"Svoje srdce Ti dám a kríž Tvoj s Tebou chcem niesť, Ty jediný si Pán!"

Dieťa:    Kaj džas?

Ujo:       Idem na krížovú cestu.

Dieťa:    Na akú križovatku? Tam toto čo STOP značka?

Ujo:       No dačo podobné, tam toľko stopiek – zastávok až 14.

Dieťa:    Jóóój, ta to bude dlhá cesta.

Ujo:       Šun man, čaval! Ta ideš či nie? Lebo zmeškáme.

Kalvária je miesto stretnutia s trpiacim Ježišom. Nie je to nič príjemné, ale za každým prijatým utrpením je možné uvidieť  tvár Lásky. Tento rok sa Hanka – hlavná režisérka a Erika – hlavná nacvičovateľka,  dve usporiadateľky krížovej cesty s našimi rómskymi deťmi z eL 9 postarali o duchovný zážitok pre kresťanov z Košíc. Rolo s Lenkou zanôtili pesničku na úvod a všetko sa to začalo. Krížová cesta sa niesla aj zmysle dialógu medzi dieťaťom (Jessica) a dospelákom (p. kaplán Peťo), ktorý poslúžil ako sprievodné slovo k hereckým gestám našich deti počas 14-tich zastavení. Nakoniec sme sa pomodlili za Sv. Otca a uzavreli naše predstavenie a modlitbu v jednom piesňou v podaní hudobníka Rola, ktorý zožal veľký potlesk. Možno také dačo, ako: „snažili ste sa, ale ešte je čo herecky vylepšovať“. Hlavne, že sme to zvládli, no nie, čo poviete?

Po krížovej ceste sme sa presunuli do kostola, kde bolo zamyslenie o 5-tej bolesti Panny Marie (v rámci Roka Sedembolestnej) a po ňom sme sa zopár minút klaňali Ježišovi v Eucharistii. Po požehnaní nás saleziáni z Kalvárky pozvali na malé občerstvenie a zahrali sme si kalčeto. Natešení sme sa nasačkovali do áut a hybaj khere! To je všetko. 

pán kaplán Peťo