Prečo bolo dnes viac života na Luníku? Lebo dnes za dar svojho života prišli poďakovať deti svojim mamkám. A koľko sa len na to chystali, len aby bolo všetko tip-top. A podarilo sa. Mamky sa pousmievali nad svojimi premilými ratolesťami, čo recitovali básne.

Víkendovka bola venovaná statočnosti a odvážnosti a naši chlapci opäť raz museli zabojovať. Výlet sme začínali 8.mája v deň Sviatku Víťazstva nad fašizmom. Tak ako všetci Slováci aj my sme si šli uctiť pamiatku našich hrdinov na Pamätník bojov o Dargovský priesmyk.

My, animátori z Troch hôriek sme dostali neobyčajnú ponuku pomôcť pri nedeľnom oratku Saleziánom na Luníku 9. Zo začiatku sme boli plní očakávaní a trochu v napätí, no akonáhle sme sa dostali medzi deti, napätie sa hneď vytratilo.

Možno si kladiete otázku, čo takého zaujímavé sa môže diať na stretku s najmenšími rómskymi chlapcami. Stretko Mária kere čave alebo po slovensky Máriine deti vám môže byť odpoveďou.

Ahojte ľudkovia! Ak si myslíte, že Lunik IX je miesto, kde človek nájde zdemolované bytovky, smeti a keď tam ide, má o seba trošku strach, nie ste ďaleko od pravdy. No to nie je všetko! Nájde tam aj vďačných ľudí, usmiate tváre a deti, ktoré si priam pýtajú pozornosť a chcú sa radovať zo života.

Utorok po veľkonočnej nedeli sa konal výlet pre usilovných chlapcov. Táto ich usilovnosť bola odmenená bodmi, ktoré dostali za pravidelnú účasť na stretkách, sväté omše a slušné správanie.

Pre niektorých ľudí je Veľká noc spojená hlavne s množstvom jedla a koláčov... ale keď som sa na výlete pýtala detí, či niečo jedli. Odpoveď bola dnes ešte nič.

Deti si dobre nacvičenú krížovú cestu, s ktorou vystupovali na Kalvárii zopakovali aj pred domácim publikom na Luníku IX.

Na Kalvárii v Košiciach sa tradične prezentujeme s deťmi z Luníka IX hranou krížovou cestou.

Volám sa Šimon a chcem sa podeliť, ako som prežil krásny výlet...začalo to takto...Po obede sme si s otcom Mariánom a Janom začali chystať veci na výlet. Pred kostolom už netrpezlivo čakali chlapci, ktorí sa už od rána na výlet tešili.

Z času na čas navštívia Luník IX novinári, zväčša tí zahraniční. V marci za nami došli slovenskí žurnalisti, aby sa pokúsili opísať súčasnú situáciu na Luníku IX. Ako a či sa im to podarilo, nech posúdia tí, čo tam žijú alebo poznajú situáciu na vlastnej koži.

Možno sa pýtaš, prečo sa volá Medvedia hora, veď v Košiciach nežijú žiadne medvede. Neviem, možno voľakedy dávno, na mieste, kde stojí teraz náš Lunik IX boli husté lesy plné medveďov. Tak, či onak my sme sa zabávali dobre.

V polovici marca sme privítali na našom Luníku provinciálku sestier Saleziánok, sestru Janu Kurkinovú, ktorá tu zažila takmer tri dni.V piatok po svätej omši sa zoznámila aj s dievčenskými stretkáčkami, ktoré sa tešili, že môžu spoznať novú sestru.

"Čo len deti a mladí budú mať stretká? Aj my chceme!" To bol hlas, ktorý inšpiroval ženské pokolenie v našom spoločenstve zorganizovať si párty.Tá sa uskutočnila v nedeľu, zrovna na sviatok MDŽ, v čajovni pastoračného centra.

Aby sme nezabudli, že v marci sa radujú všetci knihovníci, knihomoli a knižničiari pripomenuli nám to naše známe odborníčky z mestskej knižnice. Hneď po svätej omši sme si naše deti usadili v knižnici a vychutnávali sme si zážitok, ktorí nám pripravila pani Karafová a pani Hiriaková.

