj naše deti sa pridali krátkymi vstupmi, ktorými si získali nielen sympatie ale aj povedomie o svojej vlastnej hodnote a hodnote rómskej kultúry, ktorá má čo priniesť dnešnej spoločnosti.

Na sviatok sv. Štefana saleziáni na Kalvárii už pravidelne organizujú Vianočný koncert. Tak ako minulý rok, aj toho roku nás pozvali, aby sme svojou čiastkou prispeli k dobrej atmosfére. Na koncerte sa zúčastnilo viacero hudobných telies, ako napr. detský zbor, dievčenský zbor, alebo skupina pod názvom „Mothers“ – mamičky, ktoré kedysi navštevovali dievčenský zbor a podobné. Skupina eL9 vystúpila hneď po detskom zbore a predviedli sa dvoma piesňami – Igen DevlaSom tiro Del. Publikum sme zaujali, veľký úspech mal náš malý Paťo, ktorý svojou hrou na gitare prekvapil aj skúsených gitaristov.

Aj speváci dnes vydali naozaj rekordný výkon. K spevu sa totiž pridali na niektoré piesne aj hudobníci Miro a Rišo, a vyšlo to veľmi pekne.

Poobede sme boli pozvaní ako hostia na Don Bosco Show, ktorú pripravili saleziáni a mladí z Kalvárie v priestoroch školy SOU dopravné.

Deti a mládež, ktorí nacvičovali a účinkovali v našom vianočnom vystúpení si tentoraz mohli pozrieť zaujímavý program ako diváci. Bola to milá spoločná akcia.

Ďakujeme organizátorom a účinkujúcim.

A je tu naše posledné vianočné vystúpenie tejto sezóny. Zavŕšili sme to u saleziánov na Kalvárke v priestoroch čajovne.

Tu sme mali možnosť pripraviť si kulisy a techniku deň vopred, čo nám veľmi pomohlo. Avšak nedali sme si skúšku, spoliehajúc sa na to, že sme to už predsa hrali niekoľko krát. A to sa nám vypomstilo. Spravili sme niekoľko chýb, ktoré sme vôbec nečakali. Znova sa potvrdila stará pravda, že opakovanie je matka múdrosti. Avšak diváci boli napriek tomu spokojní a dávali nám najavo svoje sympatie povzbudivým potleskom.

Tak sme s radosťou zakončili naše vianočné vystúpenia. Dá sa povedať, že nám odľahlo, nakoľko to bolo dosť vyčerpávajúce čo sa týka prípravy a organizácie podujatí, avšak stálo to za to.

Po skončení vystúpenia čakalo našich hercov milé prekvapenie. Naša dobrovoľníčka Zuzka pre nich vlastnoručne vyrobila darčeky. Chlapci dostali prívesok na kľúče upletený z bužíriek v tvare rybky a dievčatá originálne náušnice z drôtu a koráliek.

Pastoráciu Rómov v našej košickej arcidiecéze má na starosti otec biskup Bernard Bober. Preto sme sa vybrali pozdraviť ho pri príležitosti vianočných sviatkov a Nového roka.

Prijal nás v priestoroch arcibiskupského úradu. Vystúpili sme s výberom piesní a slova z nášho vianočného muzikálu. Otec biskup nás sústredene počúval a zdá sa, že bol veľmi milo prekvapený. Prišiel aj otec arcibiskup Alojz Tkáč.

Obaja nás po skončení nášho pásma odmenili malými darčekmi a chvíľku sa s nami porozprávali.

Sme radi, že sme mohli našim otcom biskupom priblížiť atmosféru Luníka IX z tej lepšej stránky.

Naše divadelné turné pokračuje aj v novom roku. Tentoraz sme sa vybrali do Bardejova do rómskej osady Poštárka. Na cestu sme si objednali autobus iba pre nás, a tak aj spoločná cesta bola zážitkom.

Bardejovská Poštárka je dlhoročné pôsobisko otca Petra Bešenyeiho, a tak nás tam prijali veľmi srdečne. Priestory, ktoré tu boli vybudované počas jeho činnosti, poslúžili teraz aj nám. Po úvodných prípravách sme vystúpili s pripraveným vianočným programom v miestnej telocvični.

V obecenstve boli nielen deti a mládež, ale aj dospelí a starší. Zdá sa, že predstavenie sa vydarilo a spokojnosť bola na oboch stranách.

Nasledovalo milé pohostenie, ktoré pre nás pripravil tím miestnych ochotných hostiteľov. Všetkým nám dobre padlo posilniť sa chutnou a výdatnou večerou.

Po  jedle sme mali možnosť zúčastniť sa prehliadky tamojších priestorov.

Počas pôsobenia otca Petra sa tu vybudovalo veľké a pekné dielo - kostol, zasvätený blahoslavenému Zefirínovi, škola a škôlka, dielne, pastoračné priestory, jedáleň s kuchyňou a telocvičňa. Vonku je k dispozícii ihrisko.

Tešíme sa, že aj na Luníku IX bude v blízkej budúcnosti dokončená stavba kaplnky a pastoračného centra s podobným zameraním.

Cesta domov bola ešte veselšia. Spestrili sme si ju rôznymi hrami, rozhovormi a spevom s doprovodom našich gitaristov.

Na Luník IX sme dorazili vo večerných hodinách síce unavení, ale plní pekných zážitkov.

Na Silvestra sme dostali zaujímavé pozvanie, zúčastniť sa pripraveného mládežníckeho programu vo farnosti KVP a priniesť so sebou trochu rómskej muziky.

Sme vďační za milú atmosféru prijatia, s ktorou sme sa u tamojších mladých stretli. Celá akcia je takým malým krôčikom vpred v zblížení sa rómskeho a slovenského národa.

Oveľa menej trémy sme mali v Kavečanoch, kde sme v miestnom Kultúrnom dome vystúpili s celým vianočným muzikálom.

Z Kavečian pochádza naša dobrovoľníčka Katka Rečlová, a tak sme sa tam cítili všetci tak trochu doma. Vystúpenie sa nám vydarilo, až na dataprojekciu textov piesní, ktoré sme v miestnych podmienkach a v časovom strese už nestihli doriešiť. Preto sme iba slovne oboznámili divákov s významom rómskych piesní. Originálne pódium a milé obecenstvo nám dodalo odvahy a povzbudenia.

