Na Veľký piatok sme si naplánovali už tradičnú Krížovú cestu na Medvediu horu, kopec za Luníkom. Daždivé počasie nás však odradilo od blatistej lesnej cesty. Rozhodli sme sa teda, že pobožnosť spravíme priamo na sídlisku. Náš návrh vyjsť do ulíc neprešiel, to bolo pre našich mladých trochu priveľa, a tak sme si zvolili trasu po našom dvore.

Pantomimicky hrané zastavenia v umelecky stvárnených kostýmoch zaujali nielen deti, kráčajúce v zástupe za krížom, ale aj ľudí, ktorí prechádzali okolo, alebo nás zahliadli z okien naproti stojacej bytovky. Pri posledných zastaveniach pobožnosti na nás dopadli lúče teplého slnka, ktoré sme pôvodne čakali ráno. V ich žiare sa nám stále viac rozjasňovalo v srdci poznanie, že cez hru počasia nám Boh dal možnosť priblížiť posolstvo veľkonočných sviatkov aj tým ľuďom zo sídliska, ktorí zatiaľ k Nemu ešte nenašli cestu.