Z Luníka IX je to do hlavného mesta Južného Sudánu (Juba) presne 8.599 km. A to najkratšou možnou cestou, lebo dá sa, more, aj dlhšou.
A keď ideš na autobuse „jedenástkou“ a potom z hlavnej stanice sadneš na druhý, pýtaj si taký smerom na Maďarsko - Budapešť, tak ideš, more,ďalej potom cez Srbsko, môžeš aj Bulharsko popozerať, keď ujo šofér zastaví, ale nechoď ďaleko, lebo ťa tam nechá, on nemá čas na teba čakať, chapeš?! A ide potom cez Turecko tam, čo toho Sultána točia aj Perlu Orientu, sa mi zdá, vieš, čo dávajú "v telke". No a ďalej cez Sýriu okolo mora, čo sa volá Stredozemné, do Iraku a potom ostrá zákruta doprava na Saudskú Arábiu, čo odtiaľ ropu máme a tankujeme na Shell-ke. A keď na lodi preplávaš kúsok, tak musíš ísť cez Egypt, tak celý Sudán precestuješ až prídeš do Južného Sudánu. A tam ti už povedia, kde je hlavné mesto, lebo aj u nás ti vedia ľudia povedať, ktorým smerom je Bratislava, chápeš?! Vidíš, a by som ti ešte zabudol povedať, že to spolu iba takých 143 hodín komplet trvá.
A že čo ti ja tu také dlhé story píšem? No to len keby si tam niekedy chcel skočiť na otočku, pozrieť sa, ako sa tam žije.
Bola jedna čhaj - dievča Majka v Južnom Sudáne jeden rok na misie. Ona je zdravotná sestra a chcela pomáhať ľuďom, čo tam žijú. Porozprávala nám veľa zážitkov ako tam je, že tam majú kravy, čo predávajú za peniaze, ale nie za eurá; oni tam majú nejaké iné - „poundy“ či ako sa volajú, ale nie tie kungfu panda, čo rozprávka je. A že za takú jednú „poundu“ sa dá kúpiť pero a to skoro 30 centov, more, vidíš?!
A chodia nakupovať raz za mesiac, a ďaleko, takže kým prídu domov, tak asi polovicu pojedia :-). A kravami sa platí za ženy, čím sú krajšie, tým väčšie stádo musí ženích mať. Zaujímavé, nie?
Žijú tam tri typy ľudí: úplne vysokí (ako basketbalisti), potom takí menší s okrúhlou tvárou a ešte jeden typ, ale už som zabudol aký.
Tá Majka s Katkou, čo tam boli, nám premietali super fotky: domčeky, školu a hudobníkov, akých tam majú. A tiež hovorila Majka, že tri športy vedia perfektne: basketbal, volejbal a futbal.
Júúj, a choroby sú tam, lebo oni z jednej misy jedia, more, si vedel? A bez vidličky, len tak rukami, a potom majú problémy, lebo infekcia príde do žalúdka, chápeš ma. Ale dá sa všetko vyliečiť, len treba brať lieky, a nie všetci majú peniaze na to, skoro nikto nemá :-(.
Veľmi ma prekvapilo, ako malé deti na hlave nosia 25 kg nákupy alebo vodu. A ešte veľa zaujímavostí sme sa dozvedeli na tom stretnutí u saleziánov don Bosca na Luníku IX v stredu večer v rámci mládežníckeho stretka od 18:00 do 19:30 hod.
Prišlo asi 30 ľudí, dospelí aj deti, ktorí chceli počúvať a vidieť obrázky, pýtali sa však aj všelijaké otázky. A si predstav, tak nás zaujala, tá misia v Afrike, že Lenka - čhaj z Luníka, chce sa prihlásiť, ale neviem či ju pustí jej čhávo, lebo tam pekné dievča sa dá kúpiť za 200 kráv. Tak má o ňu zrejme strach.
Ale to sa potom dočítaš nabudúce, keď o rok zase po saleziánskej misijnej nedeli budem písať článok. Dobre, že si ma počúval až do konca, lebo vieš, nepatrí sa skákať do reči.
A keby si chcel viac, tak pýtaj si kontakt, mobil alebo facebook na tie dobrovoľníčky. Ony ti možno viac povedia pri káve alebo čaji.
Drž sa kámo!
Peter Sabol, SJ
Súvisiace články:
{article Tehlička pre Sudán}{readmore}{/article}
{article Tehlička pre Južný Sudán}{readmore}{/article}