Napriek tomu, že vstup na predstavenie bol voľný, po skončení divadla nás niektorí dobrodinci zahrnuli malými bankovkami aj sladkosťami. Peniaze nám pomôžu uhradiť aspoň časť našich nákladov na cestovné počas nášho turné a sladkosťami sme sa potešili na malom občerstvení, na ktoré nás pozvali domov Katkini rodičia. A tak sme sa ocitli v ich obývačke, síce poriadne natlačení, ale v milej atmosfére prijatia.

V stredisku sme práve končili našu divadelnú skúšku a odnášali sme veci, keď sa zrazu objavil provinciál saleziánov don Karol Maník. Škoda, že prišiel až po nácviku a zasa nás zastihol pri upratovaní. Pozvali sme ho na zajtrajšie vystúpenie, avšak má preplnený program. Saleziáni a dobrovoľníčky sme sa s ním stretli na druhý deň pri spoločnom obede na Kalvárii.

Na Kalvárii už tradične usporadúvajú saleziáni vo vianočnom čase vystúpenie saleziánskych mládežníckych hudobných skupín. Tohto roku sme dostali pozvanie aj my z Luníka IX. V tomto čase sme začali rozmýšľať nad názvom našej práve vznikajúcej hudobnej skupiny. A práve na Kalvárii padol nápad, aby sme sa volali LIX (el deviatka). Uvidíme, či sa nám tento názov osvedčí.

Na Kalvárii sme predovšetkým počúvali tých, ktorí sú v hudobnom prejave ďaleko pred nami, získavali sme nové inšpirácie a s hlbokým pocitom začiatočníkov sme sa predstavili troma piesňami.

Je tu čas Vianoc a pre nás sa začalo obdobie vystúpení s našim vianočným muzikálom.

Vo farskom kostole v Myslave usporiadali tamojší farníci v tento deň vianočnú akadémiu, na ktorej sa prezentovali rôzne skupinky s vianočným programom. Aj my sme boli pozvaní prispieť do programu a tak sme s hudobníkmi a spevákmi vystúpili s výberom troch piesní.

 

Prišiel Štedrý večer. Doobeda sme ešte usilovne pracovali na výzdobe kaplnky. Pripravili sme Betlehem, vyzdobili stromček...

 

A potom sme sa stretli pri polnočnej svätej omši, ktorá je pre Nikolu významným sviatkom. Na nej totiž po prvýkrát prijala do svojho srdca Ježiša pod spôsobom chleba a vína.

Nikola sa počas školského roka prihlásila na prípravu na prvé sväté prijímanie a tak sa začali jej pravidelné individuálne prípravné stretnutia so sestrou Annou. Po čase pravidelného duchovného sprevádzania vyjadrila svoju túžbu prijať Eucharistiu na polnočnej svätej omši.

V tento deň sa uskutočnila duchovná príprava na Vianoce pre našich mladých na  Luníku IX. Formou adorácie si ju pripravil don Peter Bešenyei a bola naozaj vydarená. Prezentácie spolu s hovoreným slovom upútali pozornosť všetkých a tak sa do ich sŕdc dala zasievať citlivosť na Boha a na biedu druhých.

Potom nasledovalo spytovanie svedomia a možnosť prijať sviatosť zmierenia.

Tešíme sa, že Pán bude konať svoje dielo v tých, ktorí mu aj v tento deň otvorili dvere svojho srdca.

Zopár myšlienok z duchovnej obnovy...

Sme národ, ktorému sa nepáči čakanie. Chceme všetko rýchlo a hneď. Rýchlo a hltavo jeme, chceme rýchlo cestovať, nakupovať, neradi čakáme v obchode. Vynašli sme rýchle spôsoby komunikácie, všetci potrebujeme mobil, internet.

 

Advent je čas prípravy a čakania na Boha, ktorý sa narodí uprostred nás. Advent nás učí žiť naše dni v očakávaní.

Boh nie je minulosťou a ani nie je v tom, čo sme nestihli urobiť. Boh nie je v budúcnosti, ani v tých veciach, do ktorých sa ženieme.

Boh je tu a teraz, chce sa vteliť do nášho sveta práve teraz. Ale iba tí, ktorí ho úprimne očakávajú, iba tí si to všimnú.

Boh nie je Bohom neporiadku, ale pokoja.

Stále mocnejšie sa ozýva volanie po mierovom riešení konfliktov. Stále zjavnejšie sa ukazuje, že zbraňami sa napokon nič nevyrieši. Ale stáva sa, že svet sa nechce dať poučiť, že svet nevidí iné východisko ako sú zbrane a násilie. Neustále vybuchujú nové a nové ohniská nepokojov, ozbrojené zrážky, vyrábajú sa zbrane. Zastaví sa to vôbec niekedy?

Lenže vieme aj my riešiť svoje drobné spory pokojne?

Čoraz menej vedia ľudia pokojne spolunažívať, čoraz menej riešia svoje spory pokojne.

Boh je však Bohom pokoja. Zamyslime sa dnes nad svojimi vzťahmi k ľuďom, nad tým, ako riešime svoje problémy. Hľadajme pokojné urovnanie, hľadajme slová, ktoré prinesú pokoj medzi nás.

Keď sa to naučíme v drobnom, možno sa potom aj národy niečo naučia od nás.

Vianoce sú už tesne predo dvermi a tak sme sa rozhodli zintenzívniť prípravu našich sŕdc na Ježišov príchod. Preto sme sa aj my zúčastnili na duchovnej obnove pre širokú saleziánsku rodinu na Kalvárii, ktorú viedol don Peter Bešenyei.

Vo svojej prednáške sa zameral na tému zodpovednosti rodičov za výchovu svojich detí. Po adorácii, počas ktorej bola možnosť pristúpiť k sviatosti zmierenia, nasledovala spoločná svätá omša a po nej sme sa ešte všetci zoradili na spoločnú fotografiu.

Hneď poobede sme sa znovu stretli a vybrali sme sa, tentoraz iba s výberom z programu, zavinšovať pánovi primátorovi. Chceli sme mu aj takýmto spôsobom vyjadriť vďačnosť za finančnú podporu od mesta Košice pre stavbu na Luníku IX.

Záverečné prípravy vianočného vystúpenia vyžadovali maximálne nasadenie celého tímu. Okrem hudobníkov, hercov a spevákov sa pri nás uplatnili aj technici a zvukári. Včera poobede sme mali poslednú generálnu skúšku.

Dnes nastal čas, aby sme výsledky nášho dlhodobého úsilia vyniesli na svetlo sveta. Atmosféra pred prvým predstavením je vždy zaujímavá. Navyše, ak herci nie sú profesionáli. Zhon, tréma, posledné úpravy...

Avšak napriek tomu panovala dobrá nálada a telocvičňa sa pomaly zapĺňala divákmi.

Boli to žiaci prvého stupňa tunajšej školy, nakoľko naši herci si dali podmienku, že pre druhý stupeň hrať nebudú. Ich obavy, že by od niektorých svojich rovesníkov zožali výsmech, sú celkom oprávnené. Nie každý dokáže pochopiť dobrú snahu, zvlášť ak je plný zranení a agresivity, čo tu na Luníku vidieť u mnohých mladých.

Predstavenie malo úspech. Nebolo úplne dokonalé, kde tu bolo vidieť aj trošku trémy, ale v podstate sa vydarilo. V druhej polovici sa obecenstvo trošku rozrozprávalo, predsa len to bolo na také deti možno trošku dlhé. Celé to malo asi 50 minút.

Deti reagovali hlavne na piesne. Znovu sa osvedčilo, že hudba je najpriamejšou cestou k ich srdciam.

Hrubá stavba kaplnky pastoračného centra je už takmer hotová, zakončujú sa práce pri jej zakrývaní.

Túto nedeľu sme nachystali mikulášske prekvapenie pre všetkých. Po svätej omši sme pozerali film o sv. Mikulášovi a hneď potom zavítal medzi nás v osobe Mira, nášho klaviristu, ktorý si všetko vopred pripravil. Prečítal si krátky výťah z jeho životopisu a na základe toho, ako aj podľa informácií z filmu, dával deťom otázky o sv. Mikulášovi. Jeden odvážny chlapec predniesol krásnu dlhú básničku a tak bol odmenený medzi prvými.

Na sviatok sv. Mikuláša sme pripravili prekvapenie našim snaživým divadelníkom. Práve v tento deň mali totiž spoločný nácvik. A tak v prestávke k nim nebadane prišiel Mikuláš.

Hudobníci a speváci svoje počiatočné rozpaky nakoniec vyriešili peknou pesničkou. Mikuláš všetkých povzbudil, aby vytrvali v rozdávaní radosti druhým aj cez divadlo, ktoré nacvičujú. Je pravdou, že niektorí väčší chalani príliš veľké nadšenie neprežívali a očividne ich to ťahalo využiť prestávku pri calcette. Avšak čokoláda, ktorú dostali do daru, ich naozaj potešila.

Pozrime sa teda, kto sa to skrýval v Mikulášskom prestrojení?

Martin Rečlo, Katkin brat, bohoslovec košického kňazského seminára.

Na Silvestra sme dostali zaujímavé pozvanie, zúčastniť sa pripraveného mládežníckeho programu vo farnosti KVP i zahrať zopár piesní pre radosť všetkým. Na Luníku IX sme mali svätú omšu na záver roka a potom sme sa so skupinkou mladých spoločne vybrali na KVP. Večer bol vyplnený zaujímavými duchovnými i zábavnými aktivitami.

Dnes večer sme sa s našimi hudobníkmi a spevákmi zúčastnili na koncerte, ktorý sa konal na Konzervatóriu v Košiciach pri príležitosti návštevy talianskeho klaviristu Enrica Pompeliho. Našu skupinku si všimol aj riaditeľ Konzervatória a potešil sa, že koncerty sa rozširujú o nových návštevníkov.

Nikto nevie presne, kedy sa to začalo. Ale v istý novembrový deň sme sa pustili do nacvičovania vianočného programu.

K pôvodnému plánu vianočného koncertu sa postupne pridala aj činohra, akýsi pokus o muzikál, a tak sme hľadali schopných a ochotných spevákov a hercov. Väčšina z oslovených ochotne súhlasila. Ich prvou úlohou je naučiť sa texty naspamäť.

Ďalšou úlohou, ktorú si vzala na starosť Zuzka, bolo namaľovať chýbajúce kulisy. A tak sa jedno popoludnie naša chodba premenila na umeleckú dielňu.

Svoje výtvarné umenie popri Zuzke rozvíjali aj niektorí z našich mladých a kulisy boli po niekoľkohodinovej práci hotové.

Po rade individuálnych a skupinkových skúšok sme konečne mohli pristúpiť k spoločnému nácviku. Dalo to dosť práce, nielen hercom, ale aj nám, pretože temperament hercov bol často až príliš živý. Pri takýchto spoločných nácvikoch sa nevyhlo situáciám, kedy sa herci navzájom rozhádali. Avšak každá kríza priniesla ovocie zlepšenia a ku koncu bola z nás celkom dobrá partia.

A aby toho nebolo málo, v tento deň sme zažili ešte jednu peknú udalosť. Spolu s našimi hudobníkmi a spevákmi sme podvečer išli do Kavečian na koncert sláčikového kvarteta.

Ako sa im to páčilo? Aj na hudbu má každý svoj vkus. Táto bola typicky vážna, až smutná klasika, ktorej len málokto dokáže ozaj s potešením rozumieť. Roland sa však prejavil ako hlboký človek a so záujmom sledoval celý koncert. Niektorí mali chuť odísť hneď na začiatku a niektorí boli tak unavení, že sa im občas zatvárali oči.

Cesta tam a späť bola však zaujímavá pre nás všetkých. Večer sme šťastne a plní zážitkov z bohatého dňa dorazili na Luník IX.

A je tu nedeľné ráno. Trošku iné ako zvyčajne. Skupinka chlapcov odchádza na autobusovú zastávku, aby privítali našich hostí z Michaloviec. My zatiaľ chystáme hudobné nástroje a pripravujeme všetko potrebné na slávenie svätej omše.

Konečne sú tu ! Kaplnka sa zaplnila a začína svätá omša

Po svätej omši nasleduje ďalší program. Kým sa mládež hrá pri calcette a biliarde, náš kuchársky tím sa venuje príprave stolov a chystaniu jedla.

Po spoločnej modlitbe pred jedlom našich hostí usadíme za stôl. Naše dievčatá sa čašníckemu remeslu priučili veľmi rýchlo a o chvíľu má každý pred sebou tanier chutnej  kapustnice. Aspoň sme si mysleli, že je chutná. Avšak množstvo nedojedených porcií spochybnilo našu pevnú istotu.

Po jedle nasledovali súťaže a hry, ktoré si pripravili animátori z Michaloviec.

Zajtra k nám zavíta rómska mládež z Michalovského Angi mlynu, predchádzajúceho pôsobiska don Petra Bešenyeiho a sestry Anny Chrkavej.

Rozhodli sme sa, že sa na túto udalosť náležite pripravíme. Preto bolo v našom stredisku už od rána rušno. Prípravy začali tradičným spevokolom.

Odtiaľ sa poobede presunuli dievčatá do kuchyne, kde sme sa spoločne pustili do chystania rôznych dobrôt.

Do jedálneho lístka sme zaradili aj chutné kysnuté koláče. Dievčatá šikovne pracovali, práca v kuchyni im šla od ruky.

Nezabudli sme ani na upratovanie. Po vyčistení priestorov dievčatá vyzdobili tabuľu uvítacími nápismi a farebnými ornamentmi.

Večer bolo pre našich hostí všetko prichystané a my sme sa v radostnom očakávaní zajtrajších hostí vrátili domov.

Chceli by ste vedieť, čím je pre nás významný tento na prvý pohľad obyčajný štvrtok?

Nuž, do nášho vyučovacieho hudobného tímu pribudol ďalší vzácny človek  - huslista Peťo Fedorko. Takto sa naše hudobné štvrtky obohatili o nový nástroj.

Naučiť sa hrať na husle nie je maličkosť, ale nadšencov pre tento nástroj to neodradilo. Bratia Roland a Rišo sa rozhodli pridať k svojim doterajším hudobným znalostiam aj túto novinku. Do skupinky huslistov sa chce pridať aj Sára.

Prajeme im veľa vytrvalosti.

Je prvá novembrová nedeľa, spomienka na všetkých verných zosnulých. Aj my so skupinkou mládeže sme sa vybrali na farský cintorín do Myslavy, aby sme sa pomodlili za duše našich blízkych. Cestu tam a späť sme využili na prechádzku a na vzájomné rozhovory, ktoré nás stále viac zbližujú a dávajú nám možnosť nahliadnuť vzájomne do zákutí našich sŕdc a spoznať zložité podmienky, v ktorých žije väčšina mladých z Luníka IX.

Od novembra v nedeľu po svätej omši začína sestra Anna solídnu prípravu na prvé sväté prijímanie pre skupinku menších detí, ktoré nechodia do školy na Luník IX, ktorá sa už ako-tak utriasla.

Doteraz boli tieto stretnutia vo štvrtok, ale stále nebolo jasné, kto všetko tam patrí, totiž dochádzka detí bola veľmi nepravidelná. Preto sme termín tohto stretnutia presunuli na nedeľu po svätej omši, nakoľko účasť na nedeľnej svätej omši pre tých, ktorí sa chcú pripravovať na prvé sväté prijímanie, je nevyhnutná.

Ostatné deti, ktoré navštevujú školu na Luníku IX sa zatiaľ pripravujú počas školskej katechézy s výnimkou starších, ktorých si vezme na starosť don Peter Žatkuľák.

V tento deň sme sa zúčastnili radostnej udalosti. V kostole v Brezne zložila večné sľuby v Komunite Malých sestier Ježišových sestra Jana, Rómka, apoštolský kontakt don Petra Bešenyeiho z jeho pôsobenia v Bardejove.

Bola to veľmi milá slávnosť, z ktorej sme si odniesli v srdci povzbudenie pre náš osobný duchovný život, ako aj pre našu prácu.

Poslaním malej sestry Jany je život medzi Rómami

Brezno

 

Dvadsiateho septembra sa vo farskom kostole v Brezne uskutočnila veľká slávnosť: svoje večné sľuby v kongregácii Malých sestier Ježišových zložila prvá Rómka – malá sestra Jana. Svätú omšu celebroval rómsky kňaz Eugen Fejczo, koncelebrovali mu rómsky kňaz Viktor Tomčányi a saleziánsky kňaz Peter Bešenyei, pôsobiaci v súčasnosti na košickom Luníku 9. Prítomní boli aj ďalší kňazi, medzi nimi aj dvaja, ktorí pricestovali z Talianska – Luigi Peraboni a Massimo Mostioli, spolupracovníci známeho kňaza, ktorý zasvätil svoj život Rómom – Dona Mária Riboldiho. Kostol bol do posledného miesta zaplnený Rómami z Brezna, z rodnej obce sestry Jany i z ďalších častí Slovenska. Na obrade sa zúčastnili malé sestry Ježišove z Rakúska, Francúzska, Poľska, Českej republiky a Maďarska. Okrem organovej hudby zazneli tiež piesne v podaní skupiny Devleskere čhave z Bardejova.

Sestra Janka sa narodila v roku 1968 v Nižnom Tvarožci, malej podhorskej obci neďaleko poľských hraníc, ako ôsma z desiatich detí. Detstvo nemala ľahké.

Otec bol veľmi šikovný, aby nás uživil, pracoval v bani, vo fabrike na topánky JAS Bardejov, v lese pri dreve. Boli sme chudobná rodina a tak musela zarábať aj mama. S najstaršou sestrou chodila pracovať k miestnym gazdom: pomáhali pri stavbe domu, na poli, v záhrade, rajbali pokrovce. Rómovia v Tvarožci žijú v osade, ktorá je odrezaná od sveta – pod lesom, vzdialená asi pätnásť minút peši od obce. Starší ľudia spomínajú, že cez vojnu chceli Nemci všetkých Rómov v osade vystrieľať. Keď ich sústredili a postavili do radu, vtedy sa ich zastal jeden učiteľ, takže napokon prežili.

Vzdialenosť rómskej osady od obce sa prejavila aj v medziľudských vzťahoch. Rómovia neboli izolovaní iba územne, ale aj sociálne.

S obyvateľmi obce sme nevychádzali najlepšie, môžem povedať, že ako Rómovia sme boli diskriminovaní. Niekedy prišli do osady deti na bicykloch, hádzali do nás kamene a pokrikovali „špinaví Cigáni!“, dochádzalo ku vzájomným bitkám. Keď som začala chodiť do školy, nevedela som po slovensky, ale iba po rómsky. Aj v škole nás biele deti podceňovali, sedeli sme v triede oddelene, vzájomne sa nerozprávali. Na vlastné uši som počula, ako v obchode jeden pán povedal, že „Pán Boh nestvoril Rómov!“ – to ma veľmi zraňovalo, trápilo.

Dôležitú úlohu v živote Rómov tradične zohrávala rodina. Takto to bolo aj v rodine Kaľových, kde si všetci vzájomne pomáhali a navzájom sa podporovali. Sestra Janka si s veľkou úctou spomína na svojho otca, Karola Kaľu.

Rodičia boli veriaci, otec nás naučil modliť sa – vždy, keď z kostola zaznel zvon Anjel Pána, tak sme sa spolu pomodlili. Čítal nám Písmo sväté, ale aj iné knižky, ktoré si požičiaval z knižnice. A čítal nielen nám, chodili k nám aj iní ľudia, ktorým čítal, dokonca aj poéziu. Ľudia si ho vážili, pozývali ho na pohreby, lebo vedel krásne rozprávať. Keď mal štyridsaťštyri rokov, zomrel – ja som mala vtedy trinásť. Po smrti otca sme žili ťažko, niekedy som bola hladná. Po absolvovaní základnej školy som chodila do lesa sadiť stromčeky, s mamou som chodila pomáhať ľuďom v dedine. Aj dnes je tu život ťažký, Rómov do práce neberú, ani keď sú voľné miesta, robia preto čo sa dá.

V Nižnom Tvarožci sú veriaci gréckymi katolíkmi, takými sú aj tunajší Rómovia. Do miestnej cerkvi na bohoslužby však väčšinou nechodili, modlili sa doma. Preto cesta sestry Janky k Bohu a jej dnešnému poslaniu nebola jednoduchá.

Ako malá som chcela byť populárnou speváčkou, rada spievam, potom učiteľkou. Stále ma však trápilo, prečo Rómovia žijú tak biedne, hľadala som odpoveď, nikto mi ju však nevedel dať. Odpoveď som hľadala v Biblii. Keď som ako sedemnásťročná bola na púti v obci Ľutina, pocítila som potrebu vyspovedať sa. Bola to prvá spoveď, prvé stretnutie s Ježišom, bol to začiatok. Viac som sa venovala čítaniu Písma, cítila som, že Boh ma volá. Sprvu som si to nechcela pripustiť, ale bolo to čoraz silnejšie, najmä keď som sa modlila, cítila som, že by som mala patriť Bohu. Jedného dňa som pochopila, že nebudem inak šťastná, iba s Pánom Bohom. Vtedy som sa rozhodla vstúpiť do rehole. Najprv som to skúsila u sestier Baziliánok, ktoré pôsobia v nemocniciach, učia v škole.

Avšak u sestier Bazilánok nebola Janka spokojná, cítila, že musí hľadať inú cestu k Bohu, najmä cez modlitbu. Vtedy ešte nemyslela na možnosť spojiť svoju duchovnú cestu s pomocou Rómom.

U Baziliánok som bola pár mesiacov, bola to cesta hľadania. Pán Boh ma formoval. V Bardejove na Poštárke vtedy pôsobil saleziánsky kňaz Peter Bešenyei, ktorý mi pomohol, zoznámil ma s Malými sestrami Ježišovými. V roku 1992 som po prvý raz prišla k Malým sestrám do Bratislavy. V tunajšej kaplnke som pocítila, že som na tom správnom mieste, bolo mi zrazu všetko blízke. Návšteva sa trikrát opakovala, až som medzi Malými sestrami nakoniec ostala.

Cesta od prvej návštevy fraternity Malých sestier Ježišových po zloženie večných sľubov a prijatie do tejto rehole nie je jednoduchá, u sestry Janky trvala celých šestnásť rokov.

Po stáži a postuláte som nastúpila do noviciátu a opakovane absolvovala dočasné sľuby. Na stáži som bola spolu deväť rokov, na štyroch miestach v Poľsku, vo Francúzsku. Na večené sľuby som sa pripravovala v našom centre v Ríme, v kláštore Tree fontane.

Poslaním Malých sestier Ježišových je „zdieľať život chudobných a nízko postavených, bývať v ich domoch, jesť ich potravu, nosiť ich šaty...“ Pôsobia v najchudobnejších a najopustenejších miestach na svete, medzi kočovnými kmeňmi, neznámymi či opovrhovanými skupinami. Zakladateľka rehole Malá sestra Magdaléna svojim nasledovníčkam kládla na srdce: „Buď Arabkou medzi Arabmi, kočovníčkou medzi kočovníkmi, robotníčkou medzi robotníkmi... ale predovšetkým buď ľudskou medzi ľuďmi“.

Rómovia málo chodia do kostola, aj keď sú veriacimi, majú veľmi radi Pannu Máriu. Sú však málo pripravení, cirkev – a to sme všetci my veriaci – by sme mali viacej chodiť medzi nich. Viera je pre Rómov veľmi dôležitá, Boh nás vie zmeniť, ak to s ním myslíme vážne a úprimne, veriaci človek sa stáva lepším. Prostredníctvom viery získame iný pohľad, budeme vidieť blížneho ako seba samého! Pomoc Rómom cez vieru je na prvom mieste!

Mnoho Rómov na Slovensku býva v chudobných rómskych osadách, nemajú prácu, žijú zo sociálnych podpôr. Jeden z bratov malej sestry Jany je na práci v Čechách, ostatní sú doma, nezamestnaní.

Pre život človeka je rovnako dôležitá duchovná aj materiálna stránka – keď je niekto hladný, ťažko ho budeš presvedčovať o viere, to musí ísť spolu. Rómovia sú často podceňovaní, odmietaní, odkázaní žiť v biednych pomeroch. Ale každý človek má právo dôstojne žiť! Poslaním Malých sestier je nevyvyšovať sa nad chudobných, špinavých, ale každého prijať, milovať, každému dať lásku a dôstojnosť. Súčasťou večných sľubov Malých sestier je aj služba bratom a sestrám v slamoch, ja som do tohto textu ešte vložila ďalšie slová: dám svoj život za svoj národ! Pôsobenie medzi Rómami som pochopila ako svoje životné poslanie od Pána Boha. Som predsa jednou z nich.

Po slávnostnej svätej omši, počas ktorej malá sestra Jana zložila svoje večné sľuby, sa prítomní presunuli na miestny farský úrad, kde pri hudbe súboru Devleskere čhave pokračovala pravá rómska zábava. Na čelnej stene bol veľký nápis: Ježiš – kamiben! Na tvári sestry Jany žiaril šťastný úsmev. Prajem jej, aby jej dlho vydržal, aby mohla lásku a nádej rozdávať okolo seba po celý život. Na rok odchádza do Francúzska, po návrate bude žiť spolu s malými sestrami medzi Rómami, pravdepodobne v Brezne.

Článok:  ARNE B. MANN, http://www.rnl.sk, 18. ročník, 881-884, 23. december 2008

V pastoračných priestoroch školy sa postupne rozbiehajú nové aktivity. Spoločne hľadáme a skúšame vhodné formy duchovnej služby miestnym obyvateľom.

V prvom rade sa snažíme o dôstojné slávenie svätej omše. S tým súvisí lektorská príprava ako aj príprava hudobného sprievodu.

Vzhľadom na to, že svätá omša je tu ešte veľmi málo chápaná, je potrebné vynaložiť veľké úsilie k tomu, aby deti a mládež počas slávenia svätej omše zachovali ticho a pokoj. Zatiaľ nám v tom pomáha metóda činnej prítomnosti animátorov medzi deťmi počas svätej omše s neustálym povzbudzovaním k lepšiemu správaniu. Veľmi sa nám osvedčilo zobrazovať texty piesní cez dataprojektor na stenu, aby sa k spevu mohli zapojiť všetci zúčastnení.

Po piatkovej a nedeľnej svätej omši býva oratórium pre deti a mládež. Keďže na sídlisku nie sú žiadne priestory pre voľno-časové aktivity, je v mnohých prípadoch evidentne vidieť, že deti a mládež prichádzajú sem iba kvôli hre, pričom aj tu je často problém so správaním. Snažíme sa nájsť citlivý a vhodný spôsob riešenia tejto veci, aby tí, ktorí chcú ozaj prežiť svätú omšu a oratórium ako spoločenstvo, mali na to šancu a neboli utláčaní väčšinovou nespútanou masou.

Dôraz sa kladie na formáciu v malých skupinách. Zatiaľ sme teda zahájili stretko pre 15-ročných a starších, ktoré vedie don Peter Žatkuľák. Stretko začína každú stredu o 17.00 hod. sv. omšou, po nej je vysvetlená téma, o ktorej sa následne diskutuje. Cieľom je pomôcť týmto mladým ľuďom otvoriť svoje srdce Bohu, a uvedomiť si zodpovednosť za svoj život.

Ďalej rozbiehame prípravu na prvé sväté prijímanie pre starších, ktorí ešte neboli a chceli by prijať sviatosť zmierenia a Eucharistiu.

Čo sa týka hudby, tá sa zatiaľ na Luníku IX iba rozvíja a pod patronát bola pridelená Katke Rečlovej. Z tých, ktorí už prišli do kontaktu s klavírom či gitarou, sa postupne začína formovať skupinka pre mládežnícku formu liturgického hudobného sprievodu. K tomu sa pripája zopár nádejných spevákov.

Títo, ako aj ďalší začiatočníci, majú možnosť rozvíjať svoj hudobný talent počas štvrtkového popoludnia, kedy rozbiehame individuálne hodiny hudby.

Do tejto činnosti sa zapojil mladý salezián, profesionál hudobník Tomáš z košickej Kalvárie, ktorý si vzal na starosť vyučovanie bicích nástrojov.

Ďalšia možnosť hudobného vzdelávania je hra na gitare, ktorú má na starosti Katka.

Dúfame, že sa naša hudobná ponuka postupne rozšíri o ďalšie nástroje.

Vo štvrtok (4. 9. 2008) navštívil provinciál Košice a sídlisko Luník IX, kde je naše dielo pre Rómov. Stretol sa tam aj so sestrami saleziánkami, ktoré budú spolu s našimi spolubratmi pracovať v tomto diele a budú tiež vyučovať náboženstvo na tamojšej škole. Fotka je z miestnej kaplnky.

Článok: http://www.saleziani.sk/2008-september-2.html

Chlapčenský tábor sme odštartovali v pondelok.

Na chatu prišli chlapci z Luníka IX, saleziáni don Peter Bešenyei a don Peter Žatkuľák a vystriedali sa tu dobrovoľníčky – pomocníčky v kuchyni: Katka, Maruška a Ivka.

Aj chlapci mali svojho hlavného hrdinu. Bol ním don Bosco, zakladateľ saleziánskej rehole, ktorý celý svoj život zasvätil službe chudobným a opusteným chlapcom. Každý večer mali chlapci možnosť vidieť úryvok z jeho života a práce na filmovom plátne.

A čo také nás cez deň vyčerpalo? Obľúbené boli hry biges a futbal, ktoré sa hrali na neďalekých lúkach. Z tých pokojnejších hier to bola hra na gitare a rôzne spoločenské hry. Okrem toho chlapci vymýšľali huncútstva, ktorých výsledkom boli rozličné kúsky, od vzájomného polievania sa farbami, cez rôzne pasce na menších, na ktoré museli vedúci neustále dávať pozor a predchádzať im, až po nevinné žartíky, ako napríklad vozenie sa v lete na saniach. Niektorí chlapci boli usilovní a pomáhali aj v kuchyni...

Aj chlapci mali možnosť otvoriť svoje srdce Bohu a duchovne podrásť. Každý deň bola sv. omša, raz sa dokonca slúžila vonku v prírode s peknou myšlienkou, aby každý doniesol kameň, ktorý bude symbolizovať jeho osobný problém, ktorý chce odovzdať Bohu. Z týchto kameňov sme postavili oltár, na ktorý prišiel náš Pán.

Jedno dopoludnie bola pre chlapcov duchovná obnova na tému ako nás Ježiš oslobodzuje z otroctva hriechu, s možnosťou prijať sviatosť zmiernia.

Tí, ktorí ešte neboli v opálových baniach, sa iste potešili zaujímavej exkurzii v podzemí Slanských vrchov. Okrem toho sa zahrali na hľadačov opálov  a niektorí z nich skutočne našli v prírode cestou na chatu pekné maličké kamienky, ktoré si odložili na pamiatku.

Niektorí z chlapcov by tam možno radi ostali aj dlhšie, ale čas neúprosne bežal a v piatok bol odvoz pripravený. Vrátili sme sa teda na Luník IX a podobne ako s dievčatami sme tábor ukončili sv. omšou.

To, čo najviac chýba obyvateľom Luníka IX, nie sú materiálne veci. Bieda, ktorá tu panuje, je z veľkej časti následkom duchovného úpadku.

Jednou z podstatných vecí, ktoré zatiaľ na Luníku nie sú, je kostol - posvätné miesto, kde by sa Rómovia mohli stretávať so svojím Bohom. Sv. omše sa zatiaľ slúžia v školskej triede, provizórne upravenej na kaplnku.

Dnes je prvá augustová nedeľa a v tento deň sa v Gaboltove už tradične koná rómska púť. Tohto  podujatia sa zúčastnili aj  saleziáni a dobrovoľníčky z Luníka IX.

Pre don Petra Bešenyeiho je to srdcová záležitosť, nakoľko stál pri zrode týchto pútí a ako tajomník pre pastoráciu Rómov a menšín na Slovensku ich aj naďalej pravidelne navštevuje.

