Konala sa v stredu vo Veľkom týždni. Bola otvorená pre všetkých, ktorí už boli na 1. sv. prijímaní a chceli pristúpiť k sviatosti zmierenia. Duchovnú obnovu viedol otec Marián. Po spoločnej téme na zamyslenie nás sr. Anna spolu s don Petrom sprevádzala spovedným zrkadlom, v ktorom citlivo vyzdvihli oblasti, s ktorými majú naši mladí obzvlášť problémy. Počas spovedania bolo v kaplnke ticho, ktoré sme využili na osobnú modlitbu, a ktoré viac pomohlo vhĺbiť sa do seba pred sviatosťou zmierenia. Obnovu sme zakončili svätou omšou. Domov sme odchádzali s očistenými dušami pred veľkonočnými sviatkami.

Sv. omša začala netradične. Vonku pred vchodom do našej školskej kaplnky kňazi požehnali bahniatka, tie sme si rozdali a v sprievode - ktorý bol síce menší, ale bol to sprievod - sme vošli do kaplnky. Zmenou boli tiež pašie, ktoré čítali naši saleziáni a Miro Tirda.

Zaujímavým nápadom zamestnancov Miestneho úradu Košice – Luník IX bolo upratovanie celého sídliska, hlavne častí mimo miestnych komunikácií, ktoré boli naposledy vyčistené pred rokom rovnakou akciou. Motiváciou pre miestnych bola vyhlásená odmena 0,50 € za vrece odpadu. Zárobku chtiví obyvatelia nelenili a už od skorého rána plnili vrecia, tašky a čokoľvek iné. Prvá fotografia, ktorú vidíte pod textom, svedčí o naliehavej potrebe upratovania a fotka pod ňou potvrdzuje staré slovenské príslovie: „Komu sa nelení, tomu sa zelení“. Veru, aj tráva sa zazelenala, keď po odstránení odpadkov uvidela po dlhom čase slniečko. Ako dlho sa však budeme tešiť z čistého Luníka?

„Myslím, že nikomu netreba zvlášť vysvetľovať, kde sa nachádza Luník IX. Je to zrejme najznámejšie slovenské sídlisko, ktoré je často v médiách prezentované v negatívnom svetle kvôli svojim obyvateľom. O tom, ako sa žije na takomto sídlisku, nám prišli porozprávať saleziánski misionári spolu s dvoma rómskymi odchovancami. Dozvedeli sme sa niečo o ich práci, o tom ako sa venujú Rómom a ako je dôležité sa tejto práci naďalej venovať. My im za ich návštevu a pekné myšlienky ďakujeme a veríme, že sa im bude v ich práci dariť.“

Takto napísali naši hostitelia - prešovskí saleziáni - o besede na ich webovú stránku. A čo hovoria o besede naši?

don Peter: „Bratom a mladým z Prešova ďakujem za pozvanie a hlavne za otvorenosť spoznávať krásu rómskej duše. Dúfam, že aj v Prešove sa nájdu mladí, schopní vytvárať rovnocenné priateľstvá s Rómami aj pre spoločné kráčanie životom.“

sr. Helena: „Páčilo sa mi, že mladí prešovčania boli pozorní, otvorení, pýtali sa. Besede dodalo dynamiku, že nás bolo viac a mohli sme sa striedať v rozprávaní.“

Katka: „Myslím si, že osobné svedectvo má veľký význam. To, že s nami boli naši mladí z Luníka a aktívne sa do besedy zapojili prispieva k odbúravaniu predsudkov a pomáha otvárať dvere k vzájomnému dialógu medzi majoritou a rómskym svetom. Vnímam to ako taký malý príspevok do veľkého projektu jednoty a lásky v medziľudských vzťahoch. Určite sa oplatí vynaložiť pre to trochu námahy, ktorá takéto akcie sprevádza.“

Michal Lakatoš: „No, bolo to fajn, že sme tam boli. Cítil som sa tam ako u nás na Luníku IX, lebo tam boli dobrí ľudia ako tu a to sa mi páčilo.“

Michal Grundza: „Beseda sa mi páčila, aj keď som mal trému. Boli tam dobrí ľudia podľa mňa, lebo nám dávali dobré otázky.“

Dnes sme sa podujali urobiť niečo pekné pre naše okolie na Luníku. Najčastejšie sa stretávame v priestoroch školy, kde sa pravidelne schádzame na sv. omšu, stretká, školu hudby, doučovanie a ďalšie aktivity. Rozhodli sme sa teda nielen poupratovať smeti, ale aj pohrabať lístie a starú trávu, ako i orezať stromy a kríky (pár rokov neudržiavané) v okolí školy. Zároveň prebiehalo veľké upratovanie aj vo vnútri – umývali sa okná, dvere, stoličky, skrine a nakoniec i podlaha v kaplnke i v stretkárskej miestnosti.

Poobede sa don Peter podujal ešte na úpravu veľkého ihriska pod hlavnou cestou. Po ceste oslovil postávajúcich mladých a hneď mal pomocníkov na spílenie starého padnutého stromu, ktorý zaberal miesto na ihrisku. Nabudúce plánuje s mladými vyčistiť svah a zháňa tiež firmu, ochotnú povalcovať toto ihrisko.

