Konečne je tu! Animátorský výlet. Po minuloročných skvelých zážitkoch a bohatých nových skúsenostiach z Česka sme sa tešili na ďalšie vycestovanie z Luníka IX., tento krát do nášho severného zahraničného suseda - Poľska s okruhom okolo Tatier naspäť cez Slovensko. Bola to cesta na štyri dni a po mnohých prihlasovaniach a odhlasovaniach na poslednú chvíľu (a problémoch s občianskymi preukazmi) sme nakoniec odchádzali dvoma autami s počtom 13 účastníkov, ktorí si mohli vychutnať tento výlet ako odmenu za svoju celoročnú snahu a aktivitu.

Deň prvý – utorok 2.8.2011

„V strede parku lavička, na nej sedí dievočka...Margaréta! Margaréta...“

Takto znela „hymna“ nášho výletu alebo takto na nás začali prvýkrát vyspevovať chlapčenskí osadníci menšieho auta, keď sme po miernom blúdení konečne prišli na parkovisko pri našej prvej nocľahárni, vzdialenej len niekoľko desiatok metrov od samotnej majestátnej svätyne (chrámu) Božieho milosrdenstva, kde bola naša prvá zastávka. Ani sme sa nečudovali, veď po viacerých hodinách cesty autom vypĺňaných len občasným spánkom, rozhovorom (najmä pri hľadaní správneho smeru po tajomných cestičkách:-)) a modlitbou, sa naše hlavy napĺňali už len počúvaním spomínaného songu a iných podobných hitov od Metelice či piesní z druhého a jediného dostupného cédečka eL9.

Po príchode a krátkom ubytovaní sa nasledovala návšteva našej slovenskej kaplnky (jedna spomedzi niekoľkých iných zahraničných v suteréne svätyne) vyzdobenej a zasvätenej Sedembolestnej Panne Márii, patrónke Slovenska. V kaplnke sme si mohli všimnúť okrem vyobrazených siedmych rán Božej Matky aj odkaz na slovanských vierozvestov Cyrila a Metoda, a to aj formou Magnificatu, ktorý sme si mohli prezrieť napísaný na stene popri slovenčine aj vo vtedajších 4 liturgických jazykoch – gréčtine, latinčine, hebrejčine a staroslovienčine. Úvodný príhovor o sestre Faustíne, jej zjaveniach Pána Ježiša, Božom milosrdenstve a o celom tomto milostivom mieste nám prišla povedať jedna zo slovenských sestier, sr. Mária Terézia. Po jej slovách nám Pietro pripravil krátku aktivitu o farbách, našom prežívaní a iných skutočnostiach života, pri ktorom sme sa mohli aj navzájom trošku spoznať a predstavil nám aj základnú myšlienku farieb na obraze Božieho milosrdenstva – modrej a červenej. V rámci tejto krátkej duchovnej obnovy sme mali možnosť prijať sviatosť zmierenia a nasledovala svätá omša, pri ktorej sme si sami spievali a mohli sme ju naozaj hlboko prežiť priamo „v centre Božieho milosrdenstva“.

Po omši sme si pozreli a navštívili aj iné kaplnky v podzemí, boli sme v obrovskom Sanktuáriu, ktoré má tvar lode a má pre nás byť takým útočiskom ticha a modlitby v rozbúrených vodách tohto sveta. Prešli sme sa aj po areáli s množstvom kláštorných budov, kostolov, sôch a pamätných tabúľ, vystúpili sme po množstve točitých schodov (niektorí sa vyviezli výťahom) na vysokú vežu s výhľadom do široka-ďaleka, a na záver sme boli aj na kláštornom cintoríne, kde sú pochovávané miestne rehoľné sestry. Všetky tieto miesta aj nás sme si zachytili na množstve fotografií.

Medzitým nám naša obetavá sestra Anna pripravila chutnú večeru mnohých chutí, po ktorej sme sa pešo vybrali do centra mesta na (ako povedal Pietro, a aj Katka si to myslela) krátku prechádzku. Po dvoch hodinách rýchlej chôdze a mnohých šomraniach sme konečne dorazili k hradu Wawel a do centra, kde sme sa pokúšali (teda hlavne Rolo) zarobiť pár peňazí hrou, spevom a tancom, ale keďže nám nikto nič nehodil, nakoniec sme z toho mali niektorí riadnu zábavu, a niektorí sa za nás i trochu hanbili. No nakoniec, poriadne unavení, sme sa naspäť vrátili električkou a tým šikovnejším sa podarilo zaspať tesne pred polnocou :-)..

Deň druhý – streda 3.8.2011

Zlo a milosrdenstvo, nenávisť a obeta, radosť a smútok

Náš druhý deň výletu sme začali s veľkou radosťou, keďže naša jediná a jedinečná Nikola oslavovala 18.narodeniny. Zaželali sme jej všetko najlepšie a veľa veľa sme sa za ňu na rannej omši modlili. Po omši sme mali raňajky a chytro sme sa pobalili a vydali na cestu.

Naša ďalšia zastávka bol koncentračný tábor Osvienčim. Najskôr sme išli kyvadlovou dopravou do Birkenau, kde sme videli obrovský priestor, lúku, kde stálo množstvo drevených šôp, