O sídlisku Luník IX sa hovorí takmer každodenne v správach, píšu sa o ňom najrôznejšie články a takmer každý má dojem, že o Rómoch všetko vie.. 

Napriek tomu nás pozvali na jedno z košických gymnázií, aby sme im porozprávali o našej skúsenosti, o misijnom tíme, o našich aktivitách.. Postupne sa naša prezentácia zmenila na spoločnú diskusiu, v ktorej študenti prezentovali svoje názory a (nie osobné) "skúsenosti" s Rómami. Pýtali sa nás, ako to vidíme a prečo im vlastne "pomáhame". Spoločnými silami sme nakoniec dospeli k názoru, že keď im pomáhame, pomáhame vlastne aj sami sebe. Ak sa Rómovia naučia slušne žiť, budeme sa i my cítiť bezpečnejšie. 
Rozprávali sme sa i o tom, aká je hlúposť dávať Rómom niečo zadarmo. Ale položili sme si aj otázku, kto z nás by si v autobuse MHD "štikol" lístok, keby si bol istý, že revízor nikdy nepríde. Zrejme nikto. Je to asi jeden z dôvodov, prečo sa jeden zo študentov odváži každé ráno už dva roky cestovať jedenástkou načierno.Pýtali sa nás, či sa nám to oplatí, či vidíme nejaké výsledky a čo z toho vlastne máme... Nevedela som odpovedať inak, ale napadol mi výrok z knihy Rómske ticho: "Ak sa na našu prácu pozerá cez čísla, tak sme totálni „babráci“, neuspeli sme. S majoritou je pohodlnejší život, ale nenamýšľajme si, že sa dosahujú lepšie výsledky." (Mário Riboldi)Nie je to jednoduché - nevidieť výsledky, pracovať naslepo - vo viere, že Boh sa postará. Je to však určite lepšie, ako sa prizerať s vyloženými nohami a čakať, že príde niekto, kto to čarovným prútikom zlepší za jeden deň. Diskusia sa chvíľami zmenila na búrlivú výmenu názorov, ale bolo z nej jasne cítiť, že sa mladí rómskou otázkou trápia a aspoň v rámci svojich možností hľadajú na ňu odpoveď, mnohí ju s nami hľadali celú prestávku i počas nasledujúcej hodiny telesnej výchovy...Ďakujeme!
Hanka
  • 2014_01_28_beseda_01
  • 2014_01_28_beseda_02
  • 2014_01_28_beseda_03
  • 2014_01_28_beseda_04