Vďaka patrí všetkým mladým a deťom, ktorí sa zapojili a urobili niečo dobrovoľne a zadarmo pre svoj Luník i pre našu kaplnku a jej okolie.

Bratia saleziáni z košickej Kalvárie nás pozvali animovať jednu z krížových ciest, ktoré tam prebiehajú pravidelne, každú nedeľu o 15:00 hod., počas pôstneho obdobia.

Pozvanie sa nedalo odmietnuť, veď aj to je príležitosť pre našich mladých ukázať košičanom tú lepšiu tvár Luníka; že aj tu medzi nami žije Boh a my, oslovení jeho láskou aj v tomto ťažšom prostredí, sa snažíme o zmenu k lepšiemu, v prvom rade vo svojich životoch. Naši mladí s don Petrom viedli modlitby jednotlivých zastavení, ktoré pripravili Marek s Bysťom. Ďalší sprevádzali krížovú cestu spevom a hudbou, ktorá bola na záver odmenená potleskom. Ostatní sa modlili spolu s asi 300 veriacimi. Nás z Luníka IX tam bolo požehnane, asi 40 ľudí.

Touto cestou chceme vyjadriť našu vďačnosť nielen saleziánom, ktorí nás pozvali túto krížovú cestu animovať, ale aj všetkým ľuďom dobrej vôle za srdečné prijatie i za spoločnú modlitbu.

Na Luníku máme veľké trávnaté futbalové ihrisko, o ktoré sa už dlhé roky nik nestará. Minulý rok na jeseň sme ho s mladými a deťmi začali čistiť (odnesenie odpadkov a zničeného nábytku, odstránenie 1,5 metrov vysokých bodliakov...). Dnes sme z ihriska odstránili padnutý suchý strom, okolo ktorého si už pár rokov nešportovci rozkladajú oheň. Najbližšiu sobotu sa chceme podujať vyčistiť svah ihriska. Ďakujem hlavne tým mladým a deťom, ktorí začínajú pomaličky chápať, že sídlisko Luník IX nemusí byť jedno z najšpinavších, ale môže sa z neho stať NAŠE sídlisko.

Dnes sme sa podujali urobiť niečo pekné pre naše okolie na Luníku. Najčastejšie sa stretávame pri škole, kde sa pravidelne schádzame na sv. omšu, stretká, školu hudby, doučovanie a ďalšie aktivity. Rozhodli sme sa nielen poupratovať, ale pohrabať lístie a starú trávu, ako i orezať stromy a kríky (pár rokov neudržiavané). Aj touto cestou chceme poďakovať všetkým mladým a deťom, ktorí sa zapojili a urobili niečo dobrovoľne a zadarmo už pre svoj Luník.

S priateľmi sme boli na Gymnáziu Tomáša Akvinského predstaviť našu prezentáciu „O živote Rómov“, ktorá hovorila aj o vzťahoch medzi Rómami a majoritou. Môj prvý dojem: prezentovať  niečo pred toľkými ľuďmi mi bralo dych, ale kamaráti  ma povzbudzovali. A nielen ja som mal trému. Mal ju aj Michal Lakatoš, ktorý hovoril o svojom živote na Luníku. O tom, aké boli jeho prvé dojmy a ako sa cítil, keď sa s rodičmi prisťahoval na Luník a čo sa zmenilo v jeho živote. Katka, naša dobrovoľníčka, predstavila krúžky, stretká a celkovú výchovnú ponuku na Luníku . Záverečnú diskusiu viedol don Peter. Prezentácia prebehla celkom dobre a keď sme sa už chystali domov, pozvali nás ešte na malé občerstvenie do čajovne. Neodmietli sme. Po skončení sme sa vybralina spiatočnú cestu na Luník IX. -Kájo-

„Na úvod vám poviem, že sa to podarilo. Veľa dobrého sa tu dalo prežiť. Nebolo tam takého, ktorý sa zle cítil alebo bol smutný.“ Takto ohodnotil pokladovku na Luníku jeden z našich starších animátorov – Mišo Lakatoš.

