Rovesnícke stretká, doučovanie, škola hudby, pouličné oratko... To sú aktivity, ktorými pravidelne obohacujeme život detí a mladých na Luníku IX. Avšak jednou z dôležitých aktivít vykonávaných našimi saleziánmi, saleziánkami a misijnými dobrovoľníkmi je vyučovanie náboženstva v miestnej základnej škole. Hodiny náboženstva  v našom podaní  nie sú len nudným vyučovaním, ale pomocou hier, divadielok, obrázkov, tajničiek, doplňovačiek a rôznych aktivít sa stávajú formačnou hrou. Cieľom školskej katechézy je, aby deti spoznávali Boha a aby do ich sŕdc postupne vstupovala viera a láska k Bohu. Snažíme sa pomocou špecifických výchovných

3. októbra sme prežili krásny jesenný výlet s desiatkami mladých a detí z Luníka na Medvedej hore (kopec nad Luníkom). Nepotrebovali sme na to žiadne peniaze, nepotrebovali sme písať žiadne projekty, len sme využili silu nášho misijného tímu a ochotu miestnych animátorov. Bolo to odpoludnie plné hier, detského smiechu a radosti. Skoro stovka detí bola aspoň na pár hodín vytiahnutá do pekného prostredia jesennej prírody. Aj keď vstup do lesa bol v celku netradičný. Sme zvyknutí, že keď niekde prichádza vládna delegácia, tak im na cestu rozložia koberec. My sme mali pri vstupe do lesa prvých pár metrov tiež vystlaných, aj keď nie červeným

Dve časti stavby – kostol a ubytovacia časť – prechádzajú v týchto dňoch finálnymi vonkajšími úpravami, t.j. zateplenie polystyrénom, sieťkovanie, omietnutie, položenie podkladovej farby a nahodenie štruktúrovanej omietky. Počasie stavbárom až tak nepraje, lebo je daždivo a vlhko, ale nahodenie krycej plachty na lešenie ich skryje nielen pred dažďom, ale aj pred dotieravými výrastkami detí a mládeže, ktorí si chvíle nudy krátia ich otravovaním nadávkami, či hádzaním kamenia.

Povzbudením pre robotníkov i nás sú naopak naši mladí, ktorí sa v jednu septembrovú sobotu pustili do kopáčskych prác, aby pomohli urýchliť už aj tak meškajúce práce na stavbe.

Aj tohto septembra sa konal už tradičný Adonai Fest na sídlisku KVP. Pred farou diecézy Božieho Milosrdenstva to ožilo rôznorodým programom. Slávnosť začala sv. omšou, nasledovali rôzne gospelové skupiny, prestriedané vystúpením ľudových tancov. Sr. Lívia s Nikou sa so svojim stretkom „Ohnivé dievčatá“ zúčastnili programu pre deti, ktorý bol zameraný najmä na tvorivé dielne a Pietro so staršími mládežníkmi ich vystriedali večer zhliadnutím vystúpenia Close Harmony Friends. Ďakujeme za pozvanie.

Aj keď Pietro nezištne pomáha na Luníku IX už pár rokov a od júla je tu na celý ďalší rok ako misijný dobrovoľník, až v tento deň mu je slávnostne odovzdaný misijný krížik a skladá misijný prísľub v kaplnke kláštora karmelitánok na sídlisku KVP.Na slávnosť pozval aj nás a tiež niektorých vybraných mladých.

Slávnostnú svätú omšu celebroval don Peter Kuchár, SDB zodpovedný za misie, no nechýbali ani direktor našej komunity o. Peter a don Peter. Sv. omšu doprevádzali hudbou a spevom naši mladí i sestry karmelitánky.

Po slávnosti nasledovalo milé pohostenie, ktoré Pietrovi pomohli pripraviť mladí z KVP. Jednou z prosieb zo sviatku Jána Bosca, ktoré boli prednesené počas sv. omše, bola aj prosba za Pietra: "Prosíme Ťa za nášho nového dobrovoľníka Pietra, udeľ mu hojnosť  milostí potrebných v jeho misii na Luníku IX, aby pritiahol k Tebe mnoho mladých duší."

To mu zo srdca prajeme a vyprosujeme.

 

Sobota 4. septembra bol veľký deň pre 3 sestry saleziánky, ktoré sa rozhodli v tento deň dať navždy svoje ÁNO Pánovi, zložením večných sľubov v Inštitúte dcér Márie Pomocnice. Jednou z nich bola aj sr. Helena Šlenkerová.

Našu sr. Helu sme prišli v tento jej veľký deň potešiť a podporiť aj my. S vďačnosťou za jej prítomnosť sme jej spoločne zablahoželali a popriali vytrvalosť a vernosť povolaniu, Božie požehnanie a kopec potrebných milostí. Slávnosť prebehla v radostnom a rodinnom duchu. Krásu slávnosti ešte znásobil mládežnícky zbor s taliansko-rómsko-slovenským repertoárom, v ktorom účinkovali aj naši mladí.

-Pietro-

 

S našimi luníkovskými chlapcami sme prijali pozvanie na Mariánsku horu – na Bodku. Zúčastnili sme sa jej po prvý krát. Pre chlapcov to bolo stretnutie s rovesníkmi pri hrách i duchovnej obnove. Naši chlapci si na workshop pripravili rýchlokurz rómčiny. Deň sme zakončili v bazilike, kde sme si od našej nebeskej mamy prosili požehnanie i spoznanie, či prijatie svojho povolania.

-don Peter-

Tento výlet, aj keď si trúfame nazvať ho animátorský, a mnohí zo zúčastnených nimi nie sú, bol jednoducho výletom pre všetkých našich mladých nad 15 rokov, ktorí sa aspoň trošku aktívnejšie zapájajú do života nášho spoločenstva a obohacujú ho niektorým zo svojich darov a talentov. Teda výlet je odmenou pre snaživejších, ale zároveň aj povzbudením pre tých menej snaživých

No a čo sme teda podnikli za tých päť krátkych dní, z ktorých dva sme iba cestovali tam a späť? Napodiv, stihli sme toho dosť. Vďaka dvom deväťmiestnym autám sme boli celá osádka výletu plne mobilná, takže sme neboli odkázaní na prepravu vlakmi, či autobusmi, a to ušetrilo ozaj mnoho času.

Cieľom prvého dňa bolo precestovať vyše 500 km z nášho sídliska až do Starej Vsi nad Ondřejicí, Diecézneho strediska mládeže, kde sme boli ubytovaní. Nebolo to však také obyčajné ubytko. Čakali nás najbližšie štyri noci vo vagóne odstavenom na dvore strediska. Každá „kajuta“ mohla prichýliť až troch pasažierov. No pred spaním sa treba ešte najesť – jedlo, teda večere a raňajky, sme si svojpomocne pripravovali v kuchyni strediska, ktorú nám naplno poskytli. Obedy sme mávali suché vo forme pikniku, vždy na inom mieste.

V stredu sme si to hneď zrána namierili do saleziánskeho strediska v Ostrave, odkiaľ sme poznali už zopár saleziánov z minuloročnej konferencie a don Pavel bol dokonca istý čas u nás na Luníku. Návštevu sme teda prišli oplatiť. Celým areálom nás sprevádzal dobrovoľník Pišta a don Pavel, direktor komunity v Ostrave. Ich stredisko je ozaj obrovské. Majú tam poschodovú knižnicu, menšiu miestnosť pre deti predškolského veku, čajovňu s barovým pultom, klubovne a samozrejme, súčasťou strediska je aj veľký kostol. Našich mladých však najviac upútala hudobná zvukotesná miestnosť, kde hneď vyskúšali bubny. Veľká zrkadlová stena v tanečnej miestnosti bola ideálna na fotenie a lezecké steny, ukryté za divadelnou halou s javiskom, zasa na odskúšanie svalov na rukách. Za budovou majú postavenú ešte okrúhlu trampolínu, ktorú sme, samozrejme, tiež testovali. Keď sme už všetko videli, počuli i odskúšali, poďakovali sme sa, nechali malé darčeky v podobe našich CDčiek a vybrali sa spoznávať ďalšie pekné miesta a mestá.

Navštívili sme baziliku Navštívenia Panny Márie na Svatom kopečku pri Olomouci, kam ľudia putovali už od 17. storočia. Prichádzali si uctiť Pannu Máriu ako Kráľovnú Moravy, na ktorej orodovanie tu bolo vyslyšaných mnoho modlitieb. Aj my sme tu pobudli v tichu a modlitbe, a keď prišiel čas obeda, spravili sme si piknik pod gaštanmi. Potom sme putovali ďalej pozrieť si mesto Olomouc, jeho námestia a pamiatky. Večer sme strávili spoločnými hrami v stredisku.

Nastal ďalší deň, štvrtok. Doobedie sme strávili v Brne, kde sme boli pozrieť starých známych o. Petra – rómsky manželský pár Pompovcov, pochádzajúcich z Toporca. Presťahovali sa tam, aby pomáhali na miestnej fare a v mládežníckom stredisku, ktoré navštevovali najmä rómske deti. Pozreli sme si ich stredisko i kostol, porozprávali nám o ich činnosti a za farou na záhrade sme strávili pár príjemných chvíľ oddychom popri obedovaní na tráve. Ďalším zážitkom bolo Múzeum Rómskej kultúry, kde sme si pozreli výstavu z dielne maliarky veľkých očí, Bohumily Doležalovej. Videli sme tiež krátky dokument z jej života, ďalšie pripojené výstavy s tematikou holokaustu Rómov počas 2. svetovej vojny a  vystavené fragmenty z ľudovej kultúry rómskeho národa. Poobedie sme strávili na ďalšom pútnickom mieste, na Velehrade. Je to baroková bazilika, ktorá bola spolu s priľahlými budovami (napr. bývalý cisterciánsky kláštor) vyhlásená v r. 2008 za národnú kultúrnu pamiatku. Tak ako na Svatom kopečku, aj tu pred časom slúžil sv. omšu predchádzajúci sv. otec Ján Pavol II.

V piatok sme necestovali, ale ostali sme v stredisku na duchovnú obnovu. Viedol ju Katkin brat Klemo, ktorý tu pôsobí ako kňaz. Bola to veľmi príjemná obnova, presne taká, akú mladí potrebujú, plná príkladov, humoru i vážnych chvíľ. Celá bola zameraná na spoločenstvo a na tímovú prácu, no a na záver sme mali v  skupinách stvárniť zadané vlastnosti, z čoho bolo množstvo zábavy. Nasledovalo silencium, sviatosť zmierenia a svätá omša. Poobede sme vyliezli na strechu našej nocľahárne – na vagónek a predvádzali sme tam všelijaké pózy od výmyslu sveta pred objektívmi fotografov. Aj napriek tomu, že poprchávalo, sme mali večer po volejbalovom turnaji ešte táborák, a potom hajde spať, lebo zajtra už cestujeme domov.

Spiatočná cesta bola trochu zaujímavejšia kvôli zastávke na fare v dedinke Zubák, kde pôsobí vdp. Emil Čurik. Rozhodli sme sa navštíviť ho, aj keď sme museli kvôli tomu spraviť poriadnu zachádzku. Chlapci, ktorí ho zažili ešte ako kaplána na Luníku IX, sa naňho veľmi tešili, chceli vidieť, či sa za tie roky zmenil. Ukázal nám ich kostol i faru, kde má veľké podkrovné priestory pre pastoráciu mládeže, ktorá tu chodí na obnovy a duchovné cvičenia. Ďalšou zastávkou bolo saleziánske stredisko v  Poprade, odkiaľ sme mali požičané jedno z áut. To sme tu zamenili za naše 5-miestne, ktoré nás tu celý čas čakalo. A tí, čo sa nezmestili, mali ďalšie oživenie cesty - išli ďalej vlakom. Nakoniec sme sa všetci šťastne vrátili na náš Luník. Bohu vďaka.

Bol to veľmi pekný výlet a ďakujeme všetkým, ktorí sa podieľali na jeho príprave i realizácii. Ostane dlho v našich spomienkach.

 

V nedeľu 1. augusta sa konal 18. ročník púte Rómov do Gaboltova. Na tejto púti nechýbali ani mladí z Luníka IX. Autobus plný pútnikov vyrazil z Luníka o 9:30. Po dlhšej ceste a prestávke v Bardejove na Poštárke sme do Gaboltova dorazili presne na obed. Po chvíli hľadania najlepšieho miesta sme všetci vytiahli deky a pustili sme sa do načerpania nových síl cez dobroty, ktoré sme si z domu poprinášali. O 13:00 sa začínal program púte.

Načerpané sily sme využili pri modlitbe krížovej cesty, ktorú nám dramatickým spracovaním priblížili mladí z Podsadku pod vedením vdp. Pavla Tondru. Možnosť kultúrne pookriať nám ponúkli mladí z Pastoračného centra Čičava pod vedením vdp. Martina Mekela prostredníctvom divadelného vystúpenia Džaha tuha.

Na púti nechýbala ani modlitba ruženca, skrze ktorú sme si mohli od Panny Márie Škapuliarskej vyprosiť požehnanie a milosti pre naše rodiny a pre celý rómsky národ.

O 16:00 sa začala slávnostná sv. omša, ktorú celebro-val košický arcibiskup metropolita, Mons. Bernard Bober, a o. biskup Mons. Štefan Sečka. Kazateľom bol o. Peter Bešenyei SDB. Svojím strhujúcim príhovorom, ktorý  svedčil o jeho bohatých skúsenostiach z rómskej pastorácie, určite zasiahol mnohé srdcia, aby sa tak mohli čoraz viac otvárať pre Boha a pre duchovné hodnoty. Sv. omšu hudobným sprievodom skrášlili mladí z Luníka IX.

Tento slávnostný deň sme ukončili kultúrnym programom, ktorý pripravila kapela ľudovej hudby z Poštárky.

-Pietro-

 

Tohto leta sa nám na Luníku IX s krátkodobými dobrovoľníkmi akoby vrece roztrhlo. No my sme radi, že je na Slovensku toľko ľudí ochotných stráviť svoj prázdninový čas s deťmi z najvykričanejšieho sídliska, a tak pomôcť i nám, ktorí sme tu celý rok , a trochu odľahčiť z námahy pri prípravách a realizácii mnohých letných akcií, ktoré nás každé prázdniny čakajú.

  • Najdlhšie u nás pobudla Zuzka Balážová z Bratislavy. Bývala na byte s dobrovoľníčkami, a takmer celý mesiac pomáhala, kde to bolo potrebné. Zúčastnila sa prípravy a realizácie dievčenského tábora, varila na chlapčenskom tábore, podieľala sa na príprave prímestského tábora a časť z neho aj zažila.
  • Ďalšia Bratislavčanka bola Mária Sisová, ktorá strávila s nami krásne chvíle na dievčenskom tábore a spolu so Zuzkou, pod taktovkou sr. Anny, tiež varila na chlapčenskom tábore a vo voľných chvíľach sa hrávala s našimi malými luníkovčiatkami na sídlisku.
  • Dominika Mikurdová z Popradu s nami prežila dievčenský tábor a jedno veľmi pekné nedeľné oratko.
  • Mário Kundra zo Stropkova, ako jediný chlapčenský dobrovoľník, pomáhal počas tábora chlapcov.
  • Markéta Krejčová z Českej Republiky došla počas prímestského tábora a bola s nami na animátorskom výlete na Morave.
  • Fany alias Františka Martinková z vedľajšieho sídliska KVP v Košiciach sa hádam už ani neráta do letných dobrovoľníkov, lebo je takmer súčasťou nášho animátorského tímu počas celého roka. Jej dobrovoľnícka práca popri štúdiu je tu veľmi užitočná a nedá sa nespomenúť aj jej letná aktivita spojená s prípravou a realizáciou prímestského tábora.

Všetkým týmto mladým ďakujeme za pomoc a tešíme sa na ďalších odvážlivcov, ktorí sa chcú zbaviť predsudkov voči Rómom. Aj toto je jedna z ciest.

Drahý otec arcibiskup, drahý otec biskup, bratia kňazi, milé rehoľné sestry, skutočne sa teším vašej prítomnosti, a zároveň vítam všetkých pútnikov, ktorí ste sa zišli tu, na Mariánskej hore v Gaboltove.

Keď mladý človek dovŕši osemnásty rok svojho života, v jeho živote je veľká radosť z dospelosti, spojená s oslavou. Tak aj my máme dôvod dnes spoločne oslavovať. Máme osemnásty ročník púte, ktorá sa stala „dospelou“.

Dovolím si začať myšlienkou hlavného predstaveného saleziánov, ktorý každoročne vyhlasuje centrálnu misijnú myšlienku.

Pre rok 2010 je to heslo - Kráčajme spolu s Rómami.

Pri výbere tejto témy povedal, že hovoriť o Rómoch znamená otvoriť oči realite ich prítomnosti, ako silného, 12 miliónového národa v Európe a 36 miliónového národa vo svete.

Čo ho viedlo k výberu tejto témy?

1. Uvedomil si, že Európe potrebujeme vrátiť dušu pomocou silného misijného projektu. (Zdôrazňuje, že misie nie sú len v Afrike alebo Ázii, ale je potrebné vidieť aj tento veľký rómsky národ, ktorý je medzi nami, a zatiaľ nebol nikdy systematicky evanjelizovaný).

2. Cirkev má v sebe veľkú silu a svojím srdečným, bezbariérovým a otvoreným pastoračným prístupom sa môže stať budovateľkou mostov medzi Rómami a Európskou spoločnosťou.

Uvedomme si, že rómsky národ má v sebe obrovský duchovný potenciál, ktorý Cirkev ešte neobjavila a nevyužila. Rómska populácia je mladá, nebojí sa prijímať život a odovzdávať ho ďalej.

Príklad: Raz sa ma jeden kňaz pýtal, či to už nepreháňame s tými Rómami. A ja som mu dal protiotázku, podľa akých kritérií došiel k takému názoru...

Pred niekoľkými mesiacmi mi náš otec arcibiskup Bernard poslal jeden dotazník zo SAV- ústavu etnológie, aby sme tam vyčíslili, koľko percent svojich aktivít venuje katolícka Cirkev na Slovensku rómskej misii – a my sme museli pravdivo priznať, že ani 1%.

Takže určite to s tou starostlivosťou o Rómov nepreháňame, ale naopak, ešte vám veľa dĺžime. Hovorí sa, že na Slovensku je okolo 8% Rómov, takže aj naše ponuky by sa mali približovať k tomuto číslu...

Tu by som chcel, aby ste si aj vy, bratia a sestry, uvedomili, že všetci tí, ktorí sa vám s láskou, nezištne venujú, sú niekedy akoby medzi dvoma mlynskými kameňmi. Aj majorita na nich tlačí, a aj vy máte svoje požiadavky, nároky, očakávania....

Kňaz, rehoľná sestra, katechéta musí byť tým mostom. Medzi tou majoritnou spoločnosťou a minoritou, na strane ktorej stojí.

K budovaniu mostov medzi majoritnou spoločnosťou a Rómami pomôžu pozitívne vzájomné skúsenosti, pozitívne príklady. Jeden z nich je určite Zefirín Jimenéz Malla.

Je to prvý Róm, ktorý je vyzdvihnutý na oltár. Narodil sa v chudobe, vlastný otec ho opustil a išiel za inou ženou. Vyrástol bez otca. Pre dieťa je ľahšie vyrastať s pocitom, že mu otec zomrel, ako s tým, že ho opustil. A aj napriek tomu všetkému zo Zefirína vyrástla veľká osobnosť s otcovským srdcom.

Tu by som dal apel – dôraz na všetkých otcov!

Aj vy ste rozídení za prácou, často vzdialení, odlúčení od svojej rodiny... Buďte verní svojim ženám, neopúšťajte ľahkovážne svoje deti.

Zefirín nechodil do školy, ale pomáhal doma ako vedel; vyrábal a predával prútené výrobky. Ako 20 ročný sa oženil, ako to napísal don Mário Riboldi, “al modo zingaro”, bez náboženského obradu (ktorý bol slávený až v roku 1912).

Bratia a sestry, pred dvadsiatimi, tridsiatimi rokmi bolo spoločensky neprijateľné na Slovensku, aby mladí ľudia žili v spoločnej domácnosti a neboli sobášení. Ale dnes to al modo zingaro, tento cigánsky spôsob, akoby sa stal všeobecnou normou pre všetkých...

Zefirín a Tereza nemohli mať deti, pre Rómov je veľmi ťažké ak nemôžu mať dieťa. V knihách o Rómoch je napísané, že je neprijateľné, aby Rómka išla na potrat. My zo svojej kňazskej skúsenosti vieme, že dnes si aj rómske ženy vedia dať zabiť svoje dieťa.

Všimnime si, bratia a sestry; ako keby sa majorita naučila žiť na spôsob „al modo zingaro“, bez toho aby sa sobášili v kostole a Rómovia sa naučili od majority zabíjať svojich potomkov.

Dnes sa kultúry navzájom miešajú, ovplyvňujú, neexistujú presné hranice...

Čo je príčinou, že sa negatívne prvky z jednej kultúry prelievajú do druhej? Chýba nám viera v živého Boha. A my, bratia a sestry, prichádzame tu, do Gaboltova, aby sme prehĺbili svoju vieru.

Zefirín sa s Terezou až po tridsiatich rokoch spoločného života zosobášil. 30 rokov žili spolu na spôsob al modo zingaro, ale keď Boh vstúpil do ich života, hanbili sa, že nie sú zosobášení (išli sa sobášiť tam, kde ich nikto nepoznal)... Hlavný motív, pre ktorý sa dali zosobášiť, bol, aby sa mohli spovedať a prijímať Ježiša Krista, živého Boha, v Eucharistii.

Príklad: Zefirína poznalo celé Barbastro. Raz stretol chorého človeka na TBC, ktorý vykašliaval krv. Všetci ľudia, ktorí boli na ulici, zrazu zmizli. Vtedy neexistovali na túto chorobu lieky. Zefirín ho vzal pod ramená a odprevadil domov. V tom čase, nakaziť sa TBC znamenalo privolať si smrť.

Prečo to Zefirín dokázal a ostatní nie? Lebo Boh mu dával silu, lebo bol prítomný v jeho živote.

Ak my nebudeme mať Boha v srdci, tiež budeme ohŕňať nos nad Božími i cirkevnými prikázaniami.

Ale ak prijmeme Boha a vpustíme ho do svojho života, ak budeme rešpektovať jeho Slovo a jeho prikázania, tak potom sa to prenesie aj do našich medziľudských vzťahov, do nášho vzájomného spolužitia.

V roku 1936 vypukla občianska vojna v Španielsku. Zefirín bol zatvorený do väzenia, lebo sa zamiešal do situácie na ulici, keď videl, ako útočia na katolíckeho kňaza. Jeden strážca - bachar ho spoznal a vybavil, že ho pustia, pod podmienkou, že sa nebude verejne modliť, lebo inak zomrie. Ale Zefirín sa nedal kúpiť, nezaprel Boha kvôli slobode. O niekoľko dní na to ho na cintoríne zastrelili. Zomrel s výkrikom "Je živý Kristus Kráľ!"... Jeho posledné gesto - v ruke drží ruženec, ako zástavu víťazstva.

4. mája 1997, v Ríme, ho pápež Ján Pavol II. vyhlásil za blahoslaveného a dal ho celému svetu za príklad.

Bohu je v každom národe milý ten, kto sa snaží zachovávať jeho Slovo. Buďte si istí, že Boh nerobí rozdiely... U Boha neznamená nič farba pleti, Boh vidí do nášho srdca.

Aj my môžeme zvolať s blahoslaveným Zefirínom: Boh je skutočne živý, Boh má silu konať aj v našom živote, Boh môže premeniť každé srdce, aj to moje, lebo Boh je Kristus Kráľ.

Tu by sa možno už hodilo povedať amen, ale ja sa chcem ešte obrátiť na všetkých tých, ktorí sa vám s láskou venujú (kňazov, rehoľné sestry a katechétov, laikov...).

Aby ste si osvojili tri princípy ako kľúč k srdciam Rómov:

Princíp úcty – vážiť si tých, ktorým sa venujete, v každom prostredí a úctivo sa o nich vyjadrovať v každej spoločnosti. Svoje priateľstvo nemôžeme prežívať iba navonok, len na pol plynu, ale naplno.

Princíp lásky - (tento princíp zahŕňa toleranciu a trpezlivosť - rešpektuje postupný rast) – mať ich rád, a to tak, aby cítili, že ich máme radi.

Princíp neprotirečenia – vedieť ľudí vypočuť, vcítiť sa do nich, zbĺklo neodporovať, bezhlavo nepoučovať, nemať hneď na všetko odpoveď, všetko hneď neriešiť, ale pokojne, trpezlivo vysvetľovať, s láskou argumentovať.

Uvedomme si, že krása duší sa vykupuje osobnou bolesťou. Rómske prostredie treba premodliť a pretrpieť. A preto aj náš život medzi Rómami, bude bolestne krásny...ako to často hovorí rehoľná sestra Anna, ktorá žije už dlhšie medzi Rómami...

Dovolím si s úctou, ale zároveň aj s bázňou osloviť aj našich otcov biskupov.

Otec biskup Štefan, Vám by som chcel poďakovať za sprevádzanie hlavne mladých kňazov v Spišskej diecéze, ktorí sa venujú rómskej misii. Raz som bol pozvaný na Vaše stretnutie a bol som milo prekvapený Vaším osobným záujmom o ich prácu. Bolo to tesne po vianočnom období a vy ste sa ich pýtali, koľko domov, či chatrčí požehnali... Povzbudzovali ste ich, aby neobišli ani tie najbiednejšie ľudské príbytky, aby aj tam prinášali Božie požehnanie a jeho lásku... Ďakujem Vám, ale zároveň Vás aj prosím, aby ste aj naďalej boli morálnou oporou pre svojich kňazov.

Otec arcibiskup Bernard, Vy ste asi jediný, čo ste tu za tých 18 rokov trvania púte nikdy nechýbali. Vždy ste si tento dovolenkový čas vedeli prispôsobiť a podriadiť tejto našej rómskej púti. Ďakujem Vám za to...

A tiež za to, že ste stáli pri mne, keď sa budovala Poštárka, keď sa rodilo dielo v Jarovniciach, a taktiež teraz, keď sa boríme, skutočne boríme s výstavbou diela na Luníku IX v Košiciach. Určite všetkým sa nám bude ľahšie pracovať, keď vieme, že máme za sebou sympatiu a podporu arcibiskupa. Vďaka Vám za tých 18 rokov, počas ktorých som mohol s Vami spolupracovať.

Úplne na záver - som vnútorne presvedčený, že kresťanstvo je ideálna cesta, ktorá otvára dvere k zjednocovaniu kultúr. Čím viac budeme žiť svoju vieru, čím viac sa priblížime k Bohu a k jeho nebeskej matke Panne Márii, tým bližšie budeme mať aj k sebe navzájom. Amen.

Peter Bešenyei sdb

V Nedeľu 1. augusta sa konal 18. ročník púte Rómov do Gaboltova. Na tejto púti nechýbali ani mladí z Luníka IX. Autobus plný pútnikov vyrazil z Luníka o 9:30, po dlhej ceste a prestávke v Bardejove na Poštárke sme do Gaboltova dorazili presne na obed. Po chvíli hľadania najlepšieho miesta sme všetci vytiahli deky a pustili sa do načerpania nových síl skrze dobroty, ktoré každému z nás nabalili starostlivé mami. O 13:00 sa začínal program púte. Načerpané sily sme využili pri modlitbe krížovej cesty, ktorú nám dramatickým spracovaním priblížili mladí z Podsadku pod vedením vdp. Pavola Tondru. Možnosť kultúrne pookriať nám ponúkli mladí z Pastoračného centra Čičava pod vedením vdp. Martina Mekela, ktorí predviedli divadelné vystúpenie Džaha tuha. Na púti nechýbala ani modlitba ruženca, skrze ktorú sme si mohli od Panny Márie Škapuliarskej vyprosiť požehnanie a milosti pre naše rodiny a pre celý Rómsky národ. O 16:00 sa začala slávnostná sv. omša, ktorú celebroval košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober a o. biskup Mons. Štefan Sečka, kazateľom bol o. Peter Bešenyei. Jeho kázeň si môžte pozrieť na tejto stránke. Sv. omšu hudobným sprievodom skrášlili mladí z Luníka IX. Tento slávnostný deň sme ukončili kultúrnym programom, ktorý pripravila kapela ľudovej hudby z Poštárky.

Príhovor na rómskej púti; Gaboltov 2010

Tak isto ako na dovolenku mladých nás na stretnutie Mariapoli pozval Miro Koseček. Tento krát pozval však štyroch mladých z Lunika IX. Boli sme radi, že konečne aspoň na nejaký čas unikneme z Luníka a budeme mať chvíľu čas trošku sa hlbšie zamyslieť nad životom a vzťahom s Bohom. A myslím, že tento zámer sa aj splnil, teda aspoň mne...

Stretnutie sa konalo v meste Banská Štiavnica. Toto mesto je prekrásne, síce je na kopcoch, ale potom mi to dokonca vyhovovalo. Najprv som mrmlal „toto mesto je celé na kopcoch, ja chcem dolinu ako je na Luníku.“ Po nejakom čase som bol rád, že to nie je tak ako som si to predstavoval, veľmi sa mi páčilo toto mesto.

Tohto stretnutia sa zúčastnilo cez 400 ľudí, ktorí prišli s pokorou a prišli načerpať energiu do ďalšieho roka vo svojej práci. Doobeda sme mali duchovný program, pozerali sme videá o zakladateľke hnutia Fokoláre. Ďalej sme mali možnosť sledovať rôzne osobné svedectvá, ako im Boh pomáhal pomôcť prekonať ťažké situácie, ktoré im život priniesol. Poobede sme mali čas pre seba mohli sme navštevovať múzea a iné kultúrne pamiatky, ktoré toto mesto ponúkalo. Niektorí využili možnosť turistiky, samozrejme mi sme využili možnosť kúpania sa na kúpalisku.

Večer sme mali možnosť zúčastňovať sa rôznych workshopov na témy komunikácia, komunikácia medzi snúbencami, ako pôsobí sledovanie televízie na deti a podobne. Celé stretnutie sa uberalo myšlienkou komunikácie a páčilo sa mi to, pretože určite som sa naučil jednu vec, že najdôležitejšou súčasťou dobrej komunikácie je mlčanie.

Myslím si, že každý si prišiel na svoje a určite toto stretnutie obohatilo všetkých, samozrejme každého vlastným spôsobom. Zase sa chcem poďakovať Mirovi Košečkovi a všetkým z hnutia Fokoláre, že nám to umožnili a správali sa tak, ako sa správali. Opäť som sa presvedčil , že takéto správanie sa nedá predstierať.

Na tému Mariapoli som urobil rozhovor s Márie Šťastnou a Viliamom Karasom, členmi hnutia Fokoláre. Tuto reláciu som pripravil pre Rómske mediálne centrum, bolo to odvysielané v Slovenskom rozhlase, takže ak máte čas a chuť nech sa páči.

Počas letných prázdninových dní sme sa ja a Ivan zúčastnili jedného tábora, ktorý organizovalo hnutie Fokoláre v Kráľovej Lehote.

Bolo nás tam cez 100 mladých ľudí. Chlapci bývali v stanoch a dievčatá v chatkách. Samozrejme nám chlapcom to nevadilo, že spíme v stanoch, pretože sme džentlmeni :D Povedali sme si, nech si dievčatá užijú dovolenku. Nazývali to dovolenkou mladých, pomyslel som si aká dovolenka, keď spíme v stanoch. No zistil som, že na lepšej dovolenke som ešte nebol.Páčilo sa mi, že program, ktorý tam bol, nebol povinný. Mohli sme si v podstate robiť čo sme chceli. My z Luníka IX - dvaja chlapci sme boli jediný Rómovia na tejto dovolenke...

Musím povedať, že som sa trošku obával toho, ako nás príjmu ostatní. Pomyslel som si, keďže tam budeme len dvaja predstavitelia minority a väčšina ľudí tam budú ako predstavitelia majority, tak my sa nebudeme môcť brániť. A zase som sa mýlil. Možno si pomyslíte, prečo používam slová majorita, minorita, veď všetci sme si rovný. No musím povedať, že nie vždy to takto funguje. No v tomto prípade to fungovalo perfektne. Nezažil som ani jednu situáciu, ktorou by som mohol nazvať diskrimináciou, či rasizmom. Cítil som sa tam perfektne. Zažili sme kopec skvelých neopakovateľných chvíľ, ktoré si veľmi vážim  a ďakujem Bohu za to, že mi to umožnil. Tí čo boli na tejto dovolenke prvý krát, zároveň aj ja s Ivanom sme si dávali často krát otázku, či títo ľudia sa správajú tak, len preto, že sú tu, alebo sa správajú takto stále. Určite sa takto správajú vždy, pretože takéto predstieranie dobrého správania, tolerancie, úprimnosti a vzájomného pochopenia sa nedá predstierať. Človek vycíti, keby to niekto predstieral.

Nedá mi poďakovať všetkým účastníkom a organizátorom dovolenky, pretože táto dovolenka v našich srdciach ostane veľmi dlho v pozitívnom slova zmysle. Najväčšia vďaka a myslím si, že teraz hovorím aj za Ivana, patrí Mirovi Kosečkovi, ktorý nás na túto dovolenku pozval a zariadil aj poplatky ktoré s tým boli spojené. Povedal nám, dajte čo môžete a ostatné vybavím ja cez dobrých ľudí. Preto ďakujem aj tým dobrým ľuďom, ktorý nám umožnili, zúčastniť sa tejto dovolenky.

Život na Luníku IX nie je ľahký a hlavne pre nás, ktorý chceme žiť ináč ako ostatní Rómovia z tohto známeho sídliska. Preto si myslím, že zažitie takejto skvelej a obohacujúcej skúsenosti spolužitia majority s minoritou aj keď iba na týždeň, dokáže upevniť vzťah s Bohom a celkovo dokáže táto pozitívna skúsenosť prehodnotiť naše názory na život a ľudí na tomto svete. Oplatí sa veriť, že život na tomto svete má zmysel, oplatí sa veriť, že Boh stvoril vo svojej podstate dobrých ľudí, podľa svojho vlastného obrazu.

Zostaňte s Bohom.... Ačhen Devleha....

Miroslav Tirda

Púť Rómov do Gaboltova je vždy v prvú augustovú nedeľu. 19. ročník púte je 7. augusta 2011.

Príhovor na rómskej púti; Gaboltov 2010

PROGRAM

18. ročníka púte Rómov do Gaboltova

1. august 2010

 

13.00 – Krížová cesta

Mladí z Podsadku a vdp. Pavol Tondra

14.00 –  Džaha tuha – divadelné vystúpenie

Pastoračné centrum Čičava pod vedením vdp. Martina Mekela

 

15.00 – Modlitba sv. ruženca Diakon vdp. Michal Horváth z Hanušoviec nad Topľou

 

15.45 – Príprava na sv. omšu

Vdp. Viktor Tomčányi

 

16.00 – SV. OMŠA –  celebruje o. biskup Bernard BOBER a o. biskup Štefan SEČKA

 

Hudobný sprievod pri sv. omši: mladí z Luníka IX

Po sv. omši – kultúrny program – ľudová hudba z Poštárky

 

 

(Priebežne počas celej púte je možnosť pristúpiť k svätej spovedi a v kostole je priestor pre osobnú tichú modlitbu.)

Keďže už o pár dní pocestujeme s našimi animátormi na veľký výlet na Moravu, a ide nás tam až 18, budeme si musieť na túto príležitosť požičať dve veľké deväťmiestne autá. Jedno nám prisľúbili naše sestry saleziánky a po druhé treba zájsť k saleziánom do Popradu. Vybaviť to má pán kaplán, no nepôjde predsa naprázdno takú ceste pre nič za nič. Zobral teda štyroch našich chlapcov, aby videli Tatry, keď už budú tak blízko. Cieľom túry sa stala chata Zamkovského – pre niekoho blízka, pre iného vzdialená chata. Prvý kilometer túry bol veľmi náročný pre polovičku výpravy, kým tá druhá sa tešila a hlavne vládala. Po polhodinke sa situácia obrátila... No príchodom na chatu sa všetko upokojilo a začali sme si vychutnávať Tatry, čučoriedky i okoloidúcich turistov. Nezabudnuteľným zážitkom pre všetkých bola spiatočná cesta. Nasadli sme do veľkého tranzitu a po ozname šoféra, nášho pána kaplána: „Toto je prvýkrát, čo šoférujem také veľké auto!“ – začali vrúcne modlitby, aby sme živí a zdraví došli domov. Vďaka Ti, Bože, že sme došli.

- don Peter Ž. -

V pondelok, 26. júla 2010, sa na Luníku IX šírili rôzne správy. Vraj strýko Andrew vyrobil prstene, cez ktoré zmiznete do úplne iného, čarovného sveta. Už takto zmizli dve deti, no a my, deti a animátori z prímestského tábora, sme sa im rozhodli pomôcť.

Vďaka úspešne zvládnutým úlohám sme tieto prstene získali a už poobede sme boli svedkami stvorenia Narnie. Žiaľ, už tam bola aj zlá kráľovná, pred ktorou sme ju museli ochrániť. Nebojte sa, podarilo sa nám, aspoň väčšine :) odolať pokušeniu a získať semienka, z ktorých mal vyrásť strom. Ten mal Narniu chrániť dlhé roky.

Samozrejme, boli sme si to na druhý deň overiť a možno nám neuveríte, ale už tam uplynulo veeeľmi veľa rokov. Strom už nebolo nikde vidieť, zato všade bol sneh a zima – vládla tu zlá kráľovná. My sme sa však nemali zle. Cez skriňu nás previedol milý faun, pán Tumnus. Hostil nás vo svojom dome čokoládou (samozrejme s rukavičkami, šálom a príborom), pukancami (trošku nehygienicky, ale prežili sme :)), jogurtom (niektorí ho mali viac na tričku ako v ústach), ... a rozprával nám o svojej kamarátke Lucy, dievčatku z nášho sveta, ktoré ho tiež nedávno navštívilo. Keď sme od neho odchádzali, sľúbili sme, že ho nezradíme zlej kráľovnej. Poobede nás však už čakalo nepríjemné prekvapenie: pána Tumnusa uniesli. Vynaložili sme nemálo úsilia, mnoho ráz vyskúšali svoju odvahu, aby sme ho spolu s Lucy, Edmundom, Susan a Petrom zachránili. Stretli sme aj pána Bobra a dozvedeli sa, že jedine Aslan nám môže pomôcť.

V záchrannej akcii sme teda pokračovali aj na ďalší deň, no všetko sa len zhoršovalo. Ukázalo sa, že Edmund bol tým zradcom a i keď už svoj čin oľutoval, a nám sa ho nakoniec podarilo vyslobodiť, kráľovná žiadala jeho smrť. Našťastie zasiahol Aslan a my sme mohli odísť plní napätia domov. Až ráno sme sa dozvedeli, že Aslan obetoval svoj život, aby zachránil Edmunda. Aj my sme sa preto celý deň snažili o obetavosť. Aslanova nevinná dobrovoľná obeta spôsobila, že Kamenný stôl praskol a aj smrť bola porazená. Aslan znova žil! A my sme mali viac odvahy bojovať so zlou kráľovnou – čarodejnicou. Tá vojna stála naozaj za to. Bojovali sme vodnými zbraňami (sáčky s vodou), proti kráľovnej a  jej poskokom, ktorí mali dokonca hadicu. Aj napriek tomu, že sme všetci boli takmer dokonale mokrí, nedalo sa poprieť, že čarodejnica bola porazená a my sme mohli byť slávnostne pasovaní za Rytierov Aslanovej armády.

Tým sa to však nekončilo. Posledný deň tábora sa k nám dostal princ Kaspián a hľadal slávnych Rytierov Aslanovej armády. Samozrejme nám vôbec nechcel veriť, že sme to my – vraj sme príliš mladí a malí... Nuž sme mu to museli dokázať. Celý deň sme pomáhali v uliciach Luníka IX. Niekto nosil nákupy až domov, pomáhal pri upratovaní, umýval okná na úrade, čistil chodník, vyniesol starý koberec ... Veru, činili sme sa a ako odmenu sme si vyslúžili sladký poklad na Medveďovej hore. Zároveň sme dostali aj ďalšie prstene – malé ružence. Modlitbou si totiž môžeme Narniu, svet plný dobra, vyčarovať kdekoľvek, aj na Luníku IX.

-Fany Martinková, VIDES-

Snáď sa nám to podarí, keď nám pomôžete aj vy.

 

Letné prázdniny sú časom oddychu, zábavy, radosti, výletov a táborov. Aj naši chlapci využili tento čas a strávili spolu s nami týždeň na pobytovom tábore na Borde. Odvaha, priateľstvo, poslušnosť, múdrosť a čestnosť. Toto sú čnosti, ktoré sme sa snažili naučiť od kráľa Dávida, starozákonnej postavy. Počas celého týždňa sme mali možnosť zažiť nezabudnuteľné zážitky. Boj s levom, riešenie šifier, prechádzanie zradnými uličkami plnými  nástrah, výroba odliatkov zo stôp zvierat, to je len zlomok z toho, čo všetko sme museli spolu s Dávidom zvládnuť. Tábor sa začal v pondelok ráno odchodom na Bordu. Po príchode nasledovalo rozdelenie do skupín. Každá skupinka si vymyslela svoj názov, pokrik a erb. Hneď na začiatok sa chlapci v plnení úloh a hrách priučili odvahe a priateľstvu, čnostiam, ktoré boli citeľné a viditeľné počas celého týždňa. V  tento deň sa        samozrejme nezabudlo ani na nočnú hru; dobrodružné naháňanie nočných bludičiek dalo zabrať každému z nás. Druhý deň sme sa vybrali na prechádzku do neďalekej dedinky Herľany. Prechádzka bola síce náročná, ale obed a  hry, ktoré nás  tam čakali, stáli za to. Fajn bolo aj to, že sme každý deň mali sv. omšu a modlitbu sv. ruženca, počas ktorých sme mohli Pánu Bohu poďakovať za všetko čo nám dal. V stredu sme sa snažili priučiť múdrosti a  čestnosti.

Nikto z nás by nečakal, že vyrobiť poplašné zariadenie na ochranu starovekej vzácnej dýky je také ťažké a prenášať vodu v ústach z nádoby do nádoby také zábavné. Štvrtok patril pravde a  učeniu sa pokore. Každý dostal možnosť zistiť pravdu o sebe pri aktivite, pri ktorej si chlapci navzájom písali na papier dobré vlastnosti. V tento deň si chlapci mohli zmerať sily v rôznych športových hrách. Posledný deň bol dôležitý. Spolu s Dávidom sme sa stretli zoči-voči v súboji s Goliášom.

Celý týždeň sme sa na to pripravovali a cvičili. Súboj skončil víťazne, Goliáša sme porazili. Víťazov čakala sladká odmena v podobe torty. Viac autentických informácií a zážitkov získate priamo od účastníkov.                                       

-Pietro-

 

Špeciálne poďakovanie patrí bratom saleziánom, animátorom a kuchárkam na čele so sr. Annou.

V druhú júlovú nedeľu sa v katedrále sv. Alžbety slúžila slávnostná svätá omša pri príležitosti kánonického prevzatia arcidiecézy a uvedenia do služby diecézneho biskupa Mons. Bernarda Bobera. Slávnostných obradov sa zúčastnila aj naša misijná komunita z Luníka IX. Otcovi arcibiskupovi prajeme veľa Božieho požehnania a milostí pri plnení jeho duchovnej služby.

Druhý júlový týždeň sa dievčatá z Luníka IX vybrali na pobytový tábor na Bordu, kde zisťovali, čo má správne (nielen) rómske dievča vedieť. Sestra FMA Anna Chrkavá, dievčatá a dobrovoľníčky, medzi ktorými bola aj VIDESáčka, zažili krásny týždeň, plný dievčenských záležitostí.

Každý deň sme sa spoločne stretli na rannej a večernej modlitbe, zúčastňovali sme sa svätej omše, spoločne sa modlievali svätý ruženec. Okrem toho sme si našli čas na čítanie z brožúrky o tom, čo všetko by dievčatá mali vedieť (sexuálna výchova a i.). Každý večer pred spaním sme mali pyžamovú párty, na ktorej sme si vyrozprávali, čo sa nám páčilo a čo by sme chceli zlepšiť.

Prvý deň bol dňom prijatia. Pri zoznamovačkách sme sa snažili navzájom prijať, ale aj tešiť sa z tábora a krásnej prírody, v ktorej sme sa ocitli. Spoločne sme si určili pravidlá, ktoré sme sa usilovali prijímať počas celého tábora.

V utorok, deň krásy, sme si spravili nádherné účesy z listov a kvetov, namaľovali sa farbičkami na tvár a spravili si aj módnu prehliadku. Nešlo však len o vonkajšiu krásu, ale dievčatá dobre vedia, že dôležitejšia je vnútorná krása. Možnosť pristúpiť k svätej spovedi dievčatá využili a večer sme si pozreli aj film o Márii Goretti, od ktorej sa môžeme veľa priučiť. Dve dievčatá sa tak naladili na deň krásy, až sa zamkli v kúpeľni, ktorú sme potom dlho nevedeli otvoriť. Problém bol však v tom, že ju nevedeli otvoriť ani dievčatá z vnútra :) Nakoniec však všetko dobre dopadlo a dievčatá sme vyslobodili.

Deň obetavosti sme mali spoločne stráviť na celodennom výlete do Herlian, ale ako sa dievčatá priznali, celý predchádzajúci večer sa modlili za to, aby sme nikam nešli. Náš Pán ich prosby vypočul a kvôli silnému dažďu sme sa zahrali vnútri. Neodpustili sme si však aspoň prechádzku na maliny. Večer sme si spoločne pozreli film Škola pocitov.

Vo štvrtok sme sa zaoberali šikovnosťou. Okrem súťaží a zdobenia šatiek sme sa naučili aj piecť pizzové koláčiky. Po večernej opekačke sme sa navzájom zabavili pripraveným programom a nakoniec prišla nočná hra, ktorej sa všetci nevedeli dočkať.

Posledný deň bol dňom lásky, kedy sme sa viac ako inokedy sústredili na rozdávanie lásky a robenie radosti ľuďom, ktorí nás obklopujú. Tábor sme ukončili svätou omšou na Luníku IX.

-Zuzka Balážová, VIDES-

naše obetavé kuchárky:

sr. Anna a teta Marika

Tohtoročná práca našej skupiny eL9 sa chýli ku koncu, začínajú prázdniny. Aj keď sa budeme naďalej stretávať pri sv. omšiach, tento čas bude oddychovejším obdobím aj čo sa týka hudobných nácvikov. Preto sme si na záver školského roka naplánovali spoločný výlet ako odmenu za celoročnú námahu, ale ešte viac ako možnosť prežívať a upevňovať naše spoločenstvo, ktoré nie je iba o hudbe.

A aby to nebol iba taký obyčajný výlet, o. Peter pripravil pre našich mladých prekvapenie. Všetci, ktorí prijali pozvanie na výlet, ostali v nadšenom úžase, keď nás za sídliskom KVP čakali dva koníky aj s ich cvičiteľom.

Boli pripravené na celý deň iba pre nás. To bolo radosti. Neviem, či aj pre tie koníky, pretože pri nás si asi veľmi neoddýchli, ale správali sa k nám po celý čas priateľsky a úslužne, a teda predpokladáme, že im náš obdiv neprekážal.

Vybrali sme sa smerom na Bankov a našli sme si peknú lúku, kde sme si urobili táborisko. Ohník, opekačka, gitara, spev, hry... ale predovšetkým jazda na koníkoch. V sedle sme sa striedali takmer bez prestávky. Najprv to bol klus i cval v kruhu a potom voľná prechádzka lesom.

Čas nám rýchlo ubehol a bolo treba vrátiť sa domov. Nášmu sprievodcovi sme sa poďakovali piesňou a ako malý darček sme mu odovzdali naše CD. Aj on nám vyjadril svoje sympatie; bude na nás spomínať v dobrom.

Ďakujeme o. Petrovi za to, že nám vybavil takýto zážitok, ktorý nám umožnil vrátiť sa na jeden deň do rómskej histórie, ku ktorej neodmysliteľne patria kone, vozy a oheň... Tento výlet nám ostane v pamäti ako precítenie túžby, ukrytej hlboko v rómskej duši, v dnešnej dobe už zanesenej každodennosťou moderných dní; túžby po slobodnom a túlavom živote v prírode.

-Katka-


Začiatkom júla nastúpil na ročnú dobrovoľnícku misijnú službu na Luníku IX Peter Farbár, alias Pietro. Je rodákom z Košíc, z neďalekého sídliska KVP. Našu misiu a  sídlisko pozná dosť dobre, lebo už viac ako rok sem dochádza na sväté omše a nedeľné oratká. Uplynulý rok bol zapojený aj do animácie jedného z chlapčenských stretiek. Má tu už teda vytvorenú priateľskú základňu a to je veľkou devízou do ďalšej práce.

Z jeho profesnej oblasti by sme mohli poznamenať, že je čerstvým absolventom Súkromnej strednej odbornej školy v odbore sociálno-výchovný pracovník. Má plány pokračovať ďalej vo vysokoškolskom štúdiu v oblasti liečebnej pedagogiky. Tento čas venovaný našim mladým mu bude určite tiež dobrou školou a skúsenosťou pre ďalšie rozhodovanie sa o svojej životnej ceste.

Na Luníku bude pomáhať pri výučbe náboženstva, animovaní chlapčenského stretka, bude mať na starosti písanie článkov na náš web a určite mnoho ďalších drobností, ktoré postupom času pribudnú.

30. jún, či 1. júl – dátumy uprostred kalendárneho roka, no pre niektorých zlomové obdobie. Pre sr. Helenu a bohoslovcov bol jún posledným mesiacom práce na Luníku IX, a pre Pietra zasa nadchádza prvý mesiac dobrovoľníckej služby.

Lúčime sa so sr. Helenou Šchlenkerovou FMA, ktorá bola po dvoch rokoch obetavej práce preložená do Bratislavy. Na Luníku IX mala na starosti výučbu náboženstva v 1. a 2. ročníkoch miestnej ZŠ, viedla dievčenské stretko Srdiečka, starala sa o knižnicu a kopec ďalších drobností. Ako napísal o. Peter: „Aj keď prichádzala na Luník s veľkou bázňou, rešpektom a otvorene môžeme povedať aj strachom, po roku veľkých bojov sa v tejto misii našla, dala do nej celé svoje srdce a jej trpiaca láska vyvolala aj spätnú väzbu. Jej láska a obetavá služba začala byť splácaná láskou detí, ktoré jej “ukradli srdce”.”

Spolu s deťmi sme sa s ňou rozlúčili na piatkovej sv. omši.

čime sa tiež

s Bystríkom Sabom

a Marekom Vajsom,

bohoslovcami košického seminára,

ktorí tu žili a pôsobili

počas svojej 10 mesačnej pastoračnej praxe.

Bratom saleziánom pomáhali ako asistenti pri výučbe náboženstva, poobede na stretkách a asistovali i viedli niektoré športové aktivity. Bystrík preukázal svoje spevácke a šoférske zdatnosti, Marek zasa športové a jazykové. Tento čas im iste napomohol v  odbúravaní predsudkov, vybudovali si nové priateľstvá a získali odhodlanie nebojácne sa venovať aj v budúcnosti rómskej pastorácii. Veríme, že svoje skúsenosti, získané v školskej katechéze i s prácou s mladými a miništrantmi v budúcnosti bohato využijú. Spoločnou rozlúčkou bola nedeľná svätá omša.

Ďakujeme všetkým trom za ich obetavosť, priateľstvo a prajeme im na ich nových pôsobiskách veľa odvahy a Božieho požehnania.

Ako by povedala sr. Anna: „Vďaka za dar ich existencie“.

Aj keď je školsky rok aj na Luniku rozbehnutý na plný plyn, pripomeňme si na letné chvíle strávené na prímestskom tábore:

V pondelok, 26. júla 2010, sa na Luníku IX šírili rôzne správy. Vraj strýko Andrew vyrobil prstene, cez ktoré zmiznete do úplne iného, čarovného sveta. Už takto zmizli dve deti, no a my, deti a animátori z prímestského tábora, sme sa im rozhodli pomôcť.

Letné prázdniny sú časom oddychu, zábavy, radosti, výletov a táborov. Aj naši chlapci využili tento čas a týdeň strávili na pobytovom tábore na Borde. Odvaha, priateľstvo, poslušnosť, múdrosť a čestnosť. Toto sú čnosti, ktoré sa chlapci snažili naučiť od kráľa Dávida, starozákonnej postavy. Počas celého týždňa mali možnosť zažiť nezabudnuteľné zážitky. Boj s levom, riešenie šifier, prejsť zradnými uličkami plnými nástrah, vyrobiť odliatky zo stôp zvierat, to je len zlomok z toho, čo všetko museli spolu s Dávidom zvládnuť. Tábor sa začal v pondelok ráno odchodom na Bordu. Po príchode nasledovalo rozdelenie do skupín. Každá skupinka si vymyslela svoj názov, pokryk a erb. Hneď na začiatok sa chlapci v plnení úloh a hrách priučili odvahe a priateľstvu, čnostiam, ktoré boli citelné a viditeľné počas celého týždňa. V tento deň sa samozrejme nezabudlo ani na nočnú hru, dobrodružné naháňanie nočných bludičiek dalo zabrať každému z nás. Druhý deň sme sa vybrali na prechádzku do neďalekej dedinky Herľany. Prechádzka bola síce náročná, ale obed a hry, ktoré nás tam čakali, stáli za to. Fajn bolo aj to, že sme každý deň mali sv. omšu a modlitbu sv. ruženca, počas ktorých sme mohli Pánu Bohu poďakovať za všetko čo nám dal. V stredu sme sa snažili priučiť múdrosti a česnosti. Nikto z náz by nečakal, že vyrobiť poplašné zariadenie na ochranu starovekej vzácnej dýky je také ťažké a prenášať vodu v ústach z nádoby do nádoby také zábavné. Štvrtok patril pravde a učeniu sa pokore. Každý dostal možnosť zistiť pravdu o sebe pri aktivite, kedy si chlapci navzájom písali na papier dobré vlastnosti. V tento deň si chlapci mohli zmerať sily v rôznych športových hrách. Posledný deň bol dôležitý. Spolu s Dávidom sme sa stretli zoči voči v súboji s Goliášom. Celý týždeň sme sa na to pripravovali a cvičili. Súboj skončil víťazne, Goliaša sme porazili. Víťazov čakala sladká odmena v podobe torty. Viac autentických informácií a zážitkov získate u účastníkov. Špeciálne poďakovanie patrí bratom saleziánom, animátorom a kuchárkam na čele so sr. Annou.

V pondelok 5. júla 2010 sa dievčatá z Luníku IX spolu s nami – dobrovoľníčkami vydali na nezabudnuteľnú cestu plnú prekvapení na miesto, ktoré sa volá Borda. Cestou sme mali možnosť sa navzájom spoznať. Všetky sme boli veľmi zvedavé, aké to tam bude. Očakávania sa naplnili, lebo chata bola krásna a všade naokolo bola nádherná príroda. Hneď ako sme prišli, všetko sme  preskúmali a zároveň sa aj ubytovali. Po vybalení si všetkých vecí sme sa dozvedeli hlavnú tému tábora, ktorá bola ROMANI ČHAJORI DŽANEL (rómske dievča vie).

SITA

| 1. 7. 2010
Podľa košického magistrátu cieľom projektu bolo začať primárnu a sekundárnu prevenciu závislostí u detí a ich rodičov.

KOŠICE 1. júla (SITA) – V komunitnom centre na Luníku IX realizovalo mesto projekt s názvom Prevencia užívania drog v rómskej komunite. Projekt sa uskutočnil vďaka grantovému programu Prekročme spolu bariéry Nadácie Orange. Podľa košického magistrátu cieľom projektu bolo začať primárnu a sekundárnu prevenciu závislostí u detí a ich rodičov v košickej mestskej časti Luník IX. Sídlisko sa vyznačuje vysokým počtom sociálne vylúčených Rómov, vysokým percentom mládeže fetujúcej toluén, ale aj dospelej populácie, ktorá podlieha ďalším druhom závislostí - gamblerstvu, závislosti na alkohole a drogách.

„Našou snahou bolo poukázať na dôležitosť riešenia problému, ktorý má narastajúcu tendenciu aj prostredníctvom zvolenia vhodných vzdelávacích a poradenských aktivít, zameraných na rozvoj sociálnych zručností a riešením modelových situácií, ktorými podporíme aktívny a zdravý životný štýl," uviedla koordinátorka projektu Katarína Tkáčová z oddelenia služieb obyvateľstvu Magistrátu mesta Košice. Projekt realizovali v mesiacoch máj a jún formou stretnutí raz týždenne v komunitnom centre na Luníku IX. Na realizácii sa podieľali odborní lektori, terénna sociálna pracovníčka, dobrovoľníci a koordinátorka projektu Tkáčová. Na záver sa účastníci projektu stretli na hodnotiacom stretnutí v rekreačnom stredisku Alpínka, kde pre nich organizátori pripravili program vo forme interaktívnych hier a hudobno-zábavného podujatia s vystúpením Mariána Čekovského.

„Luník IX sa vyznačuje špecifickou charakteristikou, ale aj napriek tomu sme si získali pozornosť ohrozených skupín, s ktorými sme hovorili na témy súvisiace s drogovou problematikou, a to nám bude udávať smer do budúcna, ako pokračovať ďalej v prevencii užívania drog v tejto komunite," zhrnula na záver vedúca oddelenia služieb obyvateľstvu Magistrátu mesta Košice Eva Dudová.

viac na www.rpa.sk

V našej triede sme prežívali veľa krásnych chvíľ, ale aj smutných, získali sme si ľudí, ktorí nám rozdávali nie len vedomosti, ale aj lásku – títo ľudia nám ostanú v srdciach a nikdy na nich nezabudneme, lebo ako nám povedal pán zástupca, že na časy, keď sa chodilo do ZŠ, sa nikdy nezabúda.

Mladým by som chcel odkázať, že bez učenia život nemá zmysel, že len na každom z nás záleží, ako v budúcnosti budeme žiť…

-Mário Turták alias Brčko-

Traja z týchto úspešných absolventov ZŠ na Luníku IX chodia tiež do nášho spoločenstva.

Keďže sme si tohtoročné tábory naplánovali stráviť viac v prírode, vybrali sme si chatu, ktorá sa nachádza v krásnom lesnom prostredí Dargovských vrchov a nie je ani veľmi ďaleko od Košíc. Už začiatkom mesiaca sme si ju boli s komunitou pozrieť a usúdili sme, že by sa zišlo v nej i v jej okolí spraviť poriadnu brigádu.

V poslednú nedeľu školského roka sme sa tam teda po oratku prepravili dvoma osobnými autami. Najprv sme si spravili pri ohni opekačku a strávili spolu pekný večer. Ráno sme si rozdelili rajóny a pustili sa do úprav. Dievčatá upratovali chatu zvnútra, sr. Anna uvarila popri tom ešte aj obed, pán kaplán opravoval zaradom všetko, čo zbadal, že je pokazené a ostatní na čele s o. Mariánom si zobrali na mušku okolie chaty – kosili, znášali drevo, hrabali, zametali... Až neskoro večer sa nám podarilo ukončiť všetko k našej spokojnosti, aby sme tábory mohli prežiť nielen v krásnom prostredí prírody, ale aj v čistej chate. Za pomoc pri upratovaní ďakujeme tiež Nike, Magde, Dávidovi, Renému, Kájovi a dobrovoľníčkam Katke a Zuzke.

Skupina eL9 vydala CD. „Pripravovali sme sa naň dosť dlho a nebolo to jednoduché, pretože všetko muselo byť perfektné. Samozrejme nebolo všetko perfektné, ale snažili sme sa,“ napísal klavirista skupiny vo svojom článku k tomuto novému CD. Skupina existuje vyše jedného roka a piesne, ktoré majú vo svojom repertoári, sú väčšinou prevzaté od iných autorov. Niektoré z nich si sami upravujú a prispôsobujú. Iba záverečná pieseň – prosby – je z dielne samotnej skupiny.

Za vydaním CD stojí dirigentka a šéfka skupiny, dobrovoľníčka Katarína Rečlová. Okrem množstva času venovaného mladým pri nácvikoch hudby a spevu, doviedla do finálnej podoby aj sprievodnú brožúrku a celkový dizajn CD v spolupráci s profesionálnym štúdiom Lines design, ako aj výrobu CD. Jej úsilie bolo túto stredu odmenené slávnostným uvedením CD pri svätej omši, na ktorú boli pozvaní všetci aktéri, ako aj mnohí ďalší sympatizanti a podporovatelia tejto práce.

Na záver svätej omše sa o. Peter poďakoval všetkým členom skupiny eL9 a ich  vedúcej,

ako aj všetkým externým a hosťujúcim hudobníkom, ktorí sa zapojili do tohto diela. Svoju vďaku vyjadril aj štúdiu Lumen, kde bolo CD nahrávané a tiež pani Fedorkovej, ktorá túto možnosť sprostredkovala. Všetkým zaangažovaným odovzdal darčeky – ich vlastné dielo. Po slávnosti nasledovalo ešte agapé, kde mali mladí možnosť pozdieľať svoje pocity a zážitky z nahrávania a tiež utíšiť už vyhrávajúce žalúdky.

V rámci komunity sme tejto udalosti dali definitívnu bodku na spoločnom posedení s gratuláciami a vyjadrením vďaky našej Katke .

Peťo Kanský pochádza z Bardejova a už ako mladý chalan navštevoval saleziánske oratko na Kellerovej, kde sme ako saleziáni mali svoje sídlo. Postupne z neho vyrástol animátor a neskôr sa rozhodol zasvätiť svoj život Pánu Bohu ako salezián - kňaz. Svoju cestu ku kňazstvu dosiahol 19. 6. 2010 a na ďalší deň slúžil svoju primičnú svätú omšu, vo svojej rodnej farnosti. Tejto slávnosti sme sa zúčastnili spolu s ním aj my z Luníka IX.

Je daždivá júnová sobota a my, mladí z Luníka IX, sa vydávame na cestu do saleziánskeho strediska Tri hôrky na akciu Summer day. Cieľom podujatia je vytvoriť priestor organizáciám a nadáciám na predstavenie ich činnosti. Desať rôznych neziskových dobrovoľníckych organizácií, ako napr. DOMKA, LAURA, Fórum života, či naše luníkovské stredisko využilo túto príležitosť prezentácie a rozložili sme svoje prezentačné materiály pod strechy pripravených stánkov pri novom saleziánskom dome. Akcia by však nebola zaujímavá, ak by ostalo iba pri tomto. Obrovským lákadlom pre deti bola veľká nafukovacia šmýkačka, či maľovanie na tvár. Pomedzi vystúpenia hudobných, či tanečných skupín bežali tiež prednášky o misiách, o rodičovstve, o závislostiach. Na pódium ako prví vystúpili naši mladí zo skupiny eL9 a zahrali zopár pesničiek z nového CD Imar džas ko Del. Po nich nasledovali s tanečnou choreografiou naše mladšie dievčatá zo stretka Srdiečok, ktoré vyhrali súťaž Danceway 2010 v kategórii mladších dievčat. Program spestrili svojím vystúpením aj folklórne skupiny Abovčane a Kalvarčan. Profesionálnu choreografiu Dreams predviedla skupina D.S. Studio. To sa už schyľovalo k večeru a tak sme sa s mladšou vekovou kategóriou pobrali domov. Kto však ostal dlhšie, mohol počuť kapelu Vogon Planet Express, S2G band, Kerygmu, či kapelu The Elements. Akcia sa nám páčila, aj keď fungovanie v daždi bolo trochu náročnejšie. Nabudúce sa budeme musieť viac modliť za dobré počasie.

Miki je už zdravý a tak môže dohnať to, čo jeho vrstovníci stihli už pred mesiacom - prvý krát prijať Pána Ježiša. Slávnosť sa konala v našej školskej kaplnke, patrične vyzdobenej. Aj Miki sa vyparádil, a to nielen pekným oblekom, ale aj včerajšou sv. spoveďou. Na slávnosti ho sprevádzala jeho blízka rodina, ktorí sú zároveň susedmi s našimi dobrovoľníčkami, bývajúcimi v bloku na Krčméryho 1. Mikimu prajeme, aby táto významná udalosť bola pre neho začiatkom opravdivého priateľstva s Ježišom.


Výprava sa skončila úspešne – po nadľudskej námahe sme vylovili všetky tri. Dve plážové žabky a jednu bielu poltopánku. Kto bol príčinou, že sa vydali na cestu dolu prúdom Myslavského potoka? To zostane radšej našim stretkovým tajomstvom. Isté je, že dievčatá sa domov vrátili spokojné. Opekačka ako sa patrí. Opiekli sme klobásky nad pahrebou, aj seba na horúcom slnku.

Hra na upíra ako sa patrí. Jačali sme odušu. Najviac vtedy, keď sa dve Srdiečka rozhodli, že sa „stratia“. Prechádzka ako sa patrí. Až do Bašky. A keď sme už nemali ani kvapku vody (okrem pár kvapiek malinovky), rozhodli sme sa poprosiť o nejakú H2O prvú milú baščanku, ktorú uvidíme.

Tete sme sa poďakovali najkrajšie ako sme vedeli – pravou rómskou kostolnou pesničkou. Dolu kopcom sa nám išlo ľahko a už sme boli v Myslave. Dievčatá neodolali chladnému potoku, ktorý bol hitom horúceho dňa. Poobúvali sme sa a pokračovali v ceste. A vtedy to prišlo – v slepej uličke, na mieste, kde ešte nedávno bola lavička cez potok, zrazu žiadna lavička nebola! Rozhodli sme sa potok prebrodiť. S topánkami v ruke. Niektoré topánky však neboli verné svojim majiteľkám a – čľup do vody… A tak sme zažili najadrenalínovejší vodný šport – šprint po brehu a lovenie topánok. Ďakujeme úspešným lovkyniam, ale aj ostatným účastníčkam výletu a ich „trénerkám“ – Zuzke a sr. Hele.

-sr. Helena-

So saleziánskou misijnou nedeľou je spojená aj zbierka, ktorá má v tomto roku podporiť dostavbu nášho diela na Luníku IX v Košiciach. Výťažok zo zbierky chceme použiť na interiérové vybavenie kaplnky, preto sme sa rozhodli robiť misijnú animáciu v saleziánskom prostredí a vo farnostiach, ktoré sú ochotné nás prijať. Na dokončenie kaplnky potrebujeme ešte 30 000 EUR. Preto sa naši saleziáni vybrali „po žobraní“. Začali v Bardejove, pokračovali v Košiciach na Kalvárii a Troch hôrkach. Spolubratom saleziánom ďakujeme za prijatie, pohostinnosť a ústretovosť.  Taktiež vyjadrujeme čo najsrdečnejšiu vďačnosť za štedrosť veriacim, ktorí prispeli takýmito sumami:

Bardejov, Poštárka : 470 EUR

Bardejov, sv. Anna : 510 EUR

Bardejov, Vinbarg : 220 EUR

Košice, Kalvária: 930 EUR

Košice, Tri hôrky: 265 EUR

Do zbierky sa zaangažovali aj naši miestni Rómovia. Odvážna a ochotná dvojica našich farníkov – teta Terka a Ivan – sa vybrali zbierať príspevky na kostol po našom sídlisku osobne – od dverí k dverám. Takto naši farníci prispeli sumou 47,52 Euro. Sme radi, že výstavba kaplnky sa stáva aj záležitosťou sídliska.

Naša vďačnosť patrí aj rodákom don Petra Žatkuľáka z Kňažej, ktorí do tejto zbierky prispeli sumou 405 EUR.

Pastoračný ročník som absolvoval v Košiciach na sídlisku Luník IX. Začal sa 16. augusta 2009 a skončil 30. júna 2010. Počas tohto času na tejto praxi som prežil mnoho pekných, ale niekedy aj ťažších chvíľ. Spolu s mojím spolubratom bohoslovcom Bystríkom ktorý pôsobil na Luníku so mnou sme bývali v komunite troch kňazov saleziánov . Naším predstaveným bol Don Peter Bešenyei, ktorý už dlhší čas pôsobí v špeciálnej pastorácii pre Rómov. Aj keď to nebola klasická pastorácia myslím si že po veľmi krátkej dobe sme sa na rómskom sídlisku pekne udomácnili a veľmi rýchlo skamarátili s partiou Rómov, ktorý sa s nami stretávali na svätých omšiach, pri rôznych hrách, mládežníckych stretnutiach , ale aj iných príležitostiach. Náplňou mojej praxe bolo vykonávanie rôznych úloh, ktoré som robil v priebehu roka, ako pomáhanie pri vyučovaní náboženstva v škole, miništrovanie, viedol som tiež chlapčenské stretnutia, ktoré boli zamerané aj na katechézu ale nechýbala ani fyzická práca, občas aj varenie a športové hry, ktoré sme robili pre deti a mládež zo sídliska. Zúčastnili sme sa aj viacerých akcií, ktoré sa konali pre verejnosť ako napríklad arcidiecézne stretnutie mladých, deň otvorených dverí v našom kňazskom seminári, ale aj rôzne iné podujatia. Tento pastoračný ročník mi pomohol lepšie spoznať Rómov a ich život, taktiež bližšie spoznať Saleziánov a spiritualitu sv. Jána Bosca, naučil som sa lepšie pracovať s ľuďmi a stratil som predsudky ktoré som kedysi mal voči Rómom predtým než som ich mohol bližšie spoznať. Som rád, že som mohol stráviť pastoračný ročník na tomto mieste, lebo som si tu našiel veľa kamarátov a zakúsil niečo zo špeciálnej pastorácie pre Rómov, voči ktorej ostávam stále otvorený a aj napriek zopár negatívnym skúsenostiam pozitívne prekvapený. 

Marek Vajs

Väčšina z vás pozná slová tejto piesne na rozlúčku: ...To nie je, nie je lúčenie, hoc chveje sa nám hlas... ... Prečože slza trbliece sa v Tvojom oku zas...

Mesiac jún je pre nás aj mesiacom lúčenia. Po dvoch rokoch obetavej práce bola preložená naša sestra saleziánka Hela do Bratislavy. Dva roky školskej i mimoškolskej katechézy, množstvo hodín strávených medzi deťmi, ktoré jej „ ukradli srdce“, nenechali jej oči suché. Aj keď prichádzala na Luník s veľkou bázňou, rešpektom a otvorene môžeme povedať aj strachom, po roku veľkých bojov sa v tejto misii našla, dala do nej celé svoje srdce a jej trpiaca láska vyvolala aj spätnú väzbu. Jej láska a obetavá služba začala byť splácaná láskou detí. Ako často hovorí jej spolusestra Anna, na Luníku IX je život bolestne krásny. Krása duší sa vykupuje osobnou obetou a bolesťou. Ani v duchovnom svete nie je nič zadarmo, aj keď všetko je milosť. Okrem sestry Heleny Šlenkerovej odchádzajú po roku svojej pastoračnej praxe aj dvaja bohoslovci košického seminára Bystrík Sabo a Marek Vajs, aby po prázdninách mohli pokračovať v teologických štúdiách. Myslím si, že aj ich misia bola splnená. Stratili predsudky, vybudovali si nové priateľstvá a získali odhodlanie nebojácne sa venovať aj v budúcnosti rómskej pastorácii. Verím, že svoje skúsenosti, získané v školskej katechéze i s prácou s mladými a miništrantmi, v budúcnosti bohato využijú. Ďakujeme všetkým trom za ich obetavosť, priateľstvo a prajeme im na ich nových pôsobiskách veľa odvahy a Božieho požehnania.

