Pred desiatimi rokmi som dostal od splnomocnenca vlády pre rómske komunity v Jarovniciach podpichovačnú otázku, aký to má zmysel stavať na osade kostol, keď títo ľudia potrebujú domy. Odpovedal som mu: ja som kňaz, ja budem stavať kostoly, vy ste politik, vy stavajte domy.

 On nepostavil na osade ani jeden dom, a ja som sa včera mohol presvedčiť o tom, aký obrovský zmysel malo postaviť tam kostol. Po uplynutí desaťročia bol kostol včera pri slávnostnej svätej omši, ktorá sa konala z príležitosti výročia konsekrácie, naplnený veriacimi: dospelými, mladými i deťmi, ku ktorým patrila aj početná skupina slovenskej minority z Jarovníc. Tých, z ktorých sa väčšina pred desiatimi rokmi smerom na osadu ani nepozrela.

Dokonca jeden z prvých kurátorov v kostole na osade sa stal v súčasnosti starostom pre celú obec ako prvý Róm v histórii Jarovníc. Prednedávnom si urobil maturitu a nemal problém elegantne vystupovať v kostole i na miestnom úrade.

Pozitívnu zmenu som videl aj v postoji emeritného otca arcibiskupa Alojza Tkáča, ktorý v uvoľnenej atmosfére celebroval svätú omšu, požehnal krstiteľnicu, so záujmom sledoval program detí v kultúrnom dome a na záver sa s nimi odfotil.

Tešila ma aj otvorenosť a záujem kňazov, ktorí prešli za tie roky Jarovnicami. Františka Slováka, Stanislava Radvanského, Romana Palečka i súčasného pána farára a jeho kaplána.

Naša počiatočná enormná námaha sprevádzaná neistotou, strachom a neúspechmi, ktorá začala v roku 1992 obyčajnou katechézou a vyvrcholila  v roku 2001 konsekrovaním kostola, prináša pomaly ovocie. Vidieť ho v podobe otvorenosti ďalších ľudí vstupovať do rómskej misie, v zlepšení a v otvorenosti vzájomných vzťahov medzi Rómami a slovenskou minoritou v Jarovniciach i vo väčšej senzibilite cirkevného spoločenstva a hierarchie na rómske etnikum.