Aj keď je školsky rok aj na Luniku rozbehnutý na plný plyn, pripomeňme si na letné chvíle strávené na prímestskom tábore:
V pondelok, 26. júla 2010, sa na Luníku IX šírili rôzne správy. Vraj strýko Andrew vyrobil prstene, cez ktoré zmiznete do úplne iného, čarovného sveta. Už takto zmizli dve deti, no a my, deti a animátori z prímestského tábora, sme sa im rozhodli pomôcť.
Vďaka úspešne zvládnutým úlohám sme tieto prstene získali a už poobede sme boli svedkami stvorenia Narnie. Žiaľ, už tam bola aj zlá kráľovná, pred ktorou sme ju museli ochrániť. Nebojte sa, podarilo sa nám, aspoň väčšine :), odolať pokušeniu a získať semienka, z ktorých mal vyrásť strom. Ten mal Narniu chrániť dlhé roky.
Samozrejme, boli sme si to na druhý deň overiť a možno nám neuveríte, ale už tam uplynulo veeeľmi veľa rokov. Strom už nebolo nikde vidieť, zato všade bol sneh a zima – vládla tu zlá kráľovná. My sme sa však nemali zle. Cez skriňu nás previedol milý faun, pán Tumnus. Hostil nás vo svojom dome čokoládou (samozrejme s rukavičkami, šálom a príborom), pukancami (trošku nehygienicky, ale prežili sme :)), jogurtom (niektorí ho mali viac na tričku ako v ústach), ... a rozprával nám o svojej kamarátke Lucy, dievčatku z nášho sveta, ktoré ho tiež nedávno navštívilo. Keď sme od neho odchádzali, sľúbili sme, že ho nezradíme zlej kráľovnej. Poobede nás však už čakalo nepríjemné prekvapenie: Pána Tumnusa uniesli. Vynaložili sme nemálo úsilia, mnoho ráz vyskúšali svoju odvahu, aby sme ho spolu s Lucy, Edmundom, Susan a Petrom zachránili. Stretli sme aj pána Bobra a dozvedeli sa, že jedine Aslan nám môže pomôcť.
V záchrannej akcii sme teda pokračovali aj na ďalší deň, no všetko sa len zhoršovalo. Ukázalo sa, že Edmund bol tým zradcom a i keď už svoj čin oľutoval, a nám sa ho nakoniec podarilo vyslobodiť, kráľovná žiadala jeho smrť. Našťastie zasiahol Aslan a my sme mohli odísť plní napätia domov. Až ráno sme sa dozvedeli, že Aslan obetoval svoj život, aby zachránil Edmunda. Aj my sme sa preto celý deň snažili o obetavosť. Aslanova nevinná dobrovoľná obeta spôsobila, že Kamenný stôl praskol a aj smrť sa vrátila. Aslan znova žil! A my sme mali viac odvahy bojovať so zlou kráľovnou – čarodejnicou. Tá vojna stála naozaj za to. Bojovali sme vodnými zbraňami (sáčky s vodou), proti kráľovnej a jej poskokom, ktorí mali dokonca hadicu. Aj napriek tomu, že sme všetci boli takmer dokonale mokrí, nedalo sa poprieť, že čarodejnica bola porazená a my sme mohli byť slávnostne pasovaní za Rytierov Aslanovej armády.
Tým sa to však nekončilo. Posledný deň tábora sa k nám dostal princ Kaspián a hľadal slávnych Rytierov Aslanovej armády. Samozrejme nám vôbec nechcel veriť, že sme to my – vraj sme príliš mladí a malí... Nuž sme mu to museli dokázať. Celý deň sme pomáhali v uliciach Luníka IX. Niekto nosil nákupy až domov, pomáhal pri upratovaní, umýval okná na úrade, čistil chodník, vyniesol starý koberec, ... Veru, činili sme sa a ako odmenu sme si vyslúžili sladký poklad na Medveďovej hore. Zároveň sme dostali aj ďalšie prstene – malé ružence. Modlitbou si totiž môžeme Narniu, svet plný dobra, vyčarovať kdekoľvek, aj na Luníku IX. Snáď sa nám to podarí, keď nám pomôžete aj vy.
Za článok ďakujem Fany Martinkovej, VIDES