Volám sa Mário Turták a  v tomto článku by som vám chcel povedať, že dňa 30. 6. 2010 som zo svojimi spolužiakmi, vo svojom detstve prežil veľmi úspešný deň.

Ukončil som ZŠ... Spravili sme si menšiu oslavu, poďakovali sme sa všetkým učiteľom, že nám rozdávali svoje vedomosti a že boli s nami trpezliví... Ukončenie ZŠ nebolo také ľahké, aj keď sme sa niekedy flákali a nechodili do školy, alebo vyrušovali na hodinách, tak sme si povedali dosť! a začali sme sa učiť, aj keď sme dačo vyviedli tak sme pri sebe ako trieda držali a to sa mi na našom spoločenstve veľmi páčilo. Dá sa povedať, že menšie spoločenstvo Deviatakov...

Košice 17. júna (RPA) – Na 17. ročníku medzinárodnej výtvarnej súťaže Barevný svět, ktorá sa konala 1. júna v českom meste Třinec, mali vo veľkom počte zastúpenie aj deti zo Slovenska. Súťaže o najkrajšie výtvarné diela sa zúčastnila aj materská škola (MŠ) z košického sídliska Lunik IX. Rómsku tlačovú agentúru (RPA) o tom informovala riaditeľka MŠ Anna Klepáčová.Medzinárodná výtvarná súťaž Barevný svět oslovila tento rok veľký počet žiakov základných umeleckých, ale aj materských škôl. Do súťaže bolo zaradených celkovo 3 400 prác detí z troch krajín – Poľska, Českej republiky a Slovenska. 869 slovenských detí poslalo do súťaže 866 výkresov. Veľké množstvo súťažných prác – až 3 400 – bolo podnetom na vytvorenie 5. kategórií, päťčlenná porota, zastúpená nielen umelcami rôznych umeleckých oblastí (sochár, fotograf, výtvarník) , ale aj učiteľkami výtvarnej výchovy, mala tak ťažkú úlohu vybrať tie najkrajšie diela.

„Veľký úspech zaznamenala naša žiačka Marika Badová, ktorá skončila v 1. kategórii na krásnom 6. mieste. V našej MŠ máme veľa rómskych talentov, ktoré vynikajú v tanci, speve, športe aj v kreslení. Takéto súťaže, či už na medzinárodnej, alebo na domácej pôde, sú pre naše deti veľmi dôležité. Je to jedna z možností, kde môžeme ukázať, že rómske deti sú veľmi talentované a že ich práce môžu mať a aj majú úspech na takýchto medzinárodných súťažiach,“ uviedla riaditeľka MŠ Klepáčová.

Materskú školu na Luniku IX navštevuje 145 rómskych detí.

http://www.mecem.sk/rpa/?id=culture&lang=slovak&show=19225

...sa konala v Trnave spolu s generálnou predstavenou – matkou Yvonne Reungoat. Medzi pozvanými nemohli chýbať ani bratia saleziáni, spolupracovníci, zahraniční hostia a množstvo mladých, ku ktorým sa pripojili aj mladí z Luníka IX. Aj keď vstávali uprostred noci a niekoľko hodín precestovali, táto spoločná cesta vlakom z Košíc do Trnavy a späť utužila vzájomné vzťahy a stmelila ich spoločenstvo. Pätnásti mladí z Luníka sa mohli nadýchať atmosféry osláv hlavne vďaka našim sestrám saleziánkam – sr. Anne a sr. Helene, ktoré nás na túto slávnosť pozvali.

Pri svätej omši trnavský arcibiskup Mons. Róbert Bezák CSsr povedal: „Prial by som vám, aby ste neboli na čísla. Nepočítali, koľko máte mladých, koľko stretiek… Aby ste stále cítili, že toto je len začiatok. Prinášali do spoločnosti niečo, čo ju presahuje. Vytvárali svet, ktorý je otvorený pre Božiu lásku…“

Foto zľava: don Jozef Ižold (vikár), don Karol Maník (provinciál sale-ziánov), don Štefan Turanský (z ge-nerálnej rady saleziánov), sr. Iveta Sojková (provinciálka saleziánok), matka Yvonne (generálna predsta-vená)...

Tento sviatok sme boli pozvaní osláviť spolu so saleziánskym strediskom Tri hôrky. Keďže ich kostol je zasvätený Panne Márii Pomocnici, bol u nich odpust. Svätú omšu celebroval otec biskup Bernard Bober. Po nej bol priestor na rozhovory a hry. Naši chlapci sa hneď pustili do futbalu. Vyzvali chlapcov z ďalších stredísk, ktorí tam boli a hra sa hneď začala. Naši často hrajú ako o život, a tak sa to ani tento krát neobišlo bez nehody - Brčko si narazil predlaktie a museli sme s ním ísť na pohotovosť. Po malom občerstvení, na ktoré nás tiež pozvali, sme sa vydali na cestu domov.

Sviatosť birmovania bola tohto roku udelená aj našim šiestim mladým kresťanom z Luníka IX.  Celá slávnosť sa odohrávala v Dóme sv. Alžbety, kde túto sviatosť prijalo v ten deň 107 mladých ľudí. Prípravu našich birmovancov viedol otec Peter a počas jeho neprítomnosti aj sr. Anna. K tejto skupine birmovancov patrí aj Viktor Jano, ktorý až počas prípravy zistil,  že je pokrstený v pravoslávnej cirkvi, a tým pádom je už aj pobirmovaný. Ale aj napriek tomu sa zúčastňoval prípravy s ostatnými až do konca. Mal záujem prehĺbiť si svoje náboženské poznanie, ale zároveň ho držala aj dobrá partia.

Veľmi pekne o tejto udalosti napísal na našu webovú stránku aj jeden z týchto birmovancov:

„Volám sa Ivan Turták a mám 23 rokov. Do nášho oratória som prišiel už v roku 2004.  Ešte keď tu pôsobil pán farár Jozef Červeň. Teraz tu pôsobia saleziáni, ktorí nám pomáhajú v našej duchovnej ceste. Mojím snom bolo to, aby som prijal sviatosť birmovania. Môj sen sa mi splnil 23. 05. 2010. V Dóme sv. Alžbety sme prijali 6 z Luníka IX sviatosť birmovania, spolu nás bolo 107 birmovancov. Chcel by som sa aj touto cestou poďakovať otcovi Petrovi a sestre Anne za prípravu na birmovku. A samozrejme sa chcem poďakovať aj Pánu Bohu za to, že nám umožnil prijať dary, ktoré táto sviatosť so sebou obnáša. Prajem sebe a aj všetkým birmovancom, aby sme mohli byť stále bližšie pri Ježišovi a mohli tak svedčiť o ňom, a aby sme mu boli naďalej verní.“

Veríme, že sa našim novým dospelým kresťanom bude dariť príkladným kresťanským životom pretvárať toto sídlisko na lepšie miesto pre život.

Na fotke zhora zľava:

René Harakály, o. Peter Bešenyei SDB, Nikola Guľášová, sr. Anna Chrkavá FMA, Ivan Turták, Karel Žiga, Miroslav Tirda a Martin Jano.

Celoročná príprava detí na 1. sväté prijímanie vrcholí. Z vyše 40 detí, ktoré sa prihlásili na prípravu v septembri, vytrvalo 12.

Celej slávnosti predchádzal spoločný nácvik v sobotu. Otec Peter spovedal a my sme sa spolu pomodlili ruženec za to, aby aj naši rodičia raz prijali Ježiša a za zajtrajší veľký deň. Nacvičili sme si nástup, čítanie prosieb, nosenie obetných darov i veľmi dôležité otváranie úst :-)

V kostole sv. Bartolomeja v Myslave dnes deti príjmu prvý krát Pána Ježiša pod spôsobom chleba a vína. Na slávnosti je ich však  o jedného menej. Malý Miki nanešťastie ochorel a práve cez túto slávnosť musel ostať v nemoc-nici. Na Ježiša sa však teší a keď sa uzdraví, prijme ho v našej kaplnke na Luníku.

Dezider bol dnes aj pokrstený.

Skupina eL9 celú omšu doprevádzala hudbou a spevom.

Priestor však nechali aj prvoprijímajúcim deťom, ktoré sa aktívne zapájali do spevokolu počas piatkových detských sv. omší.

Tešíme sa spolu s nimi a veríme, že budú často pristupovať k svätému prijímaniu, zdroju posily pre život.

Veľká vďaka za celoročnú prípravu patrí najmä sestre Anne, ktorá sa deťom venovala zanietene, s osobným a láskavým prístupom.

Na záver niekoľko myšlienok z príhovoru o. Petra počas slávnosti:

Milí rodičia, starostlivosť o náboženskú výchovu    sa nekončí prvým svätým prijímaním.

Deti vychovávajte vlastným príkladom.

Nehovorte – pomodli sa, ale pomodlime sa!

Nehovorte – choď na spoveď, ale poďme na spoveď!

Nehovorte – choď do kostola, ale poďme do kostola!

Spolu s don Boscom založila prvú komunitu saleziánok s názvom Dcéry Márie Pomocnice. Jej nasledovníčky - sestry FMA - pôsobia aj tu na Luníku, preto sa oslava sviatku Márie Dominiky Mazzarellovej konala aj u nás. Veľmi pekné bolo poďakovanie našich mladých sestrám saleziánkam za ich obetavú a milujúcu prítomnosť a darček v podobe portrétu ich zakladateľky, namaľovaný jedným z nich (Brčkom). Dievčatá zo stretka Srdiečok prispeli k oslave čajovými koláčikmi, ktoré upiekli na stretku.

Dňa 12. mája 2010 o 16:30 hod. v CVČ Domino sme si boli pozrieť  mládežnícke divadelné predstavenie s názvom „Vstupenka do raja“, spracované podľa knihy Ivy Sanetríkovej „Ještěrka“. Hru nacvičil divadelný súbor pri Spojenej škole sv. košických mučeníkov, Košice – KVP pod vedením sestry Daniely Somorovej, FMA.

Hra s protidrogovým zameraním nás silne zaujala. Naozaj sa oplatilo ísť. Tí, ktorí to nevideli, mohli ísť na ďalšie predstavenie, ktoré bolo 22.5.2010.

- sr. Anna -

Pri príležitosti osláv Dní mesta Košice sme zorganizovali netradičné oratko. S deťmi sme sa vybrali do mesta. Mohol ísť každý, kto mal platný cestovný lístok na autobus. Rozdelili sme sa do skupiniek , dohodli čas návratu a rozbehli sa po námestí, každý kam ho srdce tiahlo.

Zástup veteránov, starých, no veľmi zachovalých a dnes, na cestách už nepoužiteľných áut, si obzreli asi všetci. Obdivovali sme tiež ručne vyrábané vecičky od výmyslu sveta, ktoré predávali po celej Hlavnej ulici. Zmrzlináreň sa tiež nedala len tak obísť. Marek nám dokonca vybavil výstup na vežu košického Dómu sv. Alžbety. Iba záver niektorým z nás pokazila (iným vylepšila) „hudba“ istej vrieskajúcej kapely na začiatku námestia. Napriek tomu oratko skončilo úspešne a všetci sme sa v zdraví vrátili na Luník.

 

Salezián Pavel Kosmák z Českej Republiky, pôsobiaci v saleziánskom stredisku v Ostrave, prišiel na tri týždne v mesiaci máj do nášho strediska na Luníku IX na „študijný“ pobyt. Zapájal sa do nášho každodenného života i programu strediska, a tak spoznával hlavné črty našej práce. Bol navštíviť aj saleziánske stredisko v Bardejove na Poštárke, kde sa tiež pracuje s rómskou mládežou. Páčil sa mu štýl práce slovenských saleziánov s Rómami, ktorý je založený na evanjelizácii a výchove, nakoľko v Českej republike sú saleziánske strediská vedené ako nízkoprahové sociálne zariadenia dotované štátom a do práce s mladými sú prizvaní aj neveriaci, čo neraz spôsobuje problém.

Výprava sa skončila úspešne – po nadľudskej námahe sme vylovili všetky tri. Dve plážové žabky a jednu bielu poltopánku. Kto bol príčinou, že sa vydali na cestu dolu prúdom Myslavského potoka? To zostane radšej našim stretkovým tajomstvom. Isté je, že dievčatá sa domov vrátili spokojné. Opekačka ako sa patrí. Opiekli sme klobásky nad pahrebou, aj seba na horúcom slnku. Hra na upíra ako sa patrí. Jačali sme odušu. Najviac vtedy, keď sa dve Srdiečka rozhodli, že sa „stratia“. Prechádzka ako sa patrí. Až do Bašky. A keď sme už nemali ani kvapku vody (okrem pár kvapiek malinovkyJ), rozhodli sme sa poprosiť o nejakú H2O prvú milú baščanku, ktorú uvidíme. Tete sme sa poďakovali najkrajšie ako sme vedeli - pravou rómskou kostolnou pesničkou. Dolu kopcom sa nám išlo ľahko a už sme boli v Myslave. Dievčatá neodolali chladnému potoku, ktorý bol hitom horúceho dňa. Poobúvali sme sa a pokračovali v ceste. A vtedy to prišlo – v slepej uličke, na mieste, kde ešte nedávno bola lavička cez potok, zrazu žiadna lavička nebola! Rozhodli sme sa potok prebrodiť. S topánkami v ruke. Niektoré topánky však neboli verné svojim majiteľkám a – čľup do vody... A tak sme zažili najadrenalínovejší vodný šport – šprint po brehu a lovenie. Ďakujeme úspešným lovkyniam, ale aj ostatným účastníčkam výletu a ich „trénerkám“ – Zuzke a sr. Hele.

 

Sobota 29. mája sa niesla v znamení dvoch veľkých akcii, ktorých sme boli účastní aj my. DANCE WAY, ktoré zorganizovalo košické saleziánske stredisko Tri hôrky a slávnostné vyvrcholenie osláv 7O. výročia príchodu sestier saleziánok na Slovensko v Trnave.

 

Košice

Dievčatá súťažili v tanci v dvoch kategóriách: mladšie (po 7. ročník ZŠ) a staršie (od 8. ročníka ZŠ až po SŠ). Víťazkami mladšej kategórie sa stali naše dievčatá z Luníka IX – s choreografiou Hip hop verzus čardáš.

Bolo to radosti, potešili celý Luník, ako výhru si priniesli veľkú tortu, s ktorou sa s nami veľkodušne podelili po nedeľnej sv. omši. Poďakovanie  patrí za nácvik animátorke Magde Lakatošovej a dobrovoľníčke Zuzke Lysej.

Viac o Dance way

Trnava

Niekoľko hodinová spoločná cesta vlakom z Košíc do Trnavy a späť utužila naše vzájomné vzťahy a stmelila spoločenstvo. Pätnásti mladí z Luníka sa mohli nadýchať atmosféry aj napriek tomu, že niektoré časti programu boli pre nich trošku náročné. Pri svätej omši trnavský arcibiskup Mons. Róbert Bezák CSsr povedal: „Prial by som vám, aby ste neboli na čísla. Nepočítali, koľko máte mladých, koľko stretiek... Aby ste stále cítili, že toto je len začiatok. Prinášali do spoločnosti niečo, čo ju presahuje. Vytvárali svet, ktorý je otvorený pre Božiu lásku...“

Volám sa Ivan Turták a mám 23 rokov. Do nášho oratória som prišiel už v roku 2004.  Ešte keď tu pôsobil pán farár Jozef Červeň. Teraz tu pôsobia saleziáni, ktorí nám pomáhajú v našej duchovnej ceste. Mojím snom bolo to, aby som prijal sviatosť birmovania. Môj sen sa mi splnil 23. 05. 2010. V Dóme sv. Alžbety sme prijali 6 z Luníka IX sviatosť birmovania, spolu nás bolo 107 birmovancov. Chcel by som sa aj touto cestou poďakovať otcovi Petrovi a sestre Anne za prípravu na birmovku. A samozrejme sa chcem poďakovať aj Pánu Bohu za to, že nám umožnil prijať dary, ktoré táto sviatosť so sebou obnáša. Prajem sebe a aj všetkým birmovancom, aby sme mohli byť stále bližšie pri Ježišovi a mohli tak svedčiť o ňom a aby sme mu boli naďalej verní.

RADA PRE  RÓMOV A MENŠINY KONFERENCIE BISKUPOV SLOVENSKA

HLAVNÁ 28, 040 01 KOŠICE

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

Zápisnica

 

zo stretnutia Rady, ktorá sa uskutočnila dňa 10. mája 2010  v Hanušovciach nad Topľou v komunitnom centre.

Účastníci stretnutia - podľa priloženej prezenčnej listiny.

■ Diakon Michal Horváth predstavil činnosť komunitného centra a svojej pastoračnej skúsenosti.

■  Otec biskup Bernard Bober animoval rozrastajúci sa tím zodpovedných  za pastoráciu Rómov v jednotlivých diecézach.

■  Marián Sivoň informoval o  stretnutí CCIT v  Čiernej hore.

■ M.s.Brigita informovala o stretnutí v Ríme a o pobyte malých sestier v Sečovciach.

■ O. Peter Bešenyei informoval o medzinárodnej konferencii na tému Preventívny systém vo svete Rómov, ktorá sa uskutočnila v Košiciach (november 2009).

■ Vdp. Pavol Tondra predstavil animátorskú školu pre Rómov v spišskej diecéze.

■ Vdp. Martin Mekel rozpošle informácie o Festrome.

■  Za rómsku púť v Gaboltove sú zodpovední bardejovskí saleziáni o. Teodor Gavenda SDB a o. Maroš Drahoš SDB.

■ Otec biskup Ján Orosch vymenoval zodpovedných za pastoráciu Rómov v Trnavskej diecéze: vdp. Vladimíra Ondáša (Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.) a            vdp. Karola Schönwiesnera (Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.) od apríla 2010.

