US Steel robí každý rok akciu „MDD v ZOO“ pre deti zamestnancov. Nám sa toho roku tiež ušlo niekoľko pozvánok.

„Koho zoberieme? Môžeme vziať dvanásť detí.“

„Čo ja viem? Chlapcov zo stretiek, dievčatá idú spievať.“

„Koho?“

„Erika, Eugena, Dávida, Roba musíme, ten sa snaží, aby mu to vydržalo...“

 „Dobrý deň, toto je ten autobus čo ide do ZOO? Ako dobre, skoro sme nastúpili do toho čo prišiel pred vami, to bol bežný spoj.“

„Autobus nás odviezol na parkovisko pred ZOO. „Späť odchádzame o piatej. O tretej je v amfiteátri a okolí program pre deti.“

„Ďakujeme.“

Pred bránou ZOO som ešte zhromaždil deti na posledné inštrukcie. „Chlapci nezabudnite, že robíme Luníku reklamu. Ak sa budete správať slušne, tak povedia, že ste dobre vychované deti. Ak budete vystrájať, zasa budú nadávať na Rómov. Závisí to teraz od vás.“ Obstáli.

„Mário, musíme sa dohodnúť, ty buď vždy prvý, lebo ak sa nám rozlezú, tak budeme mať stopovačku.“

Lea naplašil makak svojim bojovým výskokom, lebo ho dráždil. Našťastie tam bolo sklo.

Tulene boli naľakané a nechceli sa dať kŕmiť, lebo nás divákov bolo veľmi veľa. Ale aj tak, vidieť také zviera naživo stojí za to. Tam sme boli skoro najdlhšie.

Pred našimi očami sa začali biť levy.

„Otec Marián, čo je toto za srnku?“ „To je daniel.“

„Ja som prvý krát v takomto, bol som už v botanickej záhrade. Ukazovali nám tam mäsožravé kvety.“

„Otec Marián ja sa koňa nebojím.“ „Len tam nepchaj ruku, lebo ti odhryzne prsty.“

„Poďte sem ku zebre, tu sa môžeme spolu odfotiť.“

„Ja chcem vidieť vlka.“ „To by si musel byť ticho a nie vrieskať ako pavián.“ Ale aj tak sme ho videli, až dvoch.

„Nehádž kamienky do medveďa, lebo ho nazlostíš a ten elektrický plot nebude stačiť.“

„Toto je čo? „To je lama.“ „Žerie mi z ruky.“ „Pozor na prsty.“

„Aj ja chcem pohladkať to malé kozliatko.“ „Pozri už mu rastú maličké rožky.“

„Beé“, ozval sa ktorýsi chlapec. Béé, odpovedala ovca. „Ona ti rozumie!“

Napokon sme sa dostali aj ku amfiteátru. A tam som stratil prehľad kde kto je. Slávo priniesol pomaľované papiere. Maťo prišiel zmaľovaný ako čert. Po ňom sa ukázal Paťo s pavúkom na líci, vzápätí sa vynoril s podobným pavúkom Eugen.

Ja som vyhral deväť vrchnáčikov.

Mojky priniesol maličké tenisové loptičky, tvrdil, že sú to žuvačky. „To máš odkiaľ?“ „Tam sa to dá kúpiť za vrchnáčiky."

„Stano, to čo si si kúpil?“ „To je bublifuk a je tu aj pero.“

Ľudo si domov odniesol balón.

„Mohli sme prísť aj skôr na tieto súťaže.“ „Mohli, ale kto vás mal hnať od tých zvierat?“ „Mali ste nás vyhnať hneď.“ „Ale veď si musel pohladkať každú kozu.“ „To nič.“

Ako bolo? Chlapci boli spokojní. Videl som, že sú naplnení niečím dobrým. Ďakovali za tak pekne prežitý deň.

Vďaka Pánu Bohu, a aj USS a pani Fecúrkovej.

o. Marián