Volám sa Mário Turták a  v tomto článku by som vám chcel povedať, že dňa 30. 6. 2010 som zo svojimi spolužiakmi, vo svojom detstve prežil veľmi úspešný deň.

Ukončil som ZŠ... Spravili sme si menšiu oslavu, poďakovali sme sa všetkým učiteľom, že nám rozdávali svoje vedomosti a že boli s nami trpezliví... Ukončenie ZŠ nebolo také ľahké, aj keď sme sa niekedy flákali a nechodili do školy, alebo vyrušovali na hodinách, tak sme si povedali dosť! a začali sme sa učiť, aj keď sme dačo vyviedli tak sme pri sebe ako trieda držali a to sa mi na našom spoločenstve veľmi páčilo. Dá sa povedať, že menšie spoločenstvo Deviatakov...

Prečo menšie? Tak preto, lebo z deväťdesiatich prvákov vznikli iba, šiesti deviataci. Spresním vám to...

9. A triedu sme navštevovali deviati žiaci, z toho dvaja žiaci odišli do zahraničia a tým sa pre nich škola skončil, a potom zas nám triedny učiteľ oznámil, že zase jednu žiačku bola vypísať mama, tak sme napokon v 9. A triede ostali šiesti, ostali sme tam šesť statočných. V našej triede sme prežívali veľa krásnych chvíľ, ale aj smutných, získali sme si ľudí, ktorí nám rozdávali nie len vedomosti, ale aj lásku - títo ľudia nám ostanú v srdciach a nikdy na nich nezabudneme, lebo ako nám povedal pán zástupca, že na časy, keď sa chodilo do ZŠ sa nikdy nezabúda. Mladým by som chcel odkázať, že bez učenia život nemá zmysel, že len na každom z nás záleží, ako v budúcnosti budeme žiť...