Peter  Bešenyei

Košice, 13. mája 2010

23. mája v Dóme sv. Alžbety v Košiciach pristúpilo k sviatosti birmovania 107 mladých ľudí. Šiesti z nich boli z Luníka IX. Chcem poďakovať okrem tejto šestici šťastných mladých ľudí aj trochu sklamanému Viktorovi, ktorý počas prípravy zistil, že je pokrstený v pravoslávnej cirkvi, a tým pádom je už aj pobirmovaný. Ale aj napriek tomu sa zúčastňoval prípravy s ostatnými až do konca. Mal záujem prehĺbiť si svoje náboženské poznanie, ale zároveň ho držala aj dobrá partia. Za týmito mladými nestáli ich rodiny, rodičia, staré mamy, tety; bolo to ich slobodné rozhodnutie a vnútorné chcenie. Nikto z ich príbuzných ich k tomu nepovzbudzoval a ani ich v tom nepodporil. Preto si veľmi vážim ich záujem a vytrvalosť v príprave a v túžbe o prijatie tejto sviatosti. Ďakujem aj všetkým birmovným rodičom z majority, že prijali úlohu tejto duchovnej služby a že aj týmto spôsobom pomáhajú budovať duchovné priateľstvo a búrať bariéry. Kresťanstvo je ideálna cesta, ktorá otvára dvere k zjednocovaniu kultúr. Práve takíto jedinci a takéto udalosti nám všetkým z nášho misijného tímu dávajú silu vytrvať medzi Rómami a potvrdzujú, že naša prítomnosť, modlitby a obety majú zmysel.

Ak to prežil jeden z birmovných rodičov si môžete prečítať na jeho blogu.

http://kosecek.blog.sme.sk/c/229670/Dnes-som-sa-stal-otcom.html

V školskom roku 2009/2010 máme na Luníku IX štyroch maturatov: Petra, Arpád, Karel a Miroslav. Gratulujeme a tešíme sa aj na ďalších.

V roku 1988 hlavný predstavený saleziánov vyhlásil po prvýkrát deň saleziánskych misií. Tohto roku ide o 23 saleziánsku misijnú nedeľu. Hlavný predstavený vždy priradí k tejto nedeli zo svojho pohľadu priliehavú tému: tohtoročná téma má názov - Saleziáni Dona Bosca kráčajú spolu s Rómami. Don Pascual Chávez povedal, že hovoriť o Rómoch, znamená otvoriť oči realite ich prítomnosti, ako 12 miliónového národa v Európe a 36 miliónového národa vo svete. Uviedol aj dôvody, ktoré ho viedli k výberu tejto témy:

„Pripravovali sme sa naň dosť dlho a nebolo to jednoduché, pretože všetko muselo byť perfektné. Samozrejme nebolo všetko perfektné, ale snažili sme sa...“

Viac

A ešte

A po námahách nám otec direktor daroval výlet...

Už dvojročná misijná dobrovoľnícka práca Katky Rečlovej s našimi mladými hudobníkmi a spevákmi z Luníka 9 je v týchto dňoch odmenená nahrávaním CD „Imar džas ko Del“. Väčšina z týchto rómskych gospelových pesničiek je prevzatá a upravená, jedna z nich je však vlastnou tvorbou členov skupiny eL9.

Veľká vďaka patrí aj našim saleziánom, ktorí investovali do kúpy hudobných nástrojov a po celú dobu podporovali našich mladých od vyhradenia času i priestorov pre fungovanie zboru cez nekončiace kupovanie stále sa trhajúcich gitarových strún a opravy pokazených nástrojov až po vybavenie nahrávania.

Poďakovať sa určite nezabúdame ani štúdiu Lumen, ktoré dalo k dispozícii svoje nahrávacie priestory a tiež zvukárovi Paľovi, ktorý tam s nimi trávil celé 4 dni. Ďalšie hodiny strávil pri dohrávaní špeciálnych nástrojov s externými členmi skupiny a s pozvanými hosťami a ešte mnoho času pri mixážnom pulte, až po finálnu verziu jednotlivých piesní.

Aj keď nahrávanie už skončilo, pre Katku ostáva ešte veľa práce. Je potrebné pripraviť podklady k CD brožúrke - texty piesní, ich preklady, úvodné slovo... Je treba vybrať a osloviť  tvorcu brožúry, firmu na napálenie CD nosičov, dohodnúť fotenie a vizáž obalu, napočúvať hotové piesne a urobiť finálne úpravy...

Veríme, že sa to Katke všetko dobre podarí a už sa tešíme na chvíľu, keď si CDčko budeme môcť vypočuť.

 

Kaplnka je už aj vymaľovaná, ostáva už len zohnať 30.000,- EUR  na dokončenie interiéru, t.j. na dokončenie presbytéria - zakúpenie bohostánku, výrobu oltára, ambónu, výrobu sochy Zmŕtvychvstalého Krista v životnej veľkosti, lavíc a ďalších „drobností“, ktoré tam patria.

Dnes nás navštívili sestry Matky Terezy zo Žiliny. V rámci plánovania ich pôsobenia na východnom Slovensku medzi marginalizovanými skupinami, navštívili i saleziánsku komunitu na Luníku. Mohli sme sa s nimi pozdieľať o naše radosti i starosti, s ktorými sa aj ony často stretávajú. Sestry priniesli na sídlisko kus svojho srdca i svojej charizmy: radosť, úsmev, dobré slovo i darček – medailóniky Panny Márie, ktorými obdarovávali deti. Tešíme sa na ich pôsobenie v Košiciach i v okolí, ale to všetko je ešte v rukách Božích a na rozhodnutí ich predstavených.

Nedeľa Dobrého Pastiera má čaro v tom, že je dňom otvorených dverí v seminároch po celom Slovensku. Výnimkou nebol ani ten náš košický: Kňazský seminár svätého Karola Boromejského. Ako je už tradíciou, o program a pohodlie zvedavcov sa starajú bohoslovci druhého ročníka. Aj tentoraz nás prekvapili a nasýtili nielen dobrým gulášom a sladkým koláčom, ale aj dávkou humoru a samozrejme, ako inak, povzbudili nás hlavne duchovne. Vzácnou spomienkou na tento deň zostáva aj  fotografia s Mariánom Čekovským, ktorý vystúpil so svojím programom „Via lucis“ (Cesta svetla). Už teraz očakávame prekvapenie, ktoré nám pripravia terajší prváci na budúci rok.

Pýtate sa, čo to znamená? No predsa: Arcidiecézne stretnutie mladých. A keďže sa jedná o mladých, boli sme tam aj my – mladí z L9. Miestom konania bola Mestská športová hala v Prešove. Po príchode sme sa zaregistrovali a vyhľadali si kúsok palubovky, aby sme začiatok stretnutia spolu s otcom arcibiskupom Alojzom Tkáčom oslávili sv. omšou. Po jej skončení bol pripravený zaujímavý program v podobe prednášok a workshopov. Po nich nasledovalo vystúpenie skupiny Regiment a kapely eSPé. Bolo si z čoho vybrať. Na cestu späť domov nám bolo udelené eucharistické požehnanie. V mnohých z nás dodnes zaznieva heslo stretnutia: „Učiteľ, čo mám robiť, aby som dosiahol večný život?“ A  odpoveďou je nám: „Poď a nasleduj ma.“

Milým prekvapením bolo pre našich mladých aj stretnutie s ich bývalým pánom farárom Jozefom Červeňom.

Nórski študenti sociálnej práce, ktorí sú na študijnom pobyte na Prešovskej univerzite, v rámci spoznávania rôznych prístupov pri riešení problematík okrajových skupín na Slovensku, navštívili i náš Luník. Mali možnosť stretnúť sa priamo v uliciach sídliska s viacerými Rómami a ich pohľadmi na situáciu na Luníku. Ponúkli sme im aj celkový pohľad na prácu saleziánov s Rómami na Slovensku s jej prioritami a ponukami.

Veľký týždeň je už za nami, no veľkonočné obdobie budeme sláviť ešte ďalších sedem týždňov. Aj dnes sa v našej kaplnke slávila svätá omša, tak ako v nedeľu, o 10:00 hod.

Poobede na nás čakal výlet na Medvediu horu. Vonku síce mrholilo, no ani zlé počasie nás neodradilo od plánovanej opekačky. Pri ohni sme uschli, zohriali sa a brušká naplnili fajnými špekáčikmi. O. Marián začal odčítať a už sa hrala obľúbená hra Upír. Pri Katke sa hrala zasa naháňačka v kruhu. Keď sme sa už unavili, zahasili sme oheň a pobrali sa okľukou domov. Modliac sa ruženec, vo viacerých skupinkách sme kráčali smerom k Baške. Mnohí neodolali okolostojacej poľovníckej postriežke a už sa aj štverali hore. Prešli sme kúsok cez dedinu a vošli zasa do lesa, smer Myslava. Roztrúsení vo väčších i menších skupinkách, rozprávajúc sa, došli sme až domov, na Luník IX.

Už od pol siedmej postávali niektorí z našich spoluobyvateľov Luníka IX pred bránkou našej školskej kaplnky. O 7:00 hod. začalo požehnanie jedál spojené s bohoslužbou slova. Keďže pre mnohých zúčastnených dospelých je toto jediným spojivom s Cirkvou počas celého roka, pokúsili sme sa aspoň čítaním evanjelia a krátkym príhovorom kňaza obohatiť ich duchovný život. Našlo sa aj veľa oneskorencov, a tak sa svätenie jedál ešte pár krát opakovalo, až do ôsmej hodiny.

Slávnostná svätá omša začala v obvyklom čase o 10:00 hod. A bola to skutočne slávnosť, k čomu prispela nielen krásna výzdoba, pekne oblečení ľudia a nové tváre, ale hlavne 1. sv. prijímanie Pavla Galyasa, na ktoré ho pripravovala sr. Anna.

Po svätej omši bolo ešte agapé. Pochutili sme si na torte, ktorú pre Paliho upiekol don Peter a spolu s chalanmi z ich stretka ju ozdobili nápisom: „Boh mi stačí. Tači“ ( Tači je Paliho prezývka).

Tento deň sme začali spoločnými rannými modlitbamibreviára, na ktoré boli pozvaní aj naši mladí nad 15 rokov. Sr. Anna opäť pekne pripravila prostredie našej školskej kaplnky.

Po modlitbách nasledovalo ešte upratovanie, ktorému tento krát šéfovala  sr. Anna. Zapojili sa aj takí, ktorí zvyčajne upratovať nechodia.

O 19:30 hod. sme sa zúčastnili obradov, opäť v Myslave. Zajtra však už budeme v našej kaplnke a bude to veľká slávnosť.

O desiatej hodine sa konala krížová cesta. Nie však v našej kaplnke, ako to bolo počas celého pôstu každý piatok po večernej svätej omši, ale v prírode. S krížom sme prešli cez sídlisko a vošli do lesa. Zúčastniť sa jej mohol každý, kto sa chcel modliť, veľký, či malý.     Sr. Helena napísala o nej na našu webovú stránku pekný článok, ktorý viac približuje atmosféru tohto doobedia.

Zomrel a vstal zmŕtvych, aby sme my žili

Veľký piatok na Luníku 9. Prázdne žalúdky a blato. Pokušenie zahrať si futbal s kamarátmi. Niektorí odolali, niektorí tentokrát nie… Chápem, je ťažké nasledovať Krista. A ešte k tomu na jeho poslednej ceste s ťažkým krížom. A tak sme sa vybrali. Cez sídlisko, ktoré po “veľkom upratovaní” opäť “kvitne” všakovakými pestrými odpadkami. Cez “potôčik” odpadovej vody, ktorá stále tečie po “hlavnom luníkovskom ťahu”. Po lesnej ceste, ktorá už zažila kadečo. A každý niečo nesie. Tomáš kríž, Anička tabuľku “Nech žije Kristus Kráľ”, Dežko ťažký batoh plný pomôcok. Niekto má svoj náklad v srdci – každodenné radosti aj problémy, nádej v lepší život…

“Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti.” Po krátkych úsekoch sa zastavujeme a uvažujeme. Snažíme sa vcítiť do toho, čo prežíval Ježiš.

“Lebo si svojim krížom vykúpil svet.” Svet. Nielen Židov. Nielen Slovákov. Ľudí zo všetkých národov.

“Ukrižovaný Ježiš, zmiluj sa nad nami.” Zmiluj sa, odpusť nám. Že ťa zrádzame ako Peter. Že sme ľahostajní ako Pilát. Že nepomáhame svojim blížnym niesť kríž. Že nenecháme dvihnúť svoju ľudskú dôstojnosť. Že ťa opäť pribíjame na kríž svojimi hriechmi…

“Nech žije Kristus Kráľ!” – tak chceme volať spolu s blahoslaveným Zefirínom. Kráľ, ktorý premohol smrť a dal nám nádej. Nádej, že po každej smrti prichádza zmŕtvychvstanie. Nádej pre každého z nás. Nádej pre Luník 9. Vďaka, Ježiš!

-sr. Helena-

Poobede sme sa vybrali na obrady do myslavského kostola, keďže patríme do tejto farnosti a náš kostol ešte nie je dokončený. Tam šli už len starší, ktorých neodradil ani dlhší čas trvania týchto veľkonočných obradov.

A je tu Veľká noc. Svätá omša na Zelený štvrtok sa konala vo zvyčajnom čase a to o 17:00 hod. Kto mal záujem, mohol prísť ešte večer o 19:30 hod. na adoráciu, ktorá sa niesla v duchu bdenia s Ježišom v záhrade Getsemany.

 

Zo začiatku pocítil "horkosť", teraz sa na Luniku IX cíti ako doma.

Peter Bešenyei sa v máji počas osláv Dňa mesta Košice stane nositeľom Ceny mesta Košice 2010. Tento honor si vyslúžil svojimi aktivitami, ktoré ako katolícky kňaz uskutočňuje hlavne na najznámešom slovenskom rómskom sídlisku Lunik IX. Práci s Rómami sa tento 47-ročný Košičan venuje už niekoľko rokov, preto sme sa s ním o jeho aktivitách, názoroch na rómsku otázku a samotnej pastoračnej práci rozhodli porozprávať.

Pýtate sa, čo to znamená? No predsa: Arcidiecézne stretnutie mladých. A keďže sa jedná o mladých, boli sme tam aj my - mladí z L9. Miestom konania bola Mestská športová hala v Prešove. Po príchode sme sa zaregistrovali a vyhľadali si kúsok palubovky, aby sme začiatok stretnutia spolu s otcom arcibiskupom Alojzom Tkáčom oslávili sv. omšou. Po jej skončení bol pripravený zaujímavý program v podobe prednášok a workshopov. Po nich nasledovalo vystúpenie skupiny Regiment a kapely eSPé. Bolo si z čoho vybrať. Na cestu späť domov nám bolo udelené eucharistické požehnanie. V mnohých z nás dodnes zaznieva heslo stretnutia: „Učiteľ, čo mám robiť, aby som dosiahol večný život?“ A  odpoveďou je nám: „Poď a nasleduj ma.“

Stretko mladších chlapcov sa rozrastá, preto od marca fungujú chlapčenské stretká vo dvoch skupinách. Vedie ich o. Marián a Bystrík spolu s pomocnými animátormi – Karel Žiga, René Harakály, Michal Lakatoš, Peter Farbár a Ján Pčolinský.

Stretko starších chlapcov funguje ďalej pod vedením don Petra a Mareka, animátorstvu sa priúča Michal Grundza.

Stretko mladších dievčatSrdiečka“ vedie sr. Helena a Zuzka, ako pomocná animátorka im pomáha podľa svojich časových možností Nikola Guľášová. Témou posledného stretka v pôstnom období bola „Posledná večera“. Vysvetlili sme si ustanovenie Eucharistie Ježišom a upiekli nekvasený chlieb – staré rómske jedlo marikjú.

Stretko starších dievčat už dlhšiu dobu nefunguje. Tie dievčatá, ktoré chcú, sa stretávajú s Katkou individuálne, a len príležitostne sa stretnú aj spolu. Jedným takýmto príležitostným stretkom bolo aj stretnutie v utorok, v týždni počatého dieťaťa. Filmom o bl. Gane Berette Mollovej im Katka priblížila hodnotu života a krásu a hrdinskosť poslania manželky a matky.  Na stretko prišla aj sr. Anna s aktivitou „Môj život“, ktorej cieľom je postupným prechádzaním jednotlivými etapami nášho života dôjsť až k jeho začiatku, a tak si uvedomiť veľkosť, ktorá sa skrýva v každom počatom dieťati.

Mládežnícke stretko bude po „prieskume verejnej mienky“ o možnosti rozdeliť sa sa na dve paralelne fungujúce skupiny aj naďalej fungovať spolu pod vedením don Petra, o ktorého sa mladí nechcú deliť s inou skupinou. Aj keď sa stretko rozrastá, do konca roka to potiahneme spolu a budúci rok zvážime ako ďalej. Na stretkách preberáme témy z knihy Malý kompas viery od Maxa Kašparů, ktoré si pripravuje don Peter alebo, v jeho neprítomnosti, sr. Anna, dobrovoľníčky a bohoslovci v spolupráci s niektorými z mladých. Posledný marcový týždeň sme venovali pozornosť právu na život počatého dieťaťa. Sr. Anna viedla aktivitu „Advokáti“, ktorej cieľom je poukázať na nevinnosť a bezbrannosť počatého dieťaťa.

Konala sa v stredu vo Veľkom týždni. Bola otvorená pre všetkých, ktorí už boli na 1. sv. prijímaní a chceli pristúpiť k sviatosti zmierenia. Duchovnú obnovu viedol otec Marián. Po spoločnej téme na zamyslenie nás sr. Anna spolu s don Petrom sprevádzala spovedným zrkadlom, v ktorom citlivo vyzdvihli oblasti, s ktorými majú naši mladí obzvlášť problémy. Počas spovedania bolo v kaplnke ticho, ktoré sme využili na osobnú modlitbu, a ktoré viac pomohlo vhĺbiť sa do seba pred sviatosťou zmierenia. Obnovu sme zakončili svätou omšou. Domov sme odchádzali s očistenými dušami pred veľkonočnými sviatkami.

Sv. omša začala netradične. Vonku pred vchodom do našej školskej kaplnky kňazi požehnali bahniatka, tie sme si rozdali a v sprievode - ktorý bol síce menší, ale bol to sprievod - sme vošli do kaplnky. Zmenou boli tiež pašie, ktoré čítali naši saleziáni a Miro Tirda.

