Výlet mladších chlapcov

Vo štvrtok doobeda cez jarné prázdniny sme sa my, stretko mladších chlapcov, vybrali na dobrodružný výlet na Medvediu horu. Hore na nás čakala ešte kopa roboty, odpratať sneh a nanosiť dreva na oheň. Chlapci sa nenechali zahanbiť a o chvíľu bolo všetko pripravené na opekačku; oheň založený, ražne narezané, drevo pripravené. Hor sa teda do uspokojenia našich hladných brúch a chuťových pohárikov. To boli hody, povedal si každý z nás. Nepotrebovali sme veľa na oddych ani po takomto výdatnom obede, lebo nás čakali hry. „Zahráme si Upíra“, navrhol otec Marián. Odrazu nebolo nikde nikoho a po lese sa ozývalo odpočítavanie hodín. Všetci vo svojich skrýšach sme čakali kedy odbije dvanásta hodina a upír sa vydá na lov. Táto hra sa samozrejme nezaobišla bez smiechu, radosti, trochu námahy a špekulovania, ako sa čo najlepšie ukryť. Nechýbala tiež guľovačka a sem tam i potkýnačka. Po tomto vyčerpávajúcom zlatom klinci programu sme sa rozbehli smerom domov; síce úplne unavení a do nitky mokrí, no plní nezabudnuteľných zážitkov a radosti v srdci.

-Pietro-

Výlet starších chlapcov

So staršími chlapcami a don Petrom sme sa vo štvrtkové prázdninové poobedie vybrali na Medvediu horu na malý výletík s už tradičnou opekačkou. Po ceste sme sa porozprávali. Hore sme hneď pripravili drevo na oheň a opiekli si chlieb, slaninku, klobásky i jablká. Posilnení sme si zahrali obľúbeného upíra a naháňačku na medveďa. Cvičili sme si hod sekerou, terčom bol na(ne)šťastie čhororo stromos. Don Peter nám porozprával jeden príbeh, pomodlili sme sa, šťastlivo došli domov a nášmu malému výletíku bol koniec.

-Bryndza-