Ako sa už pomaly stáva letnou tradíciou, tak aj začiatok tohtoročných prázdnin patril prímestskému táboru. Putovali sme spolu s Abrahámom - praotcom našej viery do Zasľúbenej zeme. Každé ráno i na záver táborového dňa sme spievali  hymnu, ktorá sa niesla v duchu ,,Neboj sa a poď!" Skupinky niesli originálne názvy (Žltí mafiáni, Kuriatka, Zelení frajeri a Plameňáci), ktoré sa odzrkadlili na vlastnoručne vyrobených vlajkách.

Samozrejme ich sprevádzal strhujúci pokrik. Popoludní sme objavovali i krásne miesta nášho sídliska - skupinku briez, školu, kostol, hrajúce sa deti.

Druhý deň tábora sme sa ako pastieri Abraháma a Lóta pustili do boja o pastviny. Náš spor prerušil Abrahám svojou spravodlivosťou. Veľký súboj sa odohral v podobe papierovo guľovej vojny, ktorý prerástol v boj o vlastné vlajky. Každý v ňom preukázal odhodlanosť pre svoj tím. Prekvapujúcim víťazom sa stala skupinka s najmenšími účastníkmi - naše Kuriatka.

Na tretí deň Pán oznámil zničenie Sodomy. Na jej záchranu sme potrebovali ukázať, že v meste žijú aj dobrí ľudia. Zbieraním bodov pri prenášaní vody v deravom poháriku, pri hádzaní šípkami na terč, pri strieľaní hokejkou na bránku... sme si utvrdzovali svoju jednotnosť skupinky. Aby sme aj navonok ukázali našu dobrotu a ochotu pomáhať, vybrali sme sa na sídlisko - vynášali sme smeti, zametali sme izby, vytrhávali burinu, nosili nákupy...

Štvrtý deň kráčania s Abrahámom sme sa učili počúvať Boží hlas. Pán oznámil narodenie Izáka. Abrahámovu radosť sme vyjadrili maľovaním na plot, vyrábaním pohľadníc, maľovaním na kamienky... Počúvanie Božieho hlasu sme si vyskúšali aj v popoludňajšej stopovačke, ktorá nás priviedla na miesto obety.

Piaty deň sa niesol v znamení obety Izáka. Avšak Boh mu preukázal svoje milosrdenstvo a uchránil jeho syna. Prikázal mu obetovať baránka. A preto sa ho každá skupinka vydala hľadať. Prekvapením bolo, že pri každom baránkovi sme si našli zaslúžené odmeny. Veľká radosť sa znásobila aj spoločným pozeraním fotiek a napokon záverečnou svätou omšou, na ktorej sme ďakovali za všetky zážitky, za chvíle strávené spolu...

A čo dodať na záver? Asi to, že v spolupráci s našim Bohom dokážeme meniť seba i druhých...

dobrovoľníčka Martina

  • 2011_07_cesta_s_abrahamom_01
  • 2011_07_cesta_s_abrahamom_02
  • 2011_07_cesta_s_abrahamom_03
  • 2011_07_cesta_s_abrahamom_04
  • 2011_07_cesta_s_abrahamom_05
  • 2011_07_cesta_s_abrahamom_06
  • 2011_07_cesta_s_abrahamom_07
  • 2011_07_cesta_s_abrahamom_08
  • 2011_07_cesta_s_abrahamom_09