V hmlisté piatkové prázdninové ráno sa stretla partia našich mladých v klubovni, kde sme už pripravovali kostýmy pre hlavné postavy pokladovky – vílu Iku, draka alias don Petra, pána Puzzle alias Ivana, alchymistu Miša L., mudrca Fany a hrdinu Atreia alias Kája, ktorý nás sprevádzal celou hrou rozdávaním úloh. Zapojil do nej dokonca aj svoju mamku, ktorá mala na starosti tiež jedno stanovište, kde sme z malých kúskov špagátu mali vyrobiť päť metrové lano. Ale nepredbiehajme, pekne po poriadku. Najprv sme sa my starší rozdelili do piatich dvojíc, dostali sme farebné označenie pre svoju skupinu a rozbehli sa von, medzi nedočkavé deti, aby sme vytvorili desať až dvanásť členné skupiny s pestrými názvami. Hrdina Atrei nám predstavil hru a požiadal nás o pomoc pri súboji s drakom, symbolom zla. Kto sa chce ale pasovať s drakom, musí sa na to dobre pripraviť. Tak aj nás hrdina Atrei vyzval splniť rôzne úlohy, aby videl, či nás môže vziať so sebou na veľký súboj. Hneď prvou úlohou testoval našu nezištnosť - či vieme pomôcť aj tým, ktorí sa nám za pomoc odmeniť nemôžu. Dostali sme malé pokladničky, plagáty a nálepky zbierky „Tehlička pre Keňu“ a vydali sa do ulíc nášho Luníka IX. „Veľmi sa mi páčilo, že deti šli a rozprávali ľuďom, aby pomohli deťom v núdzi, ktoré majú menej než oni, a že týmito milodarmi im pomôžu pri stavbe školy. Bol som veľmi prekvapený, a nielen ja, ale aj moji priatelia, že aj Rómovia na Luníku vedia pomôcť druhým. Nie všetci boli ochotní, ale nám to nevadilo, lebo takto je to asi všade. Keď nám ľudia pomohli so zbierkou, vždy sme pekne poďakovali. Myslím si, že aj títo ľudia mali dobrý pocit, že mohli aj oni pomôcť druhým“, píše René Harakaly o tejto aktivite na svojom blogu. Touto skúškou nezištnosti sme na Tehličku pre deti v Keni vyzbierali 24,69 €. Po tejto nás čakali ešte skúšky zo skákania cez švihadlo u víly, hlavolamy u mudrca, poznávanie draka skladaním jeho podobizne u pána Puzzle, až po získanie čarovného prášku od alchymistu, bez ktorého nie je možné tohto silného nepriateľa poraziť. To najdôležitejšie nás však ešte len čakalo. Súboj s drakom, ktorého sme spoločnými silami premohli a poklad (samozrejme sladký), ktorý sme víťazstvom získali.

Ako povedal Mišo v úvode: „podarilo sa to“. Rozlúčili sme sa s deťmi a pozvali sme ich na večernú svätú omšu.

Výlet mladších chlapcov

Vo štvrtok doobeda cez jarné prázdniny sme sa my, stretko mladších chlapcov, vybrali na dobrodružný výlet na Medvediu horu. Hore na nás čakala ešte kopa roboty, odpratať sneh a nanosiť dreva na oheň. Chlapci sa nenechali zahanbiť a o chvíľu bolo všetko pripravené na opekačku; oheň založený, ražne narezané, drevo pripravené. Hor sa teda do uspokojenia našich hladných brúch a chuťových pohárikov. To boli hody, povedal si každý z nás. Nepotrebovali sme veľa na oddych ani po takomto výdatnom obede, lebo nás čakali hry. „Zahráme si Upíra“, navrhol otec Marián. Odrazu nebolo nikde nikoho a po lese sa ozývalo odpočítavanie hodín. Všetci vo svojich skrýšach sme čakali kedy odbije dvanásta hodina a upír sa vydá na lov. Táto hra sa samozrejme nezaobišla bez smiechu, radosti, trochu námahy a špekulovania, ako sa čo najlepšie ukryť. Nechýbala tiež guľovačka a sem tam i potkýnačka. Po tomto vyčerpávajúcom zlatom klinci programu sme sa rozbehli smerom domov; síce úplne unavení a do nitky mokrí, no plní nezabudnuteľných zážitkov a radosti v srdci.

-Pietro-

Výlet starších chlapcov

So staršími chlapcami a don Petrom sme sa vo štvrtkové prázdninové poobedie vybrali na Medvediu horu na malý výletík s už tradičnou opekačkou. Po ceste sme sa porozprávali. Hore sme hneď pripravili drevo na oheň a opiekli si chlieb, slaninku, klobásky i jablká. Posilnení sme si zahrali obľúbeného upíra a naháňačku na medveďa. Cvičili sme si hod sekerou, terčom bol na(ne)šťastie čhororo stromos. Don Peter nám porozprával jeden príbeh, pomodlili sme sa, šťastlivo došli domov a nášmu malému výletíku bol koniec.

-Bryndza-

Tento rok začína pôst už v polovici februára. Na Popolcovú stredu bola teda svätá omša nielen pre mládež, ako je v stredy zvykom, ale pre všetkých. Začalo sa spovedaním o 16:30 hod., potom nasledovala sv. omša. Don Peter nám tiež predstavil zbierku TEHLIČKA PRE KEŇU, ktorá bola týmto dňom odštartovaná aj u nás na Luníku IX. Po sv. omši sme si pri tejto príležitosti pozreli 20 minútový dokument o misii saleziána, padre Milana Zedníčka v Angole.