V pondelok v popoludňajších hodinách nastúpili do štvorkolesových dopravných prostriedkov dievčatá z Luníka IX, aby pod vedením saleziánov don Petra Bešenyeiho a don Petra Žatkuľáka a v spoločnosti saleziánskych misijných dobrovoľníčok Katky Rečlovej a Zuzky Lysej strávili niekoľko dní na chate na Dubníku.

Hlavnou hrdinkou tábora bola blahoslavená Laura Vicuňová, dievča spod Ánd, vyrastajúce v saleziánskom  oratóriu, ktoré obetovalo život za svoju matku, žijúcu v hriešnom vzťahu. Zomrela ako 13 ročná. Každý večer sme pozerali časť tohto napínavého filmu. V nasledujúci deň bola cez zaujímavú aktivitu priblížená niektorá z Lauriných dobrých vlastností a pomocou súvisiaceho výroku zo Sv. Písma sme si dali predsavzatie do dňa.

Saleziáni – kňazi nám slúžili aj duchovne. Každý deň sme mali na chate sv. omšu. Pre dievčatá to bola príležitosť obnoviť svoj vzťah s Bohom. Pre jednu z nich bol tento čas osobitne významný tým, že po predchádzajúcej príprave práve tu po prvýkrát prijala sviatosť zmierenia a sviatosť Eucharistie.

Spestrením celého tábora bola stála aktivita TAJNÝ PRIATEĽ. Každý večer za zaujímavých alebo obyčajných okolností si každý z nás vytiahol lístoček s menom niektorého člena tábora, ktorému mal byť ďalší deň tajným priateľom. Čo to znamenalo? Robiť mu nejakým spôsobom radosť. A tak sa stalo, že vám niekto poslal nejakú sladkosť, alebo odkaz s povzbudením. Či sa to robilo tajne, to už záležalo od toho, ako kto vydržal držať jazyk za zubami, ale je isté, že keď sme večer mali hádať, kto nám bol v ten deň tajný priateľ, niektorým to šlo veľmi ľahko.

Čas sme si vypĺňali rôznymi hrami, rozprávaním, riešením drobných dievčenských konfliktov,  ručnými prácami, maľbou farbami na sklo, učením sa na gitare ako aj prácou. V programe nechýbali služby týkajúce sa upratovania a aj pomoci s varením. Dievčatá boli šikovné a  práce zvládali veľmi dobre.

Náš poldenný výlet na Šimonku, najvyšší vrch Slanských vrchov, nedopadol príliš slávne. Na vrchol došli iba dvaja vytrvalí vodcovia saleziáni, ostatní to neďaleko od cieľa z rôznych príčin (od lenivosti až po roztrhanú topánku) vzdali a vrátili sa na chatu. Večernú tmu nám rozháňal veselý ohník, na ktorom sme si opiekli špekačky a slaninku, alebo sme ho nechali len tak pokojne horieť a hrali sme sa rôzne hry.

Zaujímavým zážitkom boli večerné skúšky odvahy. Tieto nemáme zachytené fotoaparátom, veď kto by myslel na fotenie v takom strachu. Avšak v pamäti nám zostala tajomná postava, ktorá nás so zaviazanými očami priviedla na neznáme miesto v lese, kde sme si pri sviečke vytiahli tajného priateľa na nasledujúci deň.

Jedno popoludnie sme boli na exkurzii v dubnických opálových baniach. Vystrojení prilbou, lampášom a špeciálnym plášťom sme mali možnosť nazrieť do chladných hlbín zeme a na vlastné oči vidieť výsledky neľahkej práce baníkov. Ujo sprievodca sa v tejto oblasti veľmi dobre vyznal a povedal nám mnoho zaujímavých informácií...

Poriadne unavení, ale plní zážitkov, sme v piatok docestovali na Luník IX, kde sme celý tábor ukončili spoločnou sv. omšou s domácimi farníkmi.

Dobrý priateľ je ako mocná pevnosť

V tábore opálových permoníkov pod Dubníkom

"Ešte dobre, že sme náš tábor o niekoľko dní z objektívnych dôvodov odložili. Byť tu pred týždňom, keď vládli zima a dážď, deti by nemali toľko príležitostí na hry a zábavu," konštatoval salezián Peter Žatkuľák, len čo sme sa zvítali. Práve stružlikal z olámaných konárov niekoľko centimetrové paličky. "Poznáte biges? Je to veľmi zaujímavý a hravý šport, akýsi predchodca baseballu. Ešte prichystám odpaľovače a budeme môcť začať. Pred obedom sa chystáme zahrať si ho hen hore, na lúke..."

Sme hlboko v lesoch pod Dubníkom. Cesta, ktorá vedie k bývalým banským štôlňam, kde sa kedysi ťažil vzácny a drahý opál, je plná výmoľov a jám. A navyše, pre neznalého pomerov je hotovým bludiskom. Nájsť chatku, ktorá sa na päť dní stala novým domovom pre deväť dievčeniec z košického sídliska Lunik IX, dvoch saleziánov i dobrovoľníčok Katky a Zuzky, starajúcich sa o deti, nebolo jednoduché. Napokon sme na ňu natrafili. Zakrytú stromami, na konci nenápadnej, štrkom vysypanej bočnej cesty. Milovníci hubárčenia by si tu prišli na svoje. Koho by nepotešil dubák, ktorý sa na vás akoby usmieval priamo pri lesnom chodníku?

Okolím chatky sa šírila chuťové poháriky dráždiaca vôňa. Sympatická Zuzka, ktorá sa onedlho chystá na misiu na Ukrajinu, sa zvŕtala v maličkej kuchynke. Kuracia polievka bola už takmer hotová, v rúre chytali farbu opekané zemiaky s cibuľou a slaninkou, na sporáku vrelo vo veľkom hrnci kuracie soté so zeleninou. Dievčatá sme našli spolu s Katkou pri stole. Maľovali zlupovacími farbami na sklo. Fantastické obrazce, ale i kvietky, srdiečka, prírodu. A nôtili si pri tom. "Mám už aj vlastné cédečko," pochválila sa Žanetka, na ktorú nám jej rovesníčky prezradili, že už povyhrávala nejednu spevácku súťaž. "Nie som tu prvý raz, v tomto tábore som bola už niekoľkokrát..." A či sa jej tu páči? Zbytočná otázka. Len s úsmevom prikývla.

