V pondelok 5. júla 2010 sa dievčatá z Luníku IX spolu s nami – dobrovoľníčkami vydali na nezabudnuteľnú cestu plnú prekvapení na miesto, ktoré sa volá Borda. Cestou sme mali možnosť sa navzájom spoznať. Všetky sme boli veľmi zvedavé, aké to tam bude. Očakávania sa naplnili, lebo chata bola krásna a všade naokolo bola nádherná príroda. Hneď ako sme prišli, všetko sme preskúmali a zároveň sa aj ubytovali. Po vybalení si všetkých vecí sme sa dozvedeli hlavnú tému tábora, ktorá bola ROMANI ČHAJORI DŽANEL (rómske dievča vie).
Okrem zábavného programu sme každý deň mali aj duchovný program a to: rannú a večernú modlitbu, čítanie brožúrky o tom, aké by malo byť správne dievča a modlitbu sv. ruženca. Celý tábor sme sa snažili o 5 dobrých vlastnosti, ktoré by nemali chýbať správnemu rómskemu dievčaťu. Bolo to: prijatie, krása, obetavosť, šikovnosť a láska.
Prvý deň sme si spoločne určili pravidlá, ktoré sme sa snažili dodržiavať celý tábor, rozdelili sme sa do skupín, ktoré boli farebné rozlíšené šatkami. Takto nám zbehol prvý deň a hneď nabehol druhý, ktorý bol dňom krásy. Zdobili sme si vlasy kvetmi, listami... no nesnažili sme sa len o vonkajšiu krásu, ale hlavne o vnútornú. Mali sme možnosť pristúpiť k sviatosti zmierenia, no predtým sme mali krátke spoločné spytovanie svedomia. Pozreli sme si aj film o Márii Goretti.
Tretí deň bol dňom obetavosti. Bol naplánovaný výlet, ktorý sa neuskutočnil, pretože počasie nám to nedovolilo. Preto sme tento deň strávili v chate, kde sme sa zabávali. Ku večeru sme sa aj napriek dažďu vybrali na maliny a potom sme sa skrášľovali farbami na tvár. Bol to naozaj veselý a pekný deň plný obetavosti. Tiež sme mali možnosť pozrieť si film Škola pocitov.
Štvrtý deň bol zameraný na šikovnosť. To, či sme šikovné, sme si mohli vyskúšať rôznymi súťažami. Poobede sme piekli pizzové koláčiky, chystali veci na opekačku a zdobili si šatky. Po opekačke každá skupinka predviedla krátky zábavný program. Bolo to naozaj veľmi veselé. Nakoniec prišla dlho očakávaná skúška odvahy, našťastie sme ju všetci prežili.
Posledný deň sme sa snažili rozdávať lásku. Ubehol nám však ako voda, keďže bol ešte spestrený aktivitami a upratovaním chaty. Nič iné nám nezostalo ako sa pobaliť a vydať sa na cestu domov, kde nás po ceste na autobus čakali na stromoch povešané plyšové hračky.
A za čo sme veľmi vďačné? Za to, že sme mali medzi sebou kňaza, ktorý nám každý deň odslúžil sv. omšu, kde sme mohli veľa načerpať a prijať do svojho srdca Pána Ježiša.
Tábor začal aj skončil veľmi pekne. Ukončili sme ho sv. omšou na Luníku IX, kde sme sa ešte poďakovali otcovi Mariánovi, otcovi Petrovi a super kuchárkam, ktoré sa starali o naše hladné žalúdky, sestre Anne a tete Marike.
Boli to naozaj krásne a nezabudnuteľné chvíle strávene s priateľmi, najmä s tým hlavným a najdôležitejším priateľom, Ježišom, ktoré sa nám hlboko vryli do našich sŕdc.