Zaujímavým nápadom zamestnancov Miestneho úradu Košice – Luník IX bolo upratovanie celého sídliska, hlavne častí mimo miestnych komunikácií, ktoré boli naposledy vyčistené pred rokom rovnakou akciou. Motiváciou pre miestnych bola vyhlásená odmena 0,50 € za vrece odpadu. Zárobku chtiví obyvatelia nelenili a už od skorého rána plnili vrecia, tašky a čokoľvek iné. Prvá fotografia, ktorú vidíte pod textom, svedčí o naliehavej potrebe upratovania a fotka pod ňou potvrdzuje staré slovenské príslovie: „Komu sa nelení, tomu sa zelení“. Veru, aj tráva sa zazelenala, keď po odstránení odpadkov uvidela po dlhom čase slniečko. Ako dlho sa však budeme tešiť z čistého Luníka?

„Myslím, že nikomu netreba zvlášť vysvetľovať, kde sa nachádza Luník IX. Je to zrejme najznámejšie slovenské sídlisko, ktoré je často v médiách prezentované v negatívnom svetle kvôli svojim obyvateľom. O tom, ako sa žije na takomto sídlisku, nám prišli porozprávať saleziánski misionári spolu s dvoma rómskymi odchovancami. Dozvedeli sme sa niečo o ich práci, o tom ako sa venujú Rómom a ako je dôležité sa tejto práci naďalej venovať. My im za ich návštevu a pekné myšlienky ďakujeme a veríme, že sa im bude v ich práci dariť.“

Takto napísali naši hostitelia - prešovskí saleziáni - o besede na ich webovú stránku. A čo hovoria o besede naši?

don Peter: „Bratom a mladým z Prešova ďakujem za pozvanie a hlavne za otvorenosť spoznávať krásu rómskej duše. Dúfam, že aj v Prešove sa nájdu mladí, schopní vytvárať rovnocenné priateľstvá s Rómami aj pre spoločné kráčanie životom.“

sr. Helena: „Páčilo sa mi, že mladí prešovčania boli pozorní, otvorení, pýtali sa. Besede dodalo dynamiku, že nás bolo viac a mohli sme sa striedať v rozprávaní.“

Katka: „Myslím si, že osobné svedectvo má veľký význam. To, že s nami boli naši mladí z Luníka a aktívne sa do besedy zapojili prispieva k odbúravaniu predsudkov a pomáha otvárať dvere k vzájomnému dialógu medzi majoritou a rómskym svetom. Vnímam to ako taký malý príspevok do veľkého projektu jednoty a lásky v medziľudských vzťahoch. Určite sa oplatí vynaložiť pre to trochu námahy, ktorá takéto akcie sprevádza.“

Michal Lakatoš: „No, bolo to fajn, že sme tam boli. Cítil som sa tam ako u nás na Luníku IX, lebo tam boli dobrí ľudia ako tu a to sa mi páčilo.“

Michal Grundza: „Beseda sa mi páčila, aj keď som mal trému. Boli tam dobrí ľudia podľa mňa, lebo nám dávali dobré otázky.“

Dnes sme sa podujali urobiť niečo pekné pre naše okolie na Luníku. Najčastejšie sa stretávame v priestoroch školy, kde sa pravidelne schádzame na sv. omšu, stretká, školu hudby, doučovanie a ďalšie aktivity. Rozhodli sme sa teda nielen poupratovať smeti, ale aj pohrabať lístie a starú trávu, ako i orezať stromy a kríky (pár rokov neudržiavané) v okolí školy. Zároveň prebiehalo veľké upratovanie aj vo vnútri – umývali sa okná, dvere, stoličky, skrine a nakoniec i podlaha v kaplnke i v stretkárskej miestnosti.

Poobede sa don Peter podujal ešte na úpravu veľkého ihriska pod hlavnou cestou. Po ceste oslovil postávajúcich mladých a hneď mal pomocníkov na spílenie starého padnutého stromu, ktorý zaberal miesto na ihrisku. Nabudúce plánuje s mladými vyčistiť svah a zháňa tiež firmu, ochotnú povalcovať toto ihrisko.

Vďaka patrí všetkým mladým a deťom, ktorí sa zapojili a urobili niečo dobrovoľne a zadarmo pre svoj Luník i pre našu kaplnku a jej okolie.

Bratia saleziáni z košickej Kalvárie nás pozvali animovať jednu z krížových ciest, ktoré tam prebiehajú pravidelne, každú nedeľu o 15:00 hod., počas pôstneho obdobia.

Pozvanie sa nedalo odmietnuť, veď aj to je príležitosť pre našich mladých ukázať košičanom tú lepšiu tvár Luníka; že aj tu medzi nami žije Boh a my, oslovení jeho láskou aj v tomto ťažšom prostredí, sa snažíme o zmenu k lepšiemu, v prvom rade vo svojich životoch. Naši mladí s don Petrom viedli modlitby jednotlivých zastavení, ktoré pripravili Marek s Bysťom. Ďalší sprevádzali krížovú cestu spevom a hudbou, ktorá bola na záver odmenená potleskom. Ostatní sa modlili spolu s asi 300 veriacimi. Nás z Luníka IX tam bolo požehnane, asi 40 ľudí.

Touto cestou chceme vyjadriť našu vďačnosť nielen saleziánom, ktorí nás pozvali túto krížovú cestu animovať, ale aj všetkým ľuďom dobrej vôle za srdečné prijatie i za spoločnú modlitbu.

Na Luníku máme veľké trávnaté futbalové ihrisko, o ktoré sa už dlhé roky nik nestará. Minulý rok na jeseň sme ho s mladými a deťmi začali čistiť (odnesenie odpadkov a zničeného nábytku, odstránenie 1,5 metrov vysokých bodliakov...). Dnes sme z ihriska odstránili padnutý suchý strom, okolo ktorého si už pár rokov nešportovci rozkladajú oheň. Najbližšiu sobotu sa chceme podujať vyčistiť svah ihriska. Ďakujem hlavne tým mladým a deťom, ktorí začínajú pomaličky chápať, že sídlisko Luník IX nemusí byť jedno z najšpinavších, ale môže sa z neho stať NAŠE sídlisko.

Dnes sme sa podujali urobiť niečo pekné pre naše okolie na Luníku. Najčastejšie sa stretávame pri škole, kde sa pravidelne schádzame na sv. omšu, stretká, školu hudby, doučovanie a ďalšie aktivity. Rozhodli sme sa nielen poupratovať, ale pohrabať lístie a starú trávu, ako i orezať stromy a kríky (pár rokov neudržiavané). Aj touto cestou chceme poďakovať všetkým mladým a deťom, ktorí sa zapojili a urobili niečo dobrovoľne a zadarmo už pre svoj Luník.

S priateľmi sme boli na Gymnáziu Tomáša Akvinského predstaviť našu prezentáciu „O živote Rómov“, ktorá hovorila aj o vzťahoch medzi Rómami a majoritou. Môj prvý dojem: prezentovať  niečo pred toľkými ľuďmi mi bralo dych, ale kamaráti  ma povzbudzovali. A nielen ja som mal trému. Mal ju aj Michal Lakatoš, ktorý hovoril o svojom živote na Luníku. O tom, aké boli jeho prvé dojmy a ako sa cítil, keď sa s rodičmi prisťahoval na Luník a čo sa zmenilo v jeho živote. Katka, naša dobrovoľníčka, predstavila krúžky, stretká a celkovú výchovnú ponuku na Luníku . Záverečnú diskusiu viedol don Peter. Prezentácia prebehla celkom dobre a keď sme sa už chystali domov, pozvali nás ešte na malé občerstvenie do čajovne. Neodmietli sme. Po skončení sme sa vybralina spiatočnú cestu na Luník IX. -Kájo-

„Na úvod vám poviem, že sa to podarilo. Veľa dobrého sa tu dalo prežiť. Nebolo tam takého, ktorý sa zle cítil alebo bol smutný.“ Takto ohodnotil pokladovku na Luníku jeden z našich starších animátorov – Mišo Lakatoš.

V hmlisté piatkové prázdninové ráno sa stretla partia našich mladých v klubovni, kde sme už pripravovali kostýmy pre hlavné postavy pokladovky – vílu Iku, draka alias don Petra, pána Puzzle alias Ivana, alchymistu Miša L., mudrca Fany a hrdinu Atreia alias Kája, ktorý nás sprevádzal celou hrou rozdávaním úloh. Zapojil do nej dokonca aj svoju mamku, ktorá mala na starosti tiež jedno stanovište, kde sme z malých kúskov špagátu mali vyrobiť päť metrové lano. Ale nepredbiehajme, pekne po poriadku. Najprv sme sa my starší rozdelili do piatich dvojíc, dostali sme farebné označenie pre svoju skupinu a rozbehli sa von, medzi nedočkavé deti, aby sme vytvorili desať až dvanásť členné skupiny s pestrými názvami. Hrdina Atrei nám predstavil hru a požiadal nás o pomoc pri súboji s drakom, symbolom zla. Kto sa chce ale pasovať s drakom, musí sa na to dobre pripraviť. Tak aj nás hrdina Atrei vyzval splniť rôzne úlohy, aby videl, či nás môže vziať so sebou na veľký súboj. Hneď prvou úlohou testoval našu nezištnosť - či vieme pomôcť aj tým, ktorí sa nám za pomoc odmeniť nemôžu. Dostali sme malé pokladničky, plagáty a nálepky zbierky „Tehlička pre Keňu“ a vydali sa do ulíc nášho Luníka IX. „Veľmi sa mi páčilo, že deti šli a rozprávali ľuďom, aby pomohli deťom v núdzi, ktoré majú menej než oni, a že týmito milodarmi im pomôžu pri stavbe školy. Bol som veľmi prekvapený, a nielen ja, ale aj moji priatelia, že aj Rómovia na Luníku vedia pomôcť druhým. Nie všetci boli ochotní, ale nám to nevadilo, lebo takto je to asi všade. Keď nám ľudia pomohli so zbierkou, vždy sme pekne poďakovali. Myslím si, že aj títo ľudia mali dobrý pocit, že mohli aj oni pomôcť druhým“, píše René Harakaly o tejto aktivite na svojom blogu. Touto skúškou nezištnosti sme na Tehličku pre deti v Keni vyzbierali 24,69 €. Po tejto nás čakali ešte skúšky zo skákania cez švihadlo u víly, hlavolamy u mudrca, poznávanie draka skladaním jeho podobizne u pána Puzzle, až po získanie čarovného prášku od alchymistu, bez ktorého nie je možné tohto silného nepriateľa poraziť. To najdôležitejšie nás však ešte len čakalo. Súboj s drakom, ktorého sme spoločnými silami premohli a poklad (samozrejme sladký), ktorý sme víťazstvom získali.

Ako povedal Mišo v úvode: „podarilo sa to“. Rozlúčili sme sa s deťmi a pozvali sme ich na večernú svätú omšu.

Výlet mladších chlapcov

Vo štvrtok doobeda cez jarné prázdniny sme sa my, stretko mladších chlapcov, vybrali na dobrodružný výlet na Medvediu horu. Hore na nás čakala ešte kopa roboty, odpratať sneh a nanosiť dreva na oheň. Chlapci sa nenechali zahanbiť a o chvíľu bolo všetko pripravené na opekačku; oheň založený, ražne narezané, drevo pripravené. Hor sa teda do uspokojenia našich hladných brúch a chuťových pohárikov. To boli hody, povedal si každý z nás. Nepotrebovali sme veľa na oddych ani po takomto výdatnom obede, lebo nás čakali hry. „Zahráme si Upíra“, navrhol otec Marián. Odrazu nebolo nikde nikoho a po lese sa ozývalo odpočítavanie hodín. Všetci vo svojich skrýšach sme čakali kedy odbije dvanásta hodina a upír sa vydá na lov. Táto hra sa samozrejme nezaobišla bez smiechu, radosti, trochu námahy a špekulovania, ako sa čo najlepšie ukryť. Nechýbala tiež guľovačka a sem tam i potkýnačka. Po tomto vyčerpávajúcom zlatom klinci programu sme sa rozbehli smerom domov; síce úplne unavení a do nitky mokrí, no plní nezabudnuteľných zážitkov a radosti v srdci.

-Pietro-

Výlet starších chlapcov

So staršími chlapcami a don Petrom sme sa vo štvrtkové prázdninové poobedie vybrali na Medvediu horu na malý výletík s už tradičnou opekačkou. Po ceste sme sa porozprávali. Hore sme hneď pripravili drevo na oheň a opiekli si chlieb, slaninku, klobásky i jablká. Posilnení sme si zahrali obľúbeného upíra a naháňačku na medveďa. Cvičili sme si hod sekerou, terčom bol na(ne)šťastie čhororo stromos. Don Peter nám porozprával jeden príbeh, pomodlili sme sa, šťastlivo došli domov a nášmu malému výletíku bol koniec.

-Bryndza-

Tento rok začína pôst už v polovici februára. Na Popolcovú stredu bola teda svätá omša nielen pre mládež, ako je v stredy zvykom, ale pre všetkých. Začalo sa spovedaním o 16:30 hod., potom nasledovala sv. omša. Don Peter nám tiež predstavil zbierku TEHLIČKA PRE KEŇU, ktorá bola týmto dňom odštartovaná aj u nás na Luníku IX. Po sv. omši sme si pri tejto príležitosti pozreli 20 minútový dokument o misii saleziána, padre Milana Zedníčka v Angole.

Zbierka Tehlička pre Keňu, ktorá dnes začala, potrvá do 4 apríla. Jej cieľom je pomôcť chudobným ľuďom v Keni, ktorí nielenže nemajú dôstojné podmienky na život, ale vo veľkej chudobe musia deň čo deň bojovať o prežitie. Tehlička je celoslovenské podujatie a koná sa už piaty rok. Pripravuje ju občianske združenie SAVIO na obdobie pred Veľkou nocou. Cieľom je upriamiť pozornosť na problémy života, najmä detí a mládeže. Peniaze, ktoré sa vyzbierajú, budú putovať do spomínanej Kene na dokončenie školy. Časť peňazí zo zbierky poputuje tiež na Haiti, ktoré bolo 12. 1. 2010 zasiahnuté veľkým zemetrasením. V troskách budov zahynulo množstvo ľudí (z nich tiež vyše 250 saleziánskych chovancov, niekoľko učiteľov, jeden koadjútor a saleziánsky kňaz), väčšina saleziánskych diel bola zničená alebo značne poškodená.

Je druhý deň jarných prázdnin 9:30 hod. a do našej stretkárne už prichádzajú – mladšie dievčatá z utorkového stretka i ďalšie pozvané, ktoré sa pripravujú na 1. sv. prijímanie. Aby sa tento posledný fašiangový deň dobre vydaril, zverili sme ho v modlitbe ruženca do rúk Panny Márie. Po krátkej hre na indiánov sme sa pustili do výroby karnevalových masiek na tvár – škrabošiek. Adi sme ešte pomohli dokončiť jej kostým motýlika a po prestávke na obed sme sa vydali na KVP – sídlisko, kde karneval už od rána pripravujú sestry FMA a mladí zo sídliska, ktorí nás naň pozvali. Najprv sa predstavili masky a hneď na to začala zábava. Do tanca nás vyzývala ohnivá cigánka – naša sr. Anna spolu so svojou „sesternicou“ Anetkou. Pani doktorka Džúlia po dôkladnom vyšetrení skonštatovala, že sme zdravé a súťaží i tanca sa môžeme zúčastniť. V kačacom tanci sa vyšantili aj modelka Mária, šašo – sr. Helena a dokonca aj jabloň Zuzana rozhýbala svoje drevené konáre. Do prvej súťaže -balónový súboj sa zapojili motýlik Aďka a slečna nebezpečná Veronika, ktorá to aj vďaka svojim opätkovým topánkam dotiahla až na 3. miesto. Keďže naše reperky Nikola a Maruška majú radšej iné tance, v súťaži stoličkový tanec súperili Popoluška Julka a opäť motýlik Aďka. Čarodejníčka Simonka a princezná so zlatou hviezdou Sára v gitarovom sprievode kovbojky Katky si na záver karnevalu vyslúžili veľký potlesk piesňou Som tiro Del – Som tvoj Boh v súťaži karaoke. Teraz už len šťastlivo dôjsť domov a začať sa pripravovať na pôstne obdobie.

Na nedeľnom oratku sme sa skvelo zabávali. Dali sme si úlohu - keďže je sneh a možno už čoskoro nebude - pustiť sa do stavania snehuliakov. Naša cesta viedla na ihrisko, je tam pomerne viac snehu, lebo sa tam tak často nechodí. Rozdelili sme deti do skupiniek, kde mali svojho animátora. Nechýbali ani animátori z iných sídlisk, ktorí k nám radi chodievajú a pomáhajú pri práci s deťmi. Začali sme! Šlo nám to rýchlo, pretože každý s každým spolupracoval. Potešili sme sa, keď sme odrazu mali viac gúľ ako sme očakávali.

Keď sme skončili stavanie našich snehuliakov, zahrali sme sa hru Kubo velí. No a na konci na nás čakala sladká odmena. Víťazmi sme boli všetci, lebo sme dokázali spolupracovať ako tím. Hlavné však bolo, že sme dokázali nedeľné poobedie na Luníku využiť takouto dobrou zábavou a zabaviť nielen seba, ale aj kopec ďalších detí, ktoré sa už postupne učia, že sa v nedeľné popoludnia spolu hrávame.  Oratko sme zakončili spoločnou modlitbou.

V pondelok cez jarné prázdniny sme si urobili stretko s partiou starších dievčat pod názvom „Akcia DD“. Rozhodli sme sa, že tento deň sa budeme venovať rozvíjaniu našich zručností v rôznych oblastiach. Striedali sme sa na troch stanovištiach.

