Bol piatok, troška síce zrána pršalo, ale poobedňajší vetrík dával vedieť, že to nebude len taká hocijaká piatková noc. Svätá omša vrcholí a chýli sa k záveru, keď naraz ako golem bijúci na železnú bránu sa z kostolných reproduktorov ozýva hlas o. Petra, že dnešná piatková noc odhalí a postaví správnych chlapov na trón mužskej dokonalosti. Dnes sa ukáže, kto je hrdinom tmavých nocí a preukáže svoju odvahu vo vzdialenom tmavom lesíku plného záhad a prekvapení.
Keď dozneli slová výzvy, miestni farskí tínedžeri pohľadmi vyjavovali, že sa ich to bytostne dotýka a ich napäté hrude práve vypisovali prihlášku na skúšku odvahy. A je to tu! Sedem zbrojnošov alebo sedem statočných? No to sa uvidí - zahlásil veliteľ výpravy - otec Marián.
A tak sa výprava pohla vpred. Množstvo odvážnych slov a závideniahodných situácií prerušil hrmot koní miestneho furmana - zamestnanca MHD Košice. Už poloviční rytieri, aspoň tak to znelo z ich úst, nasadlo na 40miestny konský záprah (prezývaný aj mestská hromadná doprava) už spomínaného furmana a uháňali smerom Myslavská Základná škola. Tam sa museli s furmanom rozlúčiť a po koryte starodávnej vyschnutej rieky (dnes prezývaná lesná asfaltka) míľovými nedočkavými krokmi uháňali na chatovú oblasť Gyrbeš.
Keďže mesiačik dával na známosť, že deň je už u konca a noc predo dvermi, o. Marián vyzval všetkých prítomných odvážlivcov, aby ukázali svoju zručnosť a pripravili sa na náročnú cestu tmavými kútmi Košických lesov. Nato založili oheň, narezali palice, roztopili vosk a natrhali kusy látky, proste všetko, čo treba na výrobu fakle. Že vyrobiť fakľu nie je také jednoduché, zistili aj hviezdy, ktorých na nebi stále pribúdalo. Noc v horách začína písať svoje prvé riadky a naši odvážlivci chcú byť v nich.
Otec Marián práve skontroloval táborisko a vyzval prvého odvážlivca. Kajo zapálil svoju precízne vyrobenú fakľu, prijal posledné inštrukcie a prvým krokom zahájil skúšku odvahy. Po čase sa za ním zatvára brána istoty a bezpečia, vstúpil do mečom nepreseknuteľnej hustej neistoty, atmosféry vlastného srdca. O niekoľko minút okusuje túto neistotu Brčko. Netrpezlivý Mišo poskakujúc zahájil štartovací rituál. Slová CHOĎ zaduneli v jeho vlastnej hrudi, pustil sa pokoriť svoj strach. Horiaca fakľa v Dávidovej ruke žiada o. Mariána o povolenie prekonať svoje hranice. Neistý pohľad do tmavej noci prekonal odvážny Rolov charakter. S fakľou v pravici vykročil na púť mužskosti. Túžba pokoriť neprekonateľné a objaviť nepoznané tlačila Viktora na prvé kroky tejto púte. Jeho fakľa mizne v tmavých útrobách lesa a Tomášovi je jasné, že jeho kniha života začína novú kapitolu – „Tomiho rytierske srdce“. Posledná fakľa opustila základný tábor. Ako posledný Mohykán, o. Marián zbiera plody svojej nápaditosti a dobrodružnosti. Ešte ostáva presvedčiť sa o udatnosti svojich odvážlivcov.
Košické lesy už naplno pojali všetkých chlapcov a dávajú im zakúsiť, čo bežný človek nemôže. Veľký čierny kormorán práve odletel zo zakliateho stovetvého duba. Jeho vetvám stačí jediný dotyk a človek sa premení na lístie, čo vietor rozfúka po horách. Čarovná rieka tečúca popri cestičke sledovala svojimi trblietavými očami pocestných, ktorí sa vznášali nad prepadliskami a hrobmi starých indiánov... Takéto a podobné príbehy sa hnali hlavami našich odvážlivcov počas ich rytierskej púte. Nakoniec sa jeden z tých príbehov stal skutočnosťou.
Po dlhej a namáhavej ceste neznámou krajinou, len s fakľou a dvoma rožkami v batohu, sa na kraji cesty vynorila silueta dákeho muža. Čím bližšie boli, tým viac sa utvrdzovali, že príde k boju. Presviedčal ich o tom ťažký bojový meč, ktorý mal rytier pripevnený k brneniu. Napätie každým krokom stúpalo, rytier však nejavil známky boja. Keď odvážlivec prekonal posledné bariéry strachu a pudu sebazáchovy, na výzvu rytiera pokľakol. Rytier každému slávnostne udelil amulet Silného muža. A veruže všetkých sedem statočných dorazilo k rozhorenej vatre do stanového tábora, s amuletmi.
Že aj s fakľou treba vedieť narábať nás utvrdzovali historky jednotlivých odvážlivcov. A to, že Pán Boh miluje všetkých, ukázal až príchod posledného mohykána o. Mariána. Keď ho rytier ráznym hlasom vyzval, aby pokľakol, kropaje strachového potu mu vytryskli na svetlo sveta. Praskot v ohni, naokolo sedem fakieľ, v strede kľačiaci muž a pred ním stojaci rytier, ktorý slávnostne odovzdáva naozajstný meč do rúk nového majiteľa o. Mariána - to bol naozajstný zážitok. Tak ako jeleň dychtí za vodou z prameňa, tak Jašo dychčal v objatí svojej novej lásky - Meča.
Nasledujúca opekačka sa nedala pre množstvo emócií a zážitkov ukončiť, potvrdilo to i neskoré nočné stavanie stanov (2.00 hod sobota).
Je to proste nádhera. Ďakujemééé.
Mário Katrinec