Nudu, ako nám stihli prezradiť, tu nepoznajú. Televízor síce k dispozícii majú, ale zapínajú ho v podstate iba na to, aby si mohli pozrieť ďalšiu časť príbehu na DVD o ťažkom živote mladučkej zverenkyne saleziánok, ktorá sa obetovala pre svoju mamu, a potom o nej diskutovať. Kým obrázky schli na slnkom zaliatych oknách, dievčence sa s chuťou pustili do ďalšej z hier. Jedna po druhej vychádzali na dvor, po pár sekundách sa vracali, aby našli na najnemožnejších miestach v izbe na prízemí ukryté papieriky s odkazom. Na každý z nich Katka napísala časť vety, ktorá sa na ten deň stala témou dňa. Stačilo potom len všetky lístočky zoradiť správne podľa poradia tak, aby veta dávala zmysel. "Na každý deň máme inú tému," informuje nás Katka, ktorá je na misii na Luníku IX ako saleziánska misijná dobrovoľníčka. Predtým bola sekretárkou na jednom košickom cirkevnom gymnáziu. "Včerajšok sa celý niesol v znamení hesla Dobrý priateľ je ako mocná pevnosť, kto takého nájde, nájde si poklad. A tomu sme prispôsobili aj niektoré aktivity." Chcú dievčatám vštepovať lásku, zodpovednosť, ochotu pomáhať, dobro... Príkladom, nenásilnou formou...

Je niečo po jedenástej hodine a osadenstvo tábora sa pomaly pripravuje na biges. Ako to už v ich veku býva, za veľkého švitorenia. Sofia, Paťa i Martinka už čakajú na dvore, čas si krátia vzájomným doberaním. "Len čo sme v pondelok prišli, dali sme to tu do poriadku," nechal sa počuť salezián Peter Bešenyei. "Všetci sme sa pustili do roboty. Dievčatá dvor vyzametali, z okien odstránili pavučiny, poukladali sme drevo, urobili poriadok v chatke i okolo ohniska. A včera sme tu už mali opekačku. A boli sme aj na túre, na Šimonke, najvyššom kopci Slanských vrchov..." "A tiež nočnú prechádzku. Tma bola poriadna, ale ja som sa nebála," tvrdila všetečná Žanetka. "Martina tak trocha..." Popoludní sa chystajú na exkurziu do banských štôlní. Martin Jančok, správca Nadácie Dubnícke opálové bane, ktorý v čase našej návštevy nakupoval v meste proviant pre osadníkov tábora, už pripravil všetko potrebné. Po dobrom obede a chvíli relaxu sa môže ísť na to. Do piatku, kedy sa pobyt v tábore končí, chcú toho stihnúť ešte dosť. Chatka potom na týždeň osirie. No už 11. augusta privíta dvanásťčlennú skupinu chlapcov. V spoločnosti saleziánov don Bosca, ktorí na košickom sídlisku Luník IX pôsobia už vyše mesiaca.

Nadácia Dubnické opálové bane, ktorej hlavným poslaním je obnova, rekonštrukcia, ochrana a sprístupnenie kultúrno-historických a technických pamiatok, banských diel a stavieb po ťažbe drahých opálov, organizuje už niekoľko rokov aj tábory opálových permoníkov. Posledných päť, za podpory spoločnosti U. S. Steel Košice, aj pre chlapcov a dievčatá z Luníka IX Za ten čas sa tu vystriedali desiatky detí...

Článok: FECURKOVÁ Magdaléna, Oceľ východu, 32/2008, 6. 8. 2008

V tento deň pristúpilo k prvému svätému prijímaniu 15 detí z Luníka IX, z toho 3 boli aj pokrstené. Slávnosť sa konala v kostole na Kalvárii v Košiciach, za prítomnosti saleziánov z Luníka IX a vdp. Jozefa Červeňa, ktorý deti pripravoval k prijatiu tejto sviatosti počas uplynulého školského roku.

Prázdninový čas je dobrý na zoznámenie sa so sídliskom a jeho obyvateľmi. Okrem pravidelných svätých omší zatiaľ funguje piatkové a nedeľné oratórium pre deti.

 

Chcem vyjadriť svoju vďačnosť aj mojim rodákom z Kňažej - Dolný Kubín, za ich dlhoročnú podporu. Zvlášť Vám ďakujem za Vaše modlitby a obety, ktoré prednášate Bohu za nás - saleziánov na Luníku i za našich adresátov. Ďakujem i za Váš príspevok 405 EUR, ktorým ste podporili realizáciu oltára v kaplnke na sídlisku Luník IX.

Peter Žatkuľák

So saleziánskou misijnou nedeľou je spojená aj zbierka, ktorá má v tomto roku podporiť dostavbu nášho diela na Luníku IX v Košiciach.

Zbierku chceme použiť na interiérové vybavenie kaplnky, preto sme sa rozhodli robiť misijnú animáciu v saleziánskom prostredí a vo farnostiach, ktoré sú ochotné nás prijať. Na dokončenie kaplnky potrebujeme ešte 30 000 EUR. Preto sme sa vybrali „po žobraní“. Začali sme v Bardejove, pokračovali v Košiciach na Kalvárii a Troch hôrkach. Ako to dopadlo si môžete pozrieť v našich ďakovných listoch. Do konca školského roka by sme radi stihli ešte Michalovce a našu domovskú farnosť Myslavu. Do zbierky sa taktiež zaangažovali aj naši miestni Rómovia, ktorí si urobia zbierku medzi sebou.

Milí spolubratia,

chceme Vám poďakovať za vaše prijatie, pohostinnosť a ústretovosť.  Taktiež vyjadrujeme čo najsrdečnejšiu vďačnosť za štedrosť vašich veriacich.

V Bardejove sme vyzbierali 1200 EUR.

Poštárka v sobotu : 320 EUR

Sv. Anna v nedeľu : 510 EUR

Poštárka v nedeľu : 150 EUR

Vinbarg v nedeľu : 220 EUR

Všetkým darcom vyslovujeme srdečné Pán Boh zaplať. Finančné prostriedky použijeme na zakúpenie bohostánku.

Vaši vďační spolubratia z Luníka: Peter Bešenyei SDB, Marián Ondriáš SDB, Peter Žatkuľák SDB

Košice, 3. 5. 2010

Milí bratia,

Ďakujeme Vám za vaše prijatie a ústretovosť. Taktiež vyjadrujeme čo najsrdečnejšiu vďačnosť za štedrosť vašich veriacich.

V Košiciach sme vyzbierali 1195 EUR.

Na Kalvárii: 930 EUR

Na Troch hôrkach: 265 EUR.

Všetkým darcom vyslovujeme srdečné Pán Boh zaplať. Finančné prostriedky použijeme na interiér kaplnky.

Vaši vďační spolubratia z Luníka: Peter Bešenyei SDB, Marián Ondriáš SDB, Peter Žatkuľák SDB

Košice, 10. 5. 2010