Už druhý rok bývam na Luníku IX a stále si musím na niečo zvykať, čo ma vyrušuje a čo mi znepríjemňuje život. Je to zvláštne, že v Košiciach na Luníku IX platia úplne iné predpisy a zákony ako v iných častiach Slovenska. Je to štát v štáte. Už desiaty mesiac nefunguje kanalizácia na Podjavorinskej ulici v bloku, ktorý je určený k asanácii. Má svojho majiteľa i svojich obyvateľov, pravdepodobne neplatičov. A tak sa môžu jedny vyhovárať na druhých a my ostatní to musíme viac menej pokojne znášať. Nejdem to riešiť, lebo nemám chuť bojovať s veternými mlynmi,

S priateľmi sme boli na Gymnáziu Tomáša Akvinského predstaviť  našu prezentáciu O živote Rómov, ktorá hovorila aj o vzťahoch medzi Rómami a majoritou. Môj prvý dojem: prezentovať  niečo pred toľkými ľuďmi mi bralo dych. Ale kamaráti  ma povzbudzovali. A nielen ja som mal trému. Mal ju aj Michal Lakatoš, ktorý hovoril o svojom živote na Luníku. O tom, aké boli jeho prvé dojmi a ako sa cítil, keď sa s rodičmi prisťahoval a čo sa zmenilo v jeho živote. Katka - naša dobrovolníčka predstavila krúžky, stretká a celkovú výchovnú ponuku na Luníku . Prezentácia prebehla celkom dobre. Po skončení prezentácie sme sa už chystali domov, a v tom nás pozvali na také malé občerstvenie do čajovne. Neodmietli sme. Po skončení sme sa už konečne vybrali domov na Luník.

Autorkou kresby na plagáte SČK k 15. výročiu Valentínskej kvapky krvi je Vaneska Horváthová z Luníka IX

viac

Od našich "susedov" - sídliska KVP, sme dostali pozvanie na karneval. Veľmi sme sa potešili. Stretávame sa už od začiatku školského roka. Každý utorok. Najmladšie z nás sú tretiačky, najstaršie šiestačky. Dnes - 16. 2. 2010, sú prázdniny a tak sme spolu strávili celý deň. Každá z nás si pripravila peknú masku. So Zuzkou - našou animátorkou, sme si vyrobili škrabošky a ostatné potrebné doplnky. Sr. Anna nám vysvetlila, že dnes sú fašiangy a zajtra začína pôst. Spoločne sme sa aj pomodlili a naobedovali. Cesta na KVP bola dlhá, ale radostná. Tešili sme sa, čo nové zažijeme. V klubovni nás už čakali ďalší animátori a deti, ktoré sa celý týždeň stretávajú na prímestskom tábore. Spolu sme sa zabávali pri dobrej hudbe a zaujímavých súťažiach. Najlepšie nám išlo tancovanie a spievanie. Mali sme radosť, že sme stretli niektorých animátorov, ktorí už u nás na sídlisku boli. Ale aj ostatné deti k nám boli milé. Ani sme sa nenazdali a prišiel čas rozlúčiť sa. Domov sme sa vrátili obohatené o nové zážitky. Už sa tešíme na piatkovú pokladovku na našom sídlisku.

Na nedeľnom oratku sme sa skvelo zabávali. Dali sme si úlohu - keďže je sneh a možno čoskoro nebude - pustiť sa do stavania snehuliakov. Naša cesta viedla na ihrisko, je tam pomerne viac snehu, lebo sa tam tak často nechodí. Rozdelili sme deti do skupiniek, kde mali svojho animátora, no nechýbali ani animátori so susedného sídliska KVP. Začali sme! Šlo nám to rýchlo, každý s každým spolupracoval, a preto sme sa tešili, keď sme mali viac gúľ ako sme očakávali. Keď sme skončili so stavaním našich snehuliakov, zahrali sme sa hru Kubo velí. No a na konci na nás čakala sladká odmena. Víťazmi sme boli všetci, lebo sme dokázali spolupracovať ako tím, ale hlavné bolo, že sme sa zabávili. Naše oratko sme zakončili spoločnou modlitbou. viac

Toto nedeľné popoludnie sme mali v pláne podeliť deti do skupín a spoločne s nimi stavať snehuliaky. Ale počas dňa trochu primrzlo, sneh bol veľmi sypký a bolo ťažké z neho urobiť obyčajnú guľu na guľovanie a nie to ešte postaviť snehuliaka. Z pôvodného plánu sme upustili, ale radosť zo šantenia sa na snehu nám nechýbala, nebola o ňu núdza. Najstarší chalani hrali akrobatický futbal so špeciálnymi pravidlami upravenými pre snehové podmienky. Niektoré deti sa šmýkali na kúskoch starého linolea, ďalšie hojdali...

Dvom skupinám dievčat sa  venovala Nika, Fany, Zuzka a Katka. Keď sme boli dostatočne vyšantení a premočení, rýchlo sme sa pobrali domov. Viem, že nie všetky deti sa mali do čoho prezliecť alebo kde usušiť. Na niektorých šaty museli spontánne uschnúť. Jeden chalan, ktorého som pozýval zahrať sa, mi ukázal na svoje poltopánky a ja som pochopil, že s tými do snehu ísť nemôže. Len tak z diaľky sa smutne prizeral, ako sa ostatné deti hrajú. Niekedy stačí skutočne málo k opravdivej čistej radosti.

Vďaka ti, Bože, za peknú nádielku snehu.

Naša skupina vznikala veľmi pomaličky a sporadicky. Asi pred rokom prišla na Luník IX Katarína Rečlová, ktorá sa ujala vedenia zboru. Keď prišla na naše sídlisko, žiaden zbor neexistoval, hoci pred príchodom saleziánov existoval - no rozpadol sa, pretože nám odišla teta Julka (naša bývalá zboristka). Katke sa podarilo naučiť hrať na gitaru pár chlapcov, odchytila si pár spevákov a takto to všetko začalo. Začiatky boli veľmi ťažké. Veľký problém bol s dochádzkou na nácviky. Naša hlavná úloha je hrať na sv. omšiach, no keď sa naskytne príležitosť zahrať a zaspievať aj  pre iných ľudí, tak neodmietneme. Ďakujeme Katke za to, že prišla na Luník a samozrejme aj za to, že má s nami nervy a zatiaľ to s nami vydržala.

Tu je jedna z piesní, ktoré hrávame na svätých omšiach, nech vám zneje pekne v ušiach Pajikeras tuke Devla

Tu je text piesne po rómsky aj po slovensky:

Pajikeras Tuke Devla, hoj avjal pre kadi phuv. Tiro dživipen andre amende, te saj avas spasimen.

Ďakujeme Ti Bože, že si prišiel na túto Zem. Tvoj život je v nás, aby sme boli spasení.

Tov tro vas pre amare Roma, kaj te arakhen tiro drom. Te aven the on spasimen akana adadžives.

Polož svoju ruku na našich Rómoch, aby našli tvoju cestu. Aby mohli byť aj oni spasení teraz, dnes.

/:Aven Romale, aven chavale, aven sik ko Jezis, bo Ov tumen užarel :/

/:Poďte Rómovia, poďte bratia, poďte rýchlo k Ježišovi, pretože On vás čaká:/

 

Posledný deň mesiaca január je pre saleziánov a pre ich mladých vždy príležitosťou oslavy, keďže si pripomíname nášho zakladateľa sv. Jána Bosca. Slávnostnú svätú omšu celebrovali spoločne všetci traja saleziáni pôsobiaci tu na Luníku. Mimoriadne pútavú kázeň predniesol najmladší z nás – don Peter Žatkuľák. Po svätej omši nás čakalo ešte sladké prekvapenie.

Popoludní sme sa zúčastnili na zábavno – kultúrnom programe Don Bosco show, ktorý sa uskutočnil v SOŠ Automobilovej na Moldavskej ulici. Aj naši mladí prispeli k bohatému programu dvoma piesňami pod taktovkou našej misijnej dobrovoľníčky Katky Rečlovej.

Keď Pavol Galyas zaspieval pieseň Igen Devla, okamžite si získal publikum, ktoré začalo búrlivo tlieskať. Po vystúpení sa priznal, že mal veľkú trému - bodaj by aj nie. Veď spievať pred 500-členným publikom, nie je každodenná záležitosť pre chlapca z „osady…“

K nášmu peknému zážitku prispela aj cesta zasneženými neodhrnutými košickými ulicami. Miestami sme museli ísť len po cestách, kedže chodníky boli ukryté pod bohatou nádielkou snehu. Aj keď nám cesta trvala celú hodinu tam a ďalšiu späť, nikomu z nás to neprekážalo. Deti sa guľovali, hádzali do snehu a do sýta sa vyšantili. Pozri viac

Tradičná piatková svätá omša o 17:00 h. bola dnes slávnostnejšia. Aj keď už ubehlo 106 rokov od smrti Laury Vicuňovej, 22. január bude v saleziánskych domoch a kostoloch navždy patriť jej spomienke. Ani my sme nezabudli  a v tento deň sme kaplnku spestrili peknou výzdobou. Pred oltárom horela fakľa a na dekoračnej látke sa vynímali slová: „Jej srdce horelo ako fakľa“. Dievčatá v jej veku sa dnes ešte viac zapojili do slávenia svätej omše čítaním prosieb, nesením obetných darov a pekným spevom, ktorý nacvičovali na detskom zbore. Na záver omše nás milo prekvapil oznam o tom, čo sa bude konať na nedeľnom oratku.

Dnešné oratko bolo oproti bežným nedeľným poobediam iné. Chlapci síce hrali s našimi bohoslovcami futbal a Fany zabávala kopec detí hrami pre najmenších ako zvyčajne, no dnes bol bonus navyše.

V miestnosti kaplnky sme premietali film o bl. Laure, ktorej sviatok sme si pripomenuli už na piatkovej sv. omši. No filmom sme neskončili. Prišiel čas dozvedieť sa, čo všetko si naši mladí o Laure zapamätali – z piatkovej kázne, z filmu a niektoré dievčatá aj zo stretka. Nasledoval Kvíz o bl. Laure, ktorý viedla Katka a Zuzka jej pomáhala s odmeňovaním správnych odpovedí. Dvadsaťpäť otázok sme spoločne zodpovedali, ceny rozdali a snáď niečo hodnotné z filmu si odniesli aj v našich srdciach.

Monika Bieščadová, rodáčka z Košíc, po desiatich mesiacoch strávených na Luníku IX ako saleziánska misijná dobrovoľníčka, odchádza na ďalší rok pomôcť našim spolubratom do Azerbajdžanu. Pri nedeľnej svätej omši sa dojímavou rozlúčkou, ktorú pripravili mladí, ktorým sa Monika počas svojho pobytu venovala, vyvolala na niektorých tvárach aj slzičky. Svojou nezištnou službou, doučovaním, vedením malých formačných skupín, pripravovaním rôznych podujatí, si získala viacero sŕdc.  Na konci svätej omše jej mladí zaspievali z vďačnosti pieseň na rozlúčku, ktorú upravili len na túto príležitosť. Spontánna radosť, vďačnosť i ťažkosť z lúčenia je súčasťou služby misijného dobrovoľníka. Vďaka Ti Monika za tvoju veľkodušnosť i malé gestá služby, ktoré si robila s veľkou láskou. Prajeme Ti veľa Božieho požehnania aj v ďalekej krajine, kde budeš najbližší rok pôsobiť.

Na záver vianočného obdobia si mladí z farnosti KVP pod vedením sr. Daniely Somorovej FMA pripravili divadelné vystúpenie pod názvom Vianoce v meste XY. Pozvanie sa dostalo aj k nám na Luník IX, a tak sme sa v rámci nedeľného oratka vo veľkom zástupe vydali pešo do Gymnázia svätých košických mučeníkov na sídlisku KVP.

Divadlo nám vyrozprávalo príbeh o hľadaní prístrešia pre mladú rodinu s bábätkom, ktorá sa práve v štedrovečerný deň ocitla na ulici. Aj keď rodičia Jozef a Mária na prvý pohľad nevyzerali ako Svätá rodina spred dvoch tisícov rokov, symbolizovali ju nielen svojimi menami, ale hlavne podobným osudom. Hľadanie nocľahu sa nakoniec skončilo šťastne; no prijali ich tí, od ktorých by to nik nečakal – banda mladých „uličníkov“, ktorá ich prichýlila vo svojom „brlohu“. Tak dali príklad aj nám; pomôcť, podeliť sa, aj keď sa nám veľa krát zdá, že nemáme s čím.

Včera – 9. 1. 2010 – u nás v Košiciach otec provinciál Karol Maník začal kanonickú vizitáciu. Na jej otvorenie sa zišli všetci košickí spolubratia v saleziánskom stredisku na Troch hôrkach.

Dnes, na slávnosť Krstu Pána, otec provinciál slávil svätú omšu s nami na Luníku IX. Svojou žoviálnosťou a bezbariérovým prístupom si rýchlo získal srdcia mladých.

Na záver svätej omše mu naši mladí pripravili milé prekvapenie: odovzdali mu rómsku bibliu aj s malým kurzom rómskeho jazyka.

Zajtra príde na náš Luník ešte osem saleziánov, ktorí sa spolu budú zamýšľať, ako má naša provincia kráčať s Rómami.

Otec provinciál sa ešte v rámci vizitácie osobne stretne s každým z desaťčlenného misijného tímu, ktorý na Luníku IX pôsobí.

Bolo nás práve 15, ktorí sme sa 5. 1. 2010  vybrali na Medvediu horu nad Myslavou, aby sme trochu vypadli zo stereotypného prostredia L IX., do peknej zimnej prírody. Aj keď je zima zatiaľ bez snehu,  prežili sme 5 hodín v chladnom, ale peknom prostredí. Hneď ako sme dorazili k nášmu obľúbenému ohnisku, všetci sme spoločne nanosili suché konáre a pripravili oheň. Šéfkuchár Bysťo sa pustil do varenia, pri ktorom mu viacerí asistovali, väčšina žiaľ iba jazykom. Popri tom sme stihli ešte hrať perfektnú hru na upírov, ako stvorenú do tohto terénu. Poriadne sme sa nabehali, vykričali, no hlavne zohriali.

Šéfkuchár nedbal na plané reči „pomocníkov“, ani na volanie o pomoc, ktoré sa v behu pred upírmi každú chvíľu ozívalo z lesa a guľáš úspešne dovaril.

Po dobrom obede (pri ktorom aj slečna Nikola Guľášová jedla guľáš) sme si na susednej lúčke náhodne vybrali patrónov na tento rok. Počas spoločnej modlitby sv. ruženca a kamarátskych rozhovorov sme prešli do Bašky, zišli do Myslavy a odtiaľ naspäť na L IX. Vďaka ti Bože za pekný deň.

Nový rok začíname s Ježišom, rannou svätou omšou (t.j. o 10:00 h.). Vzhľadom na silvestrovský nočný program na Troch hôrkach, ktorého sme sa v hojnom počte zúčastnili, je desiata hodina naozaj veľmi ranná a zišlo sa nás tu teda pomenej.

Čo sa týka nášho tímu, začíname nový rok v pôvodnej zostave, ale pripravujeme sa už na rozlúčku s misijnou dobrovoľníčkou Monikou, ktorá svoje 10-mesačné misijné pôsobenie na Luníku IX. onedlho zamení za vzdialenejšiu krajinu – Azerbajdžan.

...mohli by sme povedať pracovníkom už osvedčenej firmy REINTER , ktorá sa prvé dni nového roka pustila do dokončenia vnútorných priestorov stavby v časti A - kaplnka. Na prelome rokov sa pracovalo na osadení sadrokartónového stropu. V mesiaci január nastúpili do práce už aj elektrikári a v priestoroch kaplnky natiahli rozvody elektroinštalácie, aby mohli murári následne začať s realizáciou vnútorných omietok.

Ak všetko pôjde dobre, tak do konca marca 2010, bude ukončená stavebná časť interiéru kaplnky. Už sa na to všetci veľmi tešíme.

Posledný deň mesiaca január je pre nás saleziánov a pre našich mladých vždy príležitosťou oslavy, keďže si pripomíname nášho zakladateľa sv. Jána Bosca. Slávnostnú sv. omšu sme celebrovali spoločne všetci traja saleziáni pôsobiaci tu na Luníku. Mimoriadne pútavú kázeň predniesol najmladší z nás - don Peter Žatkuľák. Popoludní sme sa zúčastnili na zábavno – kultúrnom programe Don Bosco show, ktorý sa uskutočnil v SOŠ Automobilovom na Moldavskej ulici. Aj naši mladí prispeli k bohatému programu dvoma piesňami pod taktovkou našej misijnej dobrovoľníčky Katky Rečlovej. Keď Pavol Galyas zaspieval pieseň Igen Devla, okamžite si získal publikum, ktoré búrlivo začalo tlieskať. Po vystúpení sa priznal, že mal veľkú trému - bodaj by aj nie. Veď spievať pred 500 členným publikom, nie je každodenná záležitosť pre chlapca z „osady...“ K nášmu peknému zážitku prispela aj cesta zasneženými neodhrnutými košickými ulicami. Aj keď trvala celú hodinu tam a ďalšiu späť, nikomu z nás to neprekážalo. Deti sa guľovali, hádzali do snehu a do sýta sa vyšantili.

FC Róma V školskej telocvični na Luníku mávame každý štvrtok futbal s chlapcami od 10 do 14 rokov. Je to takzvané oratko po stretku. Včeličky? Pýtate sa, čo to je? Takto volá otec Marián svoje družstvo. Na stretku preberáme rôzne témy. Chlapci sa tešia na futbal, ktorí veľmi radi hrávajú a spolu s nimi aj my. Sú veľmi šťastní, keď je niekto z nás s nimi v družstve; majú pocit istoty, a nádej, že budú lepší než ich protihráči. Teší ma, keď sa chalani vybehajú a pritom kričia: „Prihraj!“ alebo „Gól!“ Máme aj svoje pravidlá, napríklad za povedanie neslušného slova a faul hráč nehrá 1 minútu. Vie ich to naštvať. Inokedy majú aj sladké odmeny a aj výlety. Myslím, že sa naučili byť dobrými nielen v našej spoločnosti, ale aj vonku, keď sú s kamarátmi. Je dobre, že na sídlisko prišli ľudia, ktorí chcú pomôcť a chcú sa venovať rómskym deťom. Každý vie, že to nie je ľahké. Som rád, že sú na sídlisku saleziáni dona Bosca, pretože ich výchovný systém spočíva v priateľstve. Potom to ide ľahko, lebo cez priateľstvo prichádza dôvera a to je dôležité.

Tu si môžete pozrieť také malé video, ako hrajú naši chlapci futbal.