Don Bosco ako cestu k svätosti odporúčal Dominikovi Saviovi veselosť, svedomité plnenie si povinností a dobrých kamarátov. V tejto myšlienke sme prežili prípravu na sviatok don Bosca aj my na Luníku IX.

Peťo s kandidátmi si pripravili program, v ktorom sme tradičný futbal a florbal vymenili za scénku o Dominikovi a don Boscovi a za súťaže medzi stretkami. Ako to vyzeralo? Jedna z disciplín bola pískanie. To by možno dokázal každý, ale zjesť rýchlo suchý rožok a potom zapískať, to je už disciplína, ktorá vyžaduje namáhavé vypätie síl. Inou dobrodružnou úlohou bolo nafúkať balón. Poviete si: „no a čo?“, ale skúste ho fúkať dokiaľ nepraskne. A to je ten strašiak, keď vám to vybuchne priamo pred nosom. Aj ostatné súťaže boli pomerne jednoduché, ale nechýbalo v nich napätie a dobrodružstvo.

Keď sme hodnotili program a atmosféru na našom S.O.S (stretku o stretku), tak padali vety ako: boli naozaj disciplinovaní; byť hluční pre nich nie je problém, ale ticho je pri nich vzácnosťou. „Mňa oslovilo ako pri občerstvení čakali pokiaľ im povieme, že si môžu vziať a nevrhli sa na to“, pripomenul jeden z kandidátov. „Veľmi pekne sa bavili a dopriali si navzájom aj povzbudenie“, hodnotil iný. Čo sa týka mňa, veľmi sa mi páčilo to, že sa dokázali hrať aj bez vzájomných sporov, hašterenia, urážania. Hrať súťaž pre radosť nie pre výhru, taká rýdza chlapčenská radosť. Naozaj krásne!

Marián Ondriaš