Tento výlet, aj keď si trúfame nazvať ho animátorský, a mnohí zo zúčastnených nimi nie sú, bol jednoducho výletom pre všetkých našich mladých nad 15 rokov, ktorí sa aspoň trošku aktívnejšie zapájajú do života nášho spoločenstva a obohacujú ho niektorým zo svojich darov a talentov. Teda výlet je odmenou pre snaživejších, ale zároveň aj povzbudením pre tých menej snaživých
No a čo sme teda podnikli za tých päť krátkych dní, z ktorých dva sme iba cestovali tam a späť? Napodiv, stihli sme toho dosť. Vďaka dvom deväťmiestnym autám sme boli celá osádka výletu plne mobilná, takže sme neboli odkázaní na prepravu vlakmi, či autobusmi, a to ušetrilo ozaj mnoho času.
Cieľom prvého dňa bolo precestovať vyše 500 km z nášho sídliska až do Starej Vsi nad Ondřejicí, Diecézneho strediska mládeže, kde sme boli ubytovaní. Nebolo to však také obyčajné ubytko. Čakali nás najbližšie štyri noci vo vagóne odstavenom na dvore strediska. Každá „kajuta“ mohla prichýliť až troch pasažierov. No pred spaním sa treba ešte najesť – jedlo, teda večere a raňajky, sme si svojpomocne pripravovali v kuchyni strediska, ktorú nám naplno poskytli. Obedy sme mávali suché vo forme pikniku, vždy na inom mieste.
V stredu sme si to hneď zrána namierili do saleziánskeho strediska v Ostrave, odkiaľ sme poznali už zopár saleziánov z minuloročnej konferencie a don Pavel bol dokonca istý čas u nás na Luníku. Návštevu sme teda prišli oplatiť. Celým areálom nás sprevádzal dobrovoľník Pišta a don Pavel, direktor komunity v Ostrave. Ich stredisko je ozaj obrovské. Majú tam poschodovú knižnicu, menšiu miestnosť pre deti predškolského veku, čajovňu s barovým pultom, klubovne a samozrejme, súčasťou strediska je aj veľký kostol. Našich mladých však najviac upútala hudobná zvukotesná miestnosť, kde hneď vyskúšali bubny. Veľká zrkadlová stena v tanečnej miestnosti bola ideálna na fotenie a lezecké steny, ukryté za divadelnou halou s javiskom, zasa na odskúšanie svalov na rukách. Za budovou majú postavenú ešte okrúhlu trampolínu, ktorú sme, samozrejme, tiež testovali. Keď sme už všetko videli, počuli i odskúšali, poďakovali sme sa, nechali malé darčeky v podobe našich CDčiek a vybrali sa spoznávať ďalšie pekné miesta a mestá.
Navštívili sme baziliku Navštívenia Panny Márie na Svatom kopečku pri Olomouci, kam ľudia putovali už od 17. storočia. Prichádzali si uctiť Pannu Máriu ako Kráľovnú Moravy, na ktorej orodovanie tu bolo vyslyšaných mnoho modlitieb. Aj my sme tu pobudli v tichu a modlitbe, a keď prišiel čas obeda, spravili sme si piknik pod gaštanmi. Potom sme putovali ďalej pozrieť si mesto Olomouc, jeho námestia a pamiatky. Večer sme strávili spoločnými hrami v stredisku.
Nastal ďalší deň, štvrtok. Doobedie sme strávili v Brne, kde sme boli pozrieť starých známych o. Petra – rómsky manželský pár Pompovcov, pochádzajúcich z Toporca. Presťahovali sa tam, aby pomáhali na miestnej fare a v mládežníckom stredisku, ktoré navštevovali najmä rómske deti. Pozreli sme si ich stredisko i kostol, porozprávali nám o ich činnosti a za farou na záhrade sme strávili pár príjemných chvíľ oddychom popri obedovaní na tráve. Ďalším zážitkom bolo Múzeum Rómskej kultúry, kde sme si pozreli výstavu z dielne maliarky veľkých očí, Bohumily Doležalovej. Videli sme tiež krátky dokument z jej života, ďalšie pripojené výstavy s tematikou holokaustu Rómov počas 2. svetovej vojny a vystavené fragmenty z ľudovej kultúry rómskeho národa. Poobedie sme strávili na ďalšom pútnickom mieste, na Velehrade. Je to baroková bazilika, ktorá bola spolu s priľahlými budovami (napr. bývalý cisterciánsky kláštor) vyhlásená v r. 2008 za národnú kultúrnu pamiatku. Tak ako na Svatom kopečku, aj tu pred časom slúžil sv. omšu predchádzajúci sv. otec Ján Pavol II.
V piatok sme necestovali, ale ostali sme v stredisku na duchovnú obnovu. Viedol ju Katkin brat Klemo, ktorý tu pôsobí ako kňaz. Bola to veľmi príjemná obnova, presne taká, akú mladí potrebujú, plná príkladov, humoru i vážnych chvíľ. Celá bola zameraná na spoločenstvo a na tímovú prácu, no a na záver sme mali v skupinách stvárniť zadané vlastnosti, z čoho bolo množstvo zábavy. Nasledovalo silencium, sviatosť zmierenia a svätá omša. Poobede sme vyliezli na strechu našej nocľahárne – na vagónek a predvádzali sme tam všelijaké pózy od výmyslu sveta pred objektívmi fotografov. Aj napriek tomu, že poprchávalo, sme mali večer po volejbalovom turnaji ešte táborák, a potom hajde spať, lebo zajtra už cestujeme domov.
Spiatočná cesta bola trochu zaujímavejšia kvôli zastávke na fare v dedinke Zubák, kde pôsobí vdp. Emil Čurik. Rozhodli sme sa navštíviť ho, aj keď sme museli kvôli tomu spraviť poriadnu zachádzku. Chlapci, ktorí ho zažili ešte ako kaplána na Luníku IX, sa naňho veľmi tešili, chceli vidieť, či sa za tie roky zmenil. Ukázal nám ich kostol i faru, kde má veľké podkrovné priestory pre pastoráciu mládeže, ktorá tu chodí na obnovy a duchovné cvičenia. Ďalšou zastávkou bolo saleziánske stredisko v Poprade, odkiaľ sme mali požičané jedno z áut. To sme tu zamenili za naše 5-miestne, ktoré nás tu celý čas čakalo. A tí, čo sa nezmestili, mali ďalšie oživenie cesty - išli ďalej vlakom. Nakoniec sme sa všetci šťastne vrátili na náš Luník. Bohu vďaka.
Bol to veľmi pekný výlet a ďakujeme všetkým, ktorí sa podieľali na jeho príprave i realizácii. Ostane dlho v našich spomienkach.