Je to čas, keď sa roztopí biely sneh a s ním aj nejaké čaro čistoty a krásy. Ešte tu však nie je jar so svojou sviežosťou, a tak sa niekedy pozeráme na okolie reálnejšími očami. Cez nedeľný streetwork sme chceli do tejto sivej reality priniesť radosť, hru a úsmev pre každého bez rozdielu. Lebo skutočný život nemusí byť vždy jednoduchý, ale ľahšie sa žije, keď ho nežiješ sám.

Takto sa začínala duchovná obnova pod zorným uhlom jedného mladého, ktorý sa jej zúčastnil:Niekedy si kladiem otázku: „Aký vlastne som?" A vtedy je ten pravý čas keď viem, že potrebujem obnovu svojho ducha. Je dobré že pri hľadaní lepšieho "Ja" nemusí byť nikto sám.

Na stretko Slnečných víl prišli ďalší hostia. Tentokrát nám priamo z Egypta prišla Haidi, aby nám povedala niečo o svojej krajine, o tom ako sa tam ľudia obliekajú, čo v sebe skrývajú pyramídy a ako bonus napísala mená dievčat v arabčine.

Obliecť sa do kože niekoho iného. Mať pocit, že som na chvíľu víla alebo princezná. Túto zmenu role sme dopriali aj našim dievčenským stretkám počas karnevalu. Proste párty jak má byť. Jedlo, cigánska hudba, kostými a radosť v tvárach detí.

Čo deťom vyčarí úsmev na tvári? alebo čo všetko sa dá použiť na sánkovanie?

Oslavy s don Boscom pokračovali aj na jeho show, ktorú organizovalo už tradične stredisko 3H. Do programu sa zapojili všetky strediská z Košíc, a tak sme spoločne pripravili riadnu oslavu – veď na dvojsté výročie sa aj patrí. Naše deti vystúpili s dvoma veselými pesničkami pod vedením Katky.

Na tento piatok sme sa pripravovali veľmi dlho.Na stretkách sme si rozprávali o don Boscovi zo všetkých strán. V kostole sme sa spolu modlili deviatnik za dar viery pre našich zverencov. Vyrábali sme obetné dary. Nacvičovali scénku, hudobné čísla a to všetko preto, aby sme sme poriadne oslávili nášho don Bosca.

Pred polročnými prázdninami sme zorganizovali florbalový turnaj medzi chlapčenskými stretkami. Chlapci mali možnosť si vyskúšať svoju šikovnosť i tímovu súdržnosť. Všetci chceli vyhrať, ale v športe to tak nefunguje.

Tento rok začína v znamení rozlúčok. Pred pár dňami sme priali šťastnú cestu do Anglicka ďalšej rodinke.

U sestier karmelitánok bolo minulú sobotu nejako rušno. Na tento deň aj na miesto tak ľahko nezabudnú, spojil dvoch ľudí silným putom. Pred plným kostolom ľudí si sľúbili lásku, úctu a vernosť až do konca života.

Od štvrtku večera do sobotného obeda sme mali na luníku návštevu.
Otca provinciála Jozefa Ižolda, sdb a radcu pre misie za slovenskú provinciu Petra Jacka.

Odchádza a neodchádza. Týmito slovami direktor komunity don Peter Bešenyei uviedol ďakovnú nedeľnú sv. omšu za dobrovoľníčku Katku Rečlovú.

Narodil sa Kristus Pán.... tak sme spievali v dnešný deň v mnohých kostoloch a rodinách. Aj na Luníku IX sme si pripomenuli narodenie malého Ježiška. Priniesol nám darček.

O podstate Vianoc sa v tomto období dozvedáme všeličo z rôznych strán. Cítim z toho snahu pochopiť o čo vlastne cez tieto sviatky ide, čo nám prinášajú a čo berú. Ako budú vyzerať Vianoce na Luniku, v rodinách našich mladých a detí, to je otázka pre našu fantáziu...

Zvlášť v období Vianoc mnohí ľudia otvárajú svoje srdce pre chudobných, chorých alebo nevládnych ľudí. U.S. Steel Košice tradične organizuje benefičný koncert, ktorým chce urobiť radosť deťom.

Určite nik z nás nesrší radosťou, keď mu ujde vlak.

Boli dvaja. Lektori z organizácie „Úsmev ako dar" prijali od Saleziánov pozvanie na Lunik IX., aby sa podelili o svoje skúsenosti ohľadom výchovy detí.

Aj deti na Luníku vedia, že sa už blížia Vianoceeee. A tiež, že štyri sviece na adventnom venci pomáhajú rozbehanému človeku spomaliť krok a nasmerovať sa na dôležité veci. Napríklad, že sa narodí Ježiš. A nato sa tu už ozaj tešíme.

Nedeľu sme mali riadne nabitú. Okrem detskej svätej omši, netradičnej knižnice so zážitkovým čítaním ešte aj oratko. Aby nebola nuda, animátori nachystali 10 stanovíšť, ktoré dodali oratku svoju výnimočnosť.

Do našej tradičnej nedeľnej knižnice prišli netradičné osoby. Počas tej krátkej hodiny akoby ožili pred nami postavy z príbehov a to vďaka našim knihovníčkam Vierke a Janke z Knižnice pre mládež mesta Košice.

Dať udicu, nie rybu - aj tak by sme mohli nazvať úsilie otca Mariána, ktorý už niekoľko mesiacov so skupinkami Rómov vyrába papierové brikety.

V nedeľu 19.októbra sa uskutočnil 4. ročník Luníkovského maratónu.
Po krátkej organizačnej porade a rozdelení úloh prebehla registrácia účastníkov, ktorí už netrpezlivo čakali za plotom strediska. Bežci a bežkyne boli rozdelení do jednotlivých vekových kategórií - do 10 rokov, 10-12 rokov, 12-14 rokov a od 15 rokov. Azda najväčšie obavy vyvolával otázny štart najhorúcejšieho favorita na absolútneho víťaza - Roba Horvátha, ktorý sa objavil s kŕčom v ľavej nohe.

Zvyčajne nezvyčajná...

Aj takto by sme mohli nazvať udalosť uplynulého víkendu...
11. 10. 2014 sa pre miestnych mladých, Lenku a Rola, stal dňom nového začiatku. V tento deň si títo mladí ľudia povedali svoje záväzné ,,áno", prijali rozhodnutie ísť spoločnou cestou... Každý z nás už zaiste bol prítomný na nejakej tej svadbe a bol prizvaný i k svadobnému stolu. Možno, že ste si aj v duchu povedali, že svadba ako každá iná... Prečo teda o nej tieto riadky... Čím teda bola tak výnimočná?

Keď som v piatok prichádzala do Košíc a s vyplazeným jazykom chcela stihnúť ešte niekde sv. omšu, aby som 3.10.2014 ukončila svoju reťaz deviatich prvých piatkov, všetko sa mi v mysli krásne pospájalo. Túto reťaz som začala brať vážne po prvom birmovaneckom stretku na Luníku IX, kedy to o. Peter odporučil svojim birmovancom, a práve teraz som cestovala na ich birmovku.

Z piatka na sobotu skupinka mladých z Luníka strávila svoj čas v chate na Borde, kde sa duchovnou obnovou pripravovali na sviatosť birmovania, ktorú majú prijať 5.10.2014. Prvýkrát počas dvanástich rokov prítomnosti katolíckej Cirkvi na tomto vykričanom sídlisku bude sviatosť birmovania vyslúžená priamo v našom saleziánskom kostole zmŕtvychvstalého Krista otcom arcibiskupom Mons. Bernardom Boberom. Našich birmovancov nebude veľa, keďže náročnú prípravu ukončila len štvorica najvytrvalejších. Nám však nejde o počty, veď máme v sebe nádej, že práve títo mladí dokážu byť verní a statoční svojmu presvedčeniu a budú pozitívnym príkladom pre svojich rovesníkov. Ako hovoril don Bosco: "Netreba, aby nás bolo veľa, ale aby sme boli dobrí!"

Po otvorení oratka deti a mladí z eL 9 netrpezlivo čakali na čas keď začnú stretká. A tak sa nás na ulici deti začali pýtať okrem otázky: „Kedy bude omša?" aj „Bude stretko?"

Druhú septembrovú nedeľu saleziáni uspokojili dopyt detí po hrách. Oficiálne odštartovalo nedeľné oratko.

Kedy budu šicke Cigani a Gadžovie konečne kamaraci?

Pred deväťdesiatimi rokmi prišli do Šaštína prví dvaja slovenskí saleziáni. Začali dielo, ktoré trvá prostredníctvom nástupcov don Bosca dodnes. Aj misijný tím na Luníku IX spolu s niekoľkými mladými sa zúčastnil tejto slávnosti.

Nedeľa, 24. 8. bol deň, keď sa po roku dobrovoľníckej služby na Luníku IX rozlúčili so sídliskom traja mladí dobrovoľníci: Marek Ľubiščák, Hanka Puváková, Erika Rindošová. Rok je síce krátky čas, stačil však na to, aby sa medzi dobrovoľníkmi a tunajšími mladými a deťmi vytvorili silné a pekné vzťahy.

Prvú augustovú nedeľu 2014 na 22. Rómskej púti v Gaboltove odzneli slová: „Tak ako iné národy, aj my Rómovia veríme v Jediného Boha. On sa volá Jahwe.“ Na sv. omši, ktorej predsedal o. biskup Štefan Sečka zo Spiša a s ním aj o. košický arcibiskup Bernard Bober a dvadsiatka kňazov, sa takto prihovoril k svojim diakon Michal Horváth, Róm, ktorý pôsobí vo farnosti v Hanušovciach nad Topľou.

Záhrady v Bernátovciach boli miestom, kde sme v sobotu strávili čas brigádou. Doba strávená prácou v skleníkoch a ich okolí nám príjemne obohatil prázdninové dni, ktoré sa po letných akciah postupne napĺňajú nič nerobením a nudou.

Aby sme sa stali svätí, stačia tri veci: byť stále veselí, mať dobrých kamarátov a plniť si dobre svoje povinnosti. To je návod, ktorý zveril don Bosco Dominikovi Sáviovi a ktorý sa snažila žiť tridsiatka chlapcov a animátorov na letnom pobytovom tábore na Borde od 22. do 25. júla 2014.

To bolo heslo tohtoročného dievčenského tábora. Osemnásť krások sa počas štyroch dní snažilo v zakliatom zámku na Borde zmeniť zviera s tvrdým srdcom.

Piatok, posledný deň tábora, sme odštartovali mega vyzývačkou. Pri plnení jej úloh sme sa riadne zapotili.

Dnešný deň sa niesol v znamení úteku do Egypta, v našom prípade to bol "útek" na lúku pri Baške.Na začiatok sme sa pekne krásne predstavili sídlisku so všetkými hymnami, pokrikmi a vlajkami, aby každý vedel, že "ciky-caky-ciky-cak, teraz máme prímesťáááák!!"

Dnešný deň teda poriadne rýchlo zbehol. A dokonca nám ani neprekážalo osvieženie v podobe dažďa. Pri hľadaní dvanásťročného Ježiša nás predsa pár kvapiek nezastraší.. A nezastrašilo nás ani niekoľko úloh na ihrisku - s prehľadom sme rozuzlili záhadu Gordického uzla, vylúštili tajničku o poslušnosti, preskákali žabiu štafetu, ale i odniesli knihy na hlave. Celkom pecka!

"Poriadne sme sa rozbehli a už máme za sebou aj druhý deň. Dnes ste si už ozaj mohli všimnúť, že máme ten tábor a to nielen preto, že sme ráno opäť začali neskutočne peckovou hlasnou hymnou, ale stihli sme aj pobehovať po sídlisku.

Serus bratu,

počúvaj ma sem. Už dlho si nečítal moje písané slová. U nás na Luníku 9, keď kalendár ukázal dve sedmičky 7.7. sa začalo zase „ciky-caky, ciky-cak, hej-hej-hej“.

Po tradičných skvelých výletoch, bol tohtoročný v mnohom iný – nevybrali sme žiadnu úžasnú destináciu, neprecestovali niekoľko hodín, nevideli sme more a vlastne asi nič, čo by sme videli prvýkrát.

V posledný júnový nedeľný večer sme plní dojmov zo záverečného koncertu žiakov školy hudby, ktorá funguje už piaty rok každú sobotu v Saleziánskom pastoračnom centre na Luníku IX v Košiciach.

Každá streda v školskom roku 2013/2014 patrila mládežníckym stretkám, výnimkou nebola ani tá posledná, na ktorej sme sa všetky skupinky spoločne vybrali opekať na Medvediu horu. 

Číhajúci indiáni, lační po skalpoch belochov. Svorka vyhladovaných zúrivých vlkov. Duch zavraždeného muža, z čias temného stredoveku. Temná príšera, godzila, upír, vlkodlak, pes baskervillský, duch lesa, škriatkovia, zlé víly... nič také nebolo.

Deti sú perfektné. Vnímajú svet úplne inými očami ako my - dospeláci. Sú zábavné, úprimné a hravé. Objavujú svet a svet objavil ich, preto 1. jún patrí Medzinárodnému dňu detí. U nás prebiehali oslavy hneď dvojako.

Pre sedem detí z Luníka IX, ale aj pre naše malé spoločenstvo, bola dnešná nedeľa veľkým dňom.

Prvýkrát v živote mohli prijať Pána Ježiša pod spôsobom chleba a vína. Tri deti tiež prijali sviatosť krstu. Na tento veľký deň sa pripravovali dva roky, čo sa mnohým zdá pridlho. V tomto prostredí, kde ponúkame kresťanské hodnoty, s ktorými často nie sú stotožnení ani rodičia, sme sa však niekoľkokrát presvedčili, že len pomalý rast je skutočný. Netreba sa nikam ponáhľať ani nič urýchľovať. Všetko má svoj čas. Tieto deti naň trpezlivo čakali a snažili sa vo viere rásť - inak ako väčšina detí na Slovensku - bez pomoci a podpory rodičov, bez ich nútenia, skúšania otázok, dokonca aj bez ich zapojenia sa do tejto slávnosti. Aj preto je to skutočne veľká vec. Prajeme a vyprosujeme teda Janke, Saši, Nikolke, Brigitke, Tomášovi, Dankovi a Alexovi, aby zostali osobnými priateľmi s Ježišom počas celého svojho života.

otec Peter

  • 2014_05_25_prijimanie_01
  • 2014_05_25_prijimanie_02
  • 2014_05_25_prijimanie_03
  • 2014_05_25_prijimanie_04
  • 2014_05_25_prijimanie_05
  • 2014_05_25_prijimanie_06
  • 2014_05_25_prijimanie_07
  • 2014_05_25_prijimanie_08
  • 2014_05_25_prijimanie_09
  • 2014_05_25_prijimanie_10
  • 2014_05_25_prijimanie_11
  • 2014_05_25_prijimanie_12
  • 2014_05_25_prijimanie_13
  • 2014_05_25_prijimanie_14
  • 2014_05_25_prijimanie_15
  • 2014_05_25_prijimanie_16
  • 2014_05_25_prijimanie_17
  • 2014_05_25_prijimanie_18
  • 2014_05_25_prijimanie_19
  • 2014_05_25_prijimanie_20

Keď sme v sobotu vyrábali na výtvarnom krúžku kvietky a srdiečka pre mamky, neposedný Rony popri tom všetko, čo vystrájal, vyhlásil:

"Anjelom bez krídel hovoríme mamky,"

1. máj je pre radosť všetkých školákov i pracujúcich voľným dňom. A také dni, keďže ich nie je až tak veľa, nesmú ostať prázdne!

Mali sme malý sen, aby deti zo sídliska Luník IX mali miesto, kde by sa mohli bezpečne hrať. A tak vznikol projekt obnovy ihriska a s ním spojený športový turnaj a bašavel. Čakalo nás množstvo práce - vyzbierať odpadky, pokosiť ihrisko, zhotoviť nové bránky, nakúpiť odmeny, uvariť guľáš, pripraviť program,..

Animátori chlapčenských stretiek chceli v pôstnom období upriamiť mysle svojich zverencov na hlbšie prežitie týchto štyridsiatich dní.

Veľkonočný pondelok ponúkol skvelú možnosť užiť si radostné chvíle spolu, vybehať kalórie, ktoré sme spapali vo vyberaných veľkonočných dobrotách, zahrať sa a tešiť sa z jari.

Veľký piatok - deň, kedy si pripomíname Ježišovu bolesť spojenú s cestou na Golgotu. Zradený, opustený, zbičovaný, pokorený výsmechom a zabudnutý - napriek všetkým zázrakom, ktoré konal, Ježiš nesie kríž a zomiera. Za nás. Chceli sme s ním znovu ísť touto cestou, aby sme pochopili aspoň o trochu viac Jeho nepochopiteľnú lásku..

"Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov."

"Priblížte sa k Bohu a On sa priblíži k Vám!"

Šiel za ním veľký zástup. Mužov i žien. Niektorí plakali a ľutovali ho. Veronika, Šimon, Mária... Iní sa mu posmievali. A krvilačne ho bili. Sprevádzali Ježiša na Golgotu. Možno to bola iba atrakcia pre unudených ľudí, možno sa vnútri čosi menilo. To nech súdi Boh.

Katolícky medzinárodný komitét pre Rómov (COMITÉ CATHOLIQUE INTERNATIONAL POUR LES TSIGANES - CCIT)  organizuje každoročne v rôznych častiach sveta kongres pre všetkých, ktorí sa zaujímajú o rómsku problematiku. Tridsiate deviate stretnutie CCIT sa uskutočnilo v talianskom prímorskom letovisku 4.-6. apríla 2014. Zúčastnilo sa ho 150 účastníkov z dvadsiatich krajín. Slovensko na tomto stretnutí zastupovala 11-členná delegácia na čele s vikárom pre maďarsky hovoriacich veriacich, Rómov a misijné diela Košickej arcidiecézy Mons. Zoltánom Pásztorom. Tohtoročnou témou bolo: „Odstrániť múry izolácie a vylúčenia: evanjeliová výzva sociálnej dynamiky.“

o. Peter

"Svoje srdce Ti dám a kríž Tvoj s Tebou chcem niesť, Ty jediný si Pán!"

Motivovaní touto myšlienkou sa snažíme raz v mesiaci obohatiť náš streetwork. Túto nedeľu sme vyslobodzovali uneseného Miška z rúk zlej kráľovnej.

I ja som tam bola :D

Už dlhší čas v našom tíme rezonuje myšlienka evanjelizácie dospelých. Ich počet na sv. omšiach sa pomaličky zvyšuje, avšak, ako to na misiách býva, chýbajú im základné náboženské vedomosti, ako aj vstup do užšieho spoločenstva Cirkvi.

Prázdniny sú super. Deti nemusia skoro vstávať do školy a nehnevajú učiteľov, rodičia nemusia robiť deťom desiaty a každý sa môže hrať dosýta, koľko len chce.

Kniha je zvláštnym miestom, kde sa na kúsku papiera môže odohrať hocičo - aj to, čo sa v bežnom svete nikdy stať nemôže.

Dobrovoľnícky rok sa nám už prehupol do druhej polovice. Každý z nás niečo a niekoho opustil skôr, ako sem prišiel. A vo viere, že Boh sa postará, išiel na tú dobrodružnú cestu Luníkom IX.

Aj keď som už bola na viacerých prezentáciách, táto v Lorinčíku ma niečím milo prekvapila.

Poznáte to: hráme sa na niekoho, kým nie sme, často potláčame sami seba. Dievčatá zo stretiek to však minulý štvrtok zobrali doslova a preobliekli sa do rôznych masiek.

Zimné obdobie prináša na Luník okrem chladného počasia a zablatených snehuliakov aj obohatenie slovnej zásoby nových dobrovoľníkov o slovíčko "kašta", čo v preklade znamená drevo. Zrazu ho počuť omnoho častejšie ako inokedy. Kašta sa stáva výmenným tovarom na dlhé mesiace.

Misia znamená poslanie, a toto poslanie hlásať evanjelium platí pre všetkých kresťanov, teda aj pre nás na L9. Hľadal som cestu, ako toto Božie slovo naplniť. Vedel som, že Boh už má túto cestu pripravenú a je potrebné Ho už len počúvať.

Tento výrok don Bosca sa stal hlavnou témou nášho hudobno-dramatického príspevku do programu don Bosco show 2014, v ktorom sa jednotlivé zložky saleziánskej rodiny z Košíc  pokúsili priblížiť spiritualitu don Bosca.

Don Bosco ako cestu k svätosti odporúčal Dominikovi Saviovi veselosť, svedomité plnenie si povinností a dobrých kamarátov. V tejto myšlienke sme prežili prípravu na sviatok don Bosca aj my na Luníku IX.

O sídlisku Luník IX sa hovorí takmer každodenne v správach, píšu sa o ňom najrôznejšie články a takmer každý má dojem, že o Rómoch všetko vie.. 

Neodhrnutá cesta môže byť niekedy problémom, na Luníku IX však mali z nej deti radosť. Poslúžila nám totiž ako pretekárska dráha v disciplíne lopárových záprahov. Ako nám to išlo, môžete vidieť na fotkách.

Všetko má svoj čas a svoju chvíľu, každé úsilie pod nebom. Svoj čas má niečo začať, svoj čas má niečo skončiť.

Už tradične sme posledné hodiny roka prežili v stredisku spolu - mladí, saleziáni, saleziánky, dobrovoľníčky a dobrovoľníci, súčasní i minulí.

Počas adventu si niektoré deti v rámci svojich stretiek pripravovali scénky do vianočného programu, ktorý sa konal na Božie narodenie po sv. omši.

Vrámci predvianočného premýšľania, ako odmeniť naše dievčatá za ich ukážkové správanie sa na stretkách, sme sa rozhodli im pripraviť predvianočné posedenie "pri bobáľkoch", na ktoré sme sa poctivo pripravovali vo svojich skupinkách.

Prianím všetkých ľudí dobrej vôle po celom svete je, aby zažili aspoň počas Vianoc teplo domova, čím myslia predovšetkým na rodinnú atmosféru. Obyvatelia Luníka IX však pojem "teplo domova" berú doslovne. Musia zabezpečiť drevo na kúrenie, aby prežili studené zimné večery.

Vianoce sú predo dvermi! A tak v dome každej šikovnej gazdinky začínajú rozvoniavať medovníčky.

Pred dvomi dňami mi moja osemdesiatročná mama zatelefonovala a hovorila mi o správe, ktorú zachytila v televízii, o búraní bytovky na Luníku IX.

Opäť prišli ťažké stroje, doviezli drahú techniku, ktorej úlohou je rúcať. Nedokážu nič iné. To, čo ľudia mesiace stavali, roky obývali, padlo v priebehu troch dní.

Mikuláš má rád všetky deti, a preto sa chcel stretnúť aj s inými chlapcami a dievčatami, ktoré bývajú na Luníku.

Už Ti volal Mikuláš, že príde? Nie?

Vidím, že ste pripojení, tak vám idem porozprávať, ako bolo na jesennej duchovnej obnove pre mladých.

Tak ako ostatné, i posledný štvrtok v tomto liturgickom roku patril dievčenským stretkám.

Mladí ľudia plní radosti, ktorých spája vízia byť generáciou "KIOBK" (ktorej ide o Božie kráľovstvo), to je projekt GODZONE.

Nové ročné obdobie prinieslo nielen zmenu počasia, ale aj čosi príjemnejšie – prázdniny, a tak posledný októbrový deň využili stretká na výlety alebo výnimočné stretnutia.

Posledný októbrový víkend sme sa s deťmi a mladými z nášho strediska na Luníku zúčastnili XI. Medzinárodného festivalu duchovnej hudby v Českej republike (Stěbořice).

Zelená je tráva, futbal to je hra!

Poznáte tú pieseň, drahí čitatelia a priaznivci športu? Ale pokosiť takú 2,5 metrovú burinu s bodliakmi, to vám je iná pesnička. A aj poriadna zábava. Ešteže to Peťo nafotil a možno aj natočil.

Z Luníka IX je to do hlavného mesta Južného Sudánu (Juba) presne 8.599 km. A to najkratšou možnou cestou, lebo dá sa, more, aj dlhšou.