Zbierka Tehlička pre Keňu, ktorá dnes začala, potrvá do 4 apríla. Jej cieľom je pomôcť chudobným ľuďom v Keni, ktorí nielenže nemajú dôstojné podmienky na život, ale vo veľkej chudobe musia deň čo deň bojovať o prežitie. Tehlička je celoslovenské podujatie a koná sa už piaty rok. Pripravuje ju občianske združenie SAVIO na obdobie pred Veľkou nocou. Cieľom je upriamiť pozornosť na problémy života, najmä detí a mládeže. Peniaze, ktoré sa vyzbierajú, budú putovať do spomínanej Kene na dokončenie školy. Časť peňazí zo zbierky poputuje tiež na Haiti, ktoré bolo 12. 1. 2010 zasiahnuté veľkým zemetrasením. V troskách budov zahynulo množstvo ľudí (z nich tiež vyše 250 saleziánskych chovancov, niekoľko učiteľov, jeden koadjútor a saleziánsky kňaz), väčšina saleziánskych diel bola zničená alebo značne poškodená.

Je druhý deň jarných prázdnin 9:30 hod. a do našej stretkárne už prichádzajú – mladšie dievčatá z utorkového stretka i ďalšie pozvané, ktoré sa pripravujú na 1. sv. prijímanie. Aby sa tento posledný fašiangový deň dobre vydaril, zverili sme ho v modlitbe ruženca do rúk Panny Márie. Po krátkej hre na indiánov sme sa pustili do výroby karnevalových masiek na tvár – škrabošiek. Adi sme ešte pomohli dokončiť jej kostým motýlika a po prestávke na obed sme sa vydali na KVP – sídlisko, kde karneval už od rána pripravujú sestry FMA a mladí zo sídliska, ktorí nás naň pozvali. Najprv sa predstavili masky a hneď na to začala zábava. Do tanca nás vyzývala ohnivá cigánka – naša sr. Anna spolu so svojou „sesternicou“ Anetkou. Pani doktorka Džúlia po dôkladnom vyšetrení skonštatovala, že sme zdravé a súťaží i tanca sa môžeme zúčastniť. V kačacom tanci sa vyšantili aj modelka Mária, šašo – sr. Helena a dokonca aj jabloň Zuzana rozhýbala svoje drevené konáre. Do prvej súťaže -balónový súboj sa zapojili motýlik Aďka a slečna nebezpečná Veronika, ktorá to aj vďaka svojim opätkovým topánkam dotiahla až na 3. miesto. Keďže naše reperky Nikola a Maruška majú radšej iné tance, v súťaži stoličkový tanec súperili Popoluška Julka a opäť motýlik Aďka. Čarodejníčka Simonka a princezná so zlatou hviezdou Sára v gitarovom sprievode kovbojky Katky si na záver karnevalu vyslúžili veľký potlesk piesňou Som tiro Del – Som tvoj Boh v súťaži karaoke. Teraz už len šťastlivo dôjsť domov a začať sa pripravovať na pôstne obdobie.

Na nedeľnom oratku sme sa skvelo zabávali. Dali sme si úlohu - keďže je sneh a možno už čoskoro nebude - pustiť sa do stavania snehuliakov. Naša cesta viedla na ihrisko, je tam pomerne viac snehu, lebo sa tam tak často nechodí. Rozdelili sme deti do skupiniek, kde mali svojho animátora. Nechýbali ani animátori z iných sídlisk, ktorí k nám radi chodievajú a pomáhajú pri práci s deťmi. Začali sme! Šlo nám to rýchlo, pretože každý s každým spolupracoval. Potešili sme sa, keď sme odrazu mali viac gúľ ako sme očakávali.

Keď sme skončili stavanie našich snehuliakov, zahrali sme sa hru Kubo velí. No a na konci na nás čakala sladká odmena. Víťazmi sme boli všetci, lebo sme dokázali spolupracovať ako tím. Hlavné však bolo, že sme dokázali nedeľné poobedie na Luníku využiť takouto dobrou zábavou a zabaviť nielen seba, ale aj kopec ďalších detí, ktoré sa už postupne učia, že sa v nedeľné popoludnia spolu hrávame.  Oratko sme zakončili spoločnou modlitbou.

V pondelok cez jarné prázdniny sme si urobili stretko s partiou starších dievčat pod názvom „Akcia DD“. Rozhodli sme sa, že tento deň sa budeme venovať rozvíjaniu našich zručností v rôznych oblastiach. Striedali sme sa na troch stanovištiach.

Už druhý rok bývam na Luníku IX a stále si musím na niečo zvykať, čo ma vyrušuje a čo mi znepríjemňuje život. Je to zvláštne, že v Košiciach na Luníku IX platia úplne iné predpisy a zákony ako v iných častiach Slovenska. Je to štát v štáte. Už desiaty mesiac nefunguje kanalizácia na Podjavorinskej ulici v bloku, ktorý je určený k asanácii. Má svojho majiteľa i svojich obyvateľov, pravdepodobne neplatičov. A tak sa môžu jedny vyhovárať na druhých a my ostatní to musíme viac menej pokojne znášať. Nejdem to riešiť, lebo nemám chuť bojovať s veternými mlynmi,

S priateľmi sme boli na Gymnáziu Tomáša Akvinského predstaviť  našu prezentáciu O živote Rómov, ktorá hovorila aj o vzťahoch medzi Rómami a majoritou. Môj prvý dojem: prezentovať  niečo pred toľkými ľuďmi mi bralo dych. Ale kamaráti  ma povzbudzovali. A nielen ja som mal trému. Mal ju aj Michal Lakatoš, ktorý hovoril o svojom živote na Luníku. O tom, aké boli jeho prvé dojmi a ako sa cítil, keď sa s rodičmi prisťahoval a čo sa zmenilo v jeho živote. Katka - naša dobrovolníčka predstavila krúžky, stretká a celkovú výchovnú ponuku na Luníku . Prezentácia prebehla celkom dobre. Po skončení prezentácie sme sa už chystali domov, a v tom nás pozvali na také malé občerstvenie do čajovne. Neodmietli sme. Po skončení sme sa už konečne vybrali domov na Luník.

Autorkou kresby na plagáte SČK k 15. výročiu Valentínskej kvapky krvi je Vaneska Horváthová z Luníka IX

viac

Od našich "susedov" - sídliska KVP, sme dostali pozvanie na karneval. Veľmi sme sa potešili. Stretávame sa už od začiatku školského roka. Každý utorok. Najmladšie z nás sú tretiačky, najstaršie šiestačky. Dnes - 16. 2. 2010, sú prázdniny a tak sme spolu strávili celý deň. Každá z nás si pripravila peknú masku. So Zuzkou - našou animátorkou, sme si vyrobili škrabošky a ostatné potrebné doplnky. Sr. Anna nám vysvetlila, že dnes sú fašiangy a zajtra začína pôst. Spoločne sme sa aj pomodlili a naobedovali. Cesta na KVP bola dlhá, ale radostná. Tešili sme sa, čo nové zažijeme. V klubovni nás už čakali ďalší animátori a deti, ktoré sa celý týždeň stretávajú na prímestskom tábore. Spolu sme sa zabávali pri dobrej hudbe a zaujímavých súťažiach. Najlepšie nám išlo tancovanie a spievanie. Mali sme radosť, že sme stretli niektorých animátorov, ktorí už u nás na sídlisku boli. Ale aj ostatné deti k nám boli milé. Ani sme sa nenazdali a prišiel čas rozlúčiť sa. Domov sme sa vrátili obohatené o nové zážitky. Už sa tešíme na piatkovú pokladovku na našom sídlisku.

Na nedeľnom oratku sme sa skvelo zabávali. Dali sme si úlohu - keďže je sneh a možno čoskoro nebude - pustiť sa do stavania snehuliakov. Naša cesta viedla na ihrisko, je tam pomerne viac snehu, lebo sa tam tak často nechodí. Rozdelili sme deti do skupiniek, kde mali svojho animátora, no nechýbali ani animátori so susedného sídliska KVP. Začali sme! Šlo nám to rýchlo, každý s každým spolupracoval, a preto sme sa tešili, keď sme mali viac gúľ ako sme očakávali. Keď sme skončili so stavaním našich snehuliakov, zahrali sme sa hru Kubo velí. No a na konci na nás čakala sladká odmena. Víťazmi sme boli všetci, lebo sme dokázali spolupracovať ako tím, ale hlavné bolo, že sme sa zabávili. Naše oratko sme zakončili spoločnou modlitbou. viac

Toto nedeľné popoludnie sme mali v pláne podeliť deti do skupín a spoločne s nimi stavať snehuliaky. Ale počas dňa trochu primrzlo, sneh bol veľmi sypký a bolo ťažké z neho urobiť obyčajnú guľu na guľovanie a nie to ešte postaviť snehuliaka. Z pôvodného plánu sme upustili, ale radosť zo šantenia sa na snehu nám nechýbala, nebola o ňu núdza. Najstarší chalani hrali akrobatický futbal so špeciálnymi pravidlami upravenými pre snehové podmienky. Niektoré deti sa šmýkali na kúskoch starého linolea, ďalšie hojdali...

Dvom skupinám dievčat sa  venovala Nika, Fany, Zuzka a Katka. Keď sme boli dostatočne vyšantení a premočení, rýchlo sme sa pobrali domov. Viem, že nie všetky deti sa mali do čoho prezliecť alebo kde usušiť. Na niektorých šaty museli spontánne uschnúť. Jeden chalan, ktorého som pozýval zahrať sa, mi ukázal na svoje poltopánky a ja som pochopil, že s tými do snehu ísť nemôže. Len tak z diaľky sa smutne prizeral, ako sa ostatné deti hrajú. Niekedy stačí skutočne málo k opravdivej čistej radosti.

Vďaka ti, Bože, za peknú nádielku snehu.

Naša skupina vznikala veľmi pomaličky a sporadicky. Asi pred rokom prišla na Luník IX Katarína Rečlová, ktorá sa ujala vedenia zboru. Keď prišla na naše sídlisko, žiaden zbor neexistoval, hoci pred príchodom saleziánov existoval - no rozpadol sa, pretože nám odišla teta Julka (naša bývalá zboristka). Katke sa podarilo naučiť hrať na gitaru pár chlapcov, odchytila si pár spevákov a takto to všetko začalo. Začiatky boli veľmi ťažké. Veľký problém bol s dochádzkou na nácviky. Naša hlavná úloha je hrať na sv. omšiach, no keď sa naskytne príležitosť zahrať a zaspievať aj  pre iných ľudí, tak neodmietneme. Ďakujeme Katke za to, že prišla na Luník a samozrejme aj za to, že má s nami nervy a zatiaľ to s nami vydržala.

Tu je jedna z piesní, ktoré hrávame na svätých omšiach, nech vám zneje pekne v ušiach Pajikeras tuke Devla

Tu je text piesne po rómsky aj po slovensky:

Pajikeras Tuke Devla, hoj avjal pre kadi phuv. Tiro dživipen andre amende, te saj avas spasimen.

Ďakujeme Ti Bože, že si prišiel na túto Zem. Tvoj život je v nás, aby sme boli spasení.

Tov tro vas pre amare Roma, kaj te arakhen tiro drom. Te aven the on spasimen akana adadžives.

Polož svoju ruku na našich Rómoch, aby našli tvoju cestu. Aby mohli byť aj oni spasení teraz, dnes.

/:Aven Romale, aven chavale, aven sik ko Jezis, bo Ov tumen užarel :/

/:Poďte Rómovia, poďte bratia, poďte rýchlo k Ježišovi, pretože On vás čaká:/

 

Posledný deň mesiaca január je pre saleziánov a pre ich mladých vždy príležitosťou oslavy, keďže si pripomíname nášho zakladateľa sv. Jána Bosca. Slávnostnú svätú omšu celebrovali spoločne všetci traja saleziáni pôsobiaci tu na Luníku. Mimoriadne pútavú kázeň predniesol najmladší z nás – don Peter Žatkuľák. Po svätej omši nás čakalo ešte sladké prekvapenie.

Popoludní sme sa zúčastnili na zábavno – kultúrnom programe Don Bosco show, ktorý sa uskutočnil v SOŠ Automobilovej na Moldavskej ulici. Aj naši mladí prispeli k bohatému programu dvoma piesňami pod taktovkou našej misijnej dobrovoľníčky Katky Rečlovej.

Keď Pavol Galyas zaspieval pieseň Igen Devla, okamžite si získal publikum, ktoré začalo búrlivo tlieskať. Po vystúpení sa priznal, že mal veľkú trému - bodaj by aj nie. Veď spievať pred 500-členným publikom, nie je každodenná záležitosť pre chlapca z „osady…“

K nášmu peknému zážitku prispela aj cesta zasneženými neodhrnutými košickými ulicami. Miestami sme museli ísť len po cestách, kedže chodníky boli ukryté pod bohatou nádielkou snehu. Aj keď nám cesta trvala celú hodinu tam a ďalšiu späť, nikomu z nás to neprekážalo. Deti sa guľovali, hádzali do snehu a do sýta sa vyšantili. Pozri viac

Tradičná piatková svätá omša o 17:00 h. bola dnes slávnostnejšia. Aj keď už ubehlo 106 rokov od smrti Laury Vicuňovej, 22. január bude v saleziánskych domoch a kostoloch navždy patriť jej spomienke. Ani my sme nezabudli  a v tento deň sme kaplnku spestrili peknou výzdobou. Pred oltárom horela fakľa a na dekoračnej látke sa vynímali slová: „Jej srdce horelo ako fakľa“. Dievčatá v jej veku sa dnes ešte viac zapojili do slávenia svätej omše čítaním prosieb, nesením obetných darov a pekným spevom, ktorý nacvičovali na detskom zbore. Na záver omše nás milo prekvapil oznam o tom, čo sa bude konať na nedeľnom oratku.

Dnešné oratko bolo oproti bežným nedeľným poobediam iné. Chlapci síce hrali s našimi bohoslovcami futbal a Fany zabávala kopec detí hrami pre najmenších ako zvyčajne, no dnes bol bonus navyše.

V miestnosti kaplnky sme premietali film o bl. Laure, ktorej sviatok sme si pripomenuli už na piatkovej sv. omši. No filmom sme neskončili. Prišiel čas dozvedieť sa, čo všetko si naši mladí o Laure zapamätali – z piatkovej kázne, z filmu a niektoré dievčatá aj zo stretka. Nasledoval Kvíz o bl. Laure, ktorý viedla Katka a Zuzka jej pomáhala s odmeňovaním správnych odpovedí. Dvadsaťpäť otázok sme spoločne zodpovedali, ceny rozdali a snáď niečo hodnotné z filmu si odniesli aj v našich srdciach.

Monika Bieščadová, rodáčka z Košíc, po desiatich mesiacoch strávených na Luníku IX ako saleziánska misijná dobrovoľníčka, odchádza na ďalší rok pomôcť našim spolubratom do Azerbajdžanu. Pri nedeľnej svätej omši sa dojímavou rozlúčkou, ktorú pripravili mladí, ktorým sa Monika počas svojho pobytu venovala, vyvolala na niektorých tvárach aj slzičky. Svojou nezištnou službou, doučovaním, vedením malých formačných skupín, pripravovaním rôznych podujatí, si získala viacero sŕdc.  Na konci svätej omše jej mladí zaspievali z vďačnosti pieseň na rozlúčku, ktorú upravili len na túto príležitosť. Spontánna radosť, vďačnosť i ťažkosť z lúčenia je súčasťou služby misijného dobrovoľníka. Vďaka Ti Monika za tvoju veľkodušnosť i malé gestá služby, ktoré si robila s veľkou láskou. Prajeme Ti veľa Božieho požehnania aj v ďalekej krajine, kde budeš najbližší rok pôsobiť.

Na záver vianočného obdobia si mladí z farnosti KVP pod vedením sr. Daniely Somorovej FMA pripravili divadelné vystúpenie pod názvom Vianoce v meste XY. Pozvanie sa dostalo aj k nám na Luník IX, a tak sme sa v rámci nedeľného oratka vo veľkom zástupe vydali pešo do Gymnázia svätých košických mučeníkov na sídlisku KVP.

Divadlo nám vyrozprávalo príbeh o hľadaní prístrešia pre mladú rodinu s bábätkom, ktorá sa práve v štedrovečerný deň ocitla na ulici. Aj keď rodičia Jozef a Mária na prvý pohľad nevyzerali ako Svätá rodina spred dvoch tisícov rokov, symbolizovali ju nielen svojimi menami, ale hlavne podobným osudom. Hľadanie nocľahu sa nakoniec skončilo šťastne; no prijali ich tí, od ktorých by to nik nečakal – banda mladých „uličníkov“, ktorá ich prichýlila vo svojom „brlohu“. Tak dali príklad aj nám; pomôcť, podeliť sa, aj keď sa nám veľa krát zdá, že nemáme s čím.

Včera – 9. 1. 2010 – u nás v Košiciach otec provinciál Karol Maník začal kanonickú vizitáciu. Na jej otvorenie sa zišli všetci košickí spolubratia v saleziánskom stredisku na Troch hôrkach.

Dnes, na slávnosť Krstu Pána, otec provinciál slávil svätú omšu s nami na Luníku IX. Svojou žoviálnosťou a bezbariérovým prístupom si rýchlo získal srdcia mladých.

Na záver svätej omše mu naši mladí pripravili milé prekvapenie: odovzdali mu rómsku bibliu aj s malým kurzom rómskeho jazyka.

Zajtra príde na náš Luník ešte osem saleziánov, ktorí sa spolu budú zamýšľať, ako má naša provincia kráčať s Rómami.

Otec provinciál sa ešte v rámci vizitácie osobne stretne s každým z desaťčlenného misijného tímu, ktorý na Luníku IX pôsobí.

Bolo nás práve 15, ktorí sme sa 5. 1. 2010  vybrali na Medvediu horu nad Myslavou, aby sme trochu vypadli zo stereotypného prostredia L IX., do peknej zimnej prírody. Aj keď je zima zatiaľ bez snehu,  prežili sme 5 hodín v chladnom, ale peknom prostredí. Hneď ako sme dorazili k nášmu obľúbenému ohnisku, všetci sme spoločne nanosili suché konáre a pripravili oheň. Šéfkuchár Bysťo sa pustil do varenia, pri ktorom mu viacerí asistovali, väčšina žiaľ iba jazykom. Popri tom sme stihli ešte hrať perfektnú hru na upírov, ako stvorenú do tohto terénu. Poriadne sme sa nabehali, vykričali, no hlavne zohriali.

Šéfkuchár nedbal na plané reči „pomocníkov“, ani na volanie o pomoc, ktoré sa v behu pred upírmi každú chvíľu ozívalo z lesa a guľáš úspešne dovaril.

Po dobrom obede (pri ktorom aj slečna Nikola Guľášová jedla guľáš) sme si na susednej lúčke náhodne vybrali patrónov na tento rok. Počas spoločnej modlitby sv. ruženca a kamarátskych rozhovorov sme prešli do Bašky, zišli do Myslavy a odtiaľ naspäť na L IX. Vďaka ti Bože za pekný deň.

Nový rok začíname s Ježišom, rannou svätou omšou (t.j. o 10:00 h.). Vzhľadom na silvestrovský nočný program na Troch hôrkach, ktorého sme sa v hojnom počte zúčastnili, je desiata hodina naozaj veľmi ranná a zišlo sa nás tu teda pomenej.

Čo sa týka nášho tímu, začíname nový rok v pôvodnej zostave, ale pripravujeme sa už na rozlúčku s misijnou dobrovoľníčkou Monikou, ktorá svoje 10-mesačné misijné pôsobenie na Luníku IX. onedlho zamení za vzdialenejšiu krajinu – Azerbajdžan.

