Toto nedeľné popoludnie sme mali v pláne podeliť deti do skupín a spoločne s nimi stavať snehuliaky. Ale počas dňa trochu primrzlo, sneh bol veľmi sypký a bolo ťažké z neho urobiť obyčajnú guľu na guľovanie a nie to ešte postaviť snehuliaka. Z pôvodného plánu sme upustili, ale radosť zo šantenia sa na snehu nám nechýbala, nebola o ňu núdza. Najstarší chalani hrali akrobatický futbal so špeciálnymi pravidlami upravenými pre snehové podmienky. Niektoré deti sa šmýkali na kúskoch starého linolea, ďalšie hojdali...

Dvom skupinám dievčat sa  venovala Nika, Fany, Zuzka a Katka. Keď sme boli dostatočne vyšantení a premočení, rýchlo sme sa pobrali domov. Viem, že nie všetky deti sa mali do čoho prezliecť alebo kde usušiť. Na niektorých šaty museli spontánne uschnúť. Jeden chalan, ktorého som pozýval zahrať sa, mi ukázal na svoje poltopánky a ja som pochopil, že s tými do snehu ísť nemôže. Len tak z diaľky sa smutne prizeral, ako sa ostatné deti hrajú. Niekedy stačí skutočne málo k opravdivej čistej radosti.

Vďaka ti, Bože, za peknú nádielku snehu.