Výprava sa skončila úspešne – po nadľudskej námahe sme vylovili všetky tri. Dve plážové žabky a jednu bielu poltopánku. Kto bol príčinou, že sa vydali na cestu dolu prúdom Myslavského potoka? To zostane radšej našim stretkovým tajomstvom. Isté je, že dievčatá sa domov vrátili spokojné. Opekačka ako sa patrí. Opiekli sme klobásky nad pahrebou, aj seba na horúcom slnku.
Hra na upíra ako sa patrí. Jačali sme odušu. Najviac vtedy, keď sa dve Srdiečka rozhodli, že sa „stratia“. Prechádzka ako sa patrí. Až do Bašky. A keď sme už nemali ani kvapku vody (okrem pár kvapiek malinovky), rozhodli sme sa poprosiť o nejakú H2O prvú milú baščanku, ktorú uvidíme.
Tete sme sa poďakovali najkrajšie ako sme vedeli – pravou rómskou kostolnou pesničkou. Dolu kopcom sa nám išlo ľahko a už sme boli v Myslave. Dievčatá neodolali chladnému potoku, ktorý bol hitom horúceho dňa. Poobúvali sme sa a pokračovali v ceste. A vtedy to prišlo – v slepej uličke, na mieste, kde ešte nedávno bola lavička cez potok, zrazu žiadna lavička nebola! Rozhodli sme sa potok prebrodiť. S topánkami v ruke. Niektoré topánky však neboli verné svojim majiteľkám a – čľup do vody… A tak sme zažili najadrenalínovejší vodný šport – šprint po brehu a lovenie topánok. Ďakujeme úspešným lovkyniam, ale aj ostatným účastníčkam výletu a ich „trénerkám“ – Zuzke a sr. Hele.
-sr. Helena-