...mohli by sme povedať pracovníkom už osvedčenej firmy REINTER , ktorá sa prvé dni nového roka pustila do dokončenia vnútorných priestorov stavby v časti A - kaplnka. Na prelome rokov sa pracovalo na osadení sadrokartónového stropu. V mesiaci január nastúpili do práce už aj elektrikári a v priestoroch kaplnky natiahli rozvody elektroinštalácie, aby mohli murári následne začať s realizáciou vnútorných omietok.

Ak všetko pôjde dobre, tak do konca marca 2010, bude ukončená stavebná časť interiéru kaplnky. Už sa na to všetci veľmi tešíme.

Posledný deň mesiaca január je pre nás saleziánov a pre našich mladých vždy príležitosťou oslavy, keďže si pripomíname nášho zakladateľa sv. Jána Bosca. Slávnostnú sv. omšu sme celebrovali spoločne všetci traja saleziáni pôsobiaci tu na Luníku. Mimoriadne pútavú kázeň predniesol najmladší z nás - don Peter Žatkuľák. Popoludní sme sa zúčastnili na zábavno – kultúrnom programe Don Bosco show, ktorý sa uskutočnil v SOŠ Automobilovom na Moldavskej ulici. Aj naši mladí prispeli k bohatému programu dvoma piesňami pod taktovkou našej misijnej dobrovoľníčky Katky Rečlovej. Keď Pavol Galyas zaspieval pieseň Igen Devla, okamžite si získal publikum, ktoré búrlivo začalo tlieskať. Po vystúpení sa priznal, že mal veľkú trému - bodaj by aj nie. Veď spievať pred 500 členným publikom, nie je každodenná záležitosť pre chlapca z „osady...“ K nášmu peknému zážitku prispela aj cesta zasneženými neodhrnutými košickými ulicami. Aj keď trvala celú hodinu tam a ďalšiu späť, nikomu z nás to neprekážalo. Deti sa guľovali, hádzali do snehu a do sýta sa vyšantili.

FC Róma V školskej telocvični na Luníku mávame každý štvrtok futbal s chlapcami od 10 do 14 rokov. Je to takzvané oratko po stretku. Včeličky? Pýtate sa, čo to je? Takto volá otec Marián svoje družstvo. Na stretku preberáme rôzne témy. Chlapci sa tešia na futbal, ktorí veľmi radi hrávajú a spolu s nimi aj my. Sú veľmi šťastní, keď je niekto z nás s nimi v družstve; majú pocit istoty, a nádej, že budú lepší než ich protihráči. Teší ma, keď sa chalani vybehajú a pritom kričia: „Prihraj!“ alebo „Gól!“ Máme aj svoje pravidlá, napríklad za povedanie neslušného slova a faul hráč nehrá 1 minútu. Vie ich to naštvať. Inokedy majú aj sladké odmeny a aj výlety. Myslím, že sa naučili byť dobrými nielen v našej spoločnosti, ale aj vonku, keď sú s kamarátmi. Je dobre, že na sídlisko prišli ľudia, ktorí chcú pomôcť a chcú sa venovať rómskym deťom. Každý vie, že to nie je ľahké. Som rád, že sú na sídlisku saleziáni dona Bosca, pretože ich výchovný systém spočíva v priateľstve. Potom to ide ľahko, lebo cez priateľstvo prichádza dôvera a to je dôležité.

Tu si môžete pozrieť také malé video, ako hrajú naši chlapci futbal.

V nedeľu 31. januára sme boli pozvaní aj my - skupina el-IX na Don Bosco show. Pripravili sme si dve piesne, ktoré sme odohrali na záver show. Myslím si, že všetci účastníci a publikom boli plní očakávania. A my sme na tom boli asi podobne, okrem toho mal asi každý z nás poriadnu trému. Niektorým, musím priznať, akoby zamrzlo hrdlo a stvrdli ruky. Nakoniec to všetko dobre dopadlo a boli neskutočné ovácie a neviem naisto, ale myslím, že som zazrel aj nejaký ten standing ovation. :D

Včera u nás v Košiciach otec provinciál Karol Maník začal kanonickú vizitáciu. Na jej otvorenie sme sa zišli všetci košickí spolubratia. Dnes na slávnosť Krstu Pána, otec provinciál slávil svätú omšu s nami na Luníku IX. Svojou žoviálnosťou a bezbariérovým prístupom si rýchlo získal srdcia mladých. Na záver svätej omše mu naši mladí pripravili milé prekvapenie: odovzdali mu rómsku bibliu aj s malým kurzom rómskeho jazyka. Zajtra príde na Luník osem saleziánov, ktorí sa s ním budú zamýšľať, ako má naša provincia kráčať s Rómami. Otec provinciál sa ešte osobne stretne s každým z desaťčlenného misijného tímu, ktorý na Luníku IX pôsobí.

Guláš párty pre 15. ročných a starších... Bolo nás práve 15, ktorí sme sa 5. 1. 2010  vybrali na Medvediu horu nad Myslavou, aby sme trochu vypadli zo stereotypného prostredia L IX, do peknej zimnej prírody. Aj keď je zima zatiaľ bez snehu,  prežili sme 5 hodín v chladnom ale peknom prostredí.