Keďže už o pár dní pocestujeme s našimi animátormi na veľký výlet na Moravu, a ide nás tam až 18, budeme si musieť na túto príležitosť požičať dve veľké deväťmiestne autá. Jedno nám prisľúbili naše sestry saleziánky a po druhé treba zájsť k saleziánom do Popradu. Vybaviť to má pán kaplán, no nepôjde predsa naprázdno takú ceste pre nič za nič. Zobral teda štyroch našich chlapcov, aby videli Tatry, keď už budú tak blízko. Cieľom túry sa stala chata Zamkovského – pre niekoho blízka, pre iného vzdialená chata. Prvý kilometer túry bol veľmi náročný pre polovičku výpravy, kým tá druhá sa tešila a hlavne vládala. Po polhodinke sa situácia obrátila... No príchodom na chatu sa všetko upokojilo a začali sme si vychutnávať Tatry, čučoriedky i okoloidúcich turistov. Nezabudnuteľným zážitkom pre všetkých bola spiatočná cesta. Nasadli sme do veľkého tranzitu a po ozname šoféra, nášho pána kaplána: „Toto je prvýkrát, čo šoférujem také veľké auto!“ – začali vrúcne modlitby, aby sme živí a zdraví došli domov. Vďaka Ti, Bože, že sme došli.

- don Peter Ž. -