Väčšina z vás pozná slová tejto piesne na rozlúčku: ...To nie je, nie je lúčenie, hoc chveje sa nám hlas... ... Prečože slza trbliece sa v Tvojom oku zas...

Mesiac jún je pre nás aj mesiacom lúčenia. Po dvoch rokoch obetavej práce bola preložená naša sestra saleziánka Hela do Bratislavy. Dva roky školskej i mimoškolskej katechézy, množstvo hodín strávených medzi deťmi, ktoré jej „ ukradli srdce“, nenechali jej oči suché. Aj keď prichádzala na Luník s veľkou bázňou, rešpektom a otvorene môžeme povedať aj strachom, po roku veľkých bojov sa v tejto misii našla, dala do nej celé svoje srdce a jej trpiaca láska vyvolala aj spätnú väzbu. Jej láska a obetavá služba začala byť splácaná láskou detí. Ako často hovorí jej spolusestra Anna, na Luníku IX je život bolestne krásny. Krása duší sa vykupuje osobnou obetou a bolesťou. Ani v duchovnom svete nie je nič zadarmo, aj keď všetko je milosť. Okrem sestry Heleny Šlenkerovej odchádzajú po roku svojej pastoračnej praxe aj dvaja bohoslovci košického seminára Bystrík Sabo a Marek Vajs, aby po prázdninách mohli pokračovať v teologických štúdiách. Myslím si, že aj ich misia bola splnená. Stratili predsudky, vybudovali si nové priateľstvá a získali odhodlanie nebojácne sa venovať aj v budúcnosti rómskej pastorácii. Verím, že svoje skúsenosti, získané v školskej katechéze i s prácou s mladými a miništrantmi, v budúcnosti bohato využijú. Ďakujeme všetkým trom za ich obetavosť, priateľstvo a prajeme im na ich nových pôsobiskách veľa odvahy a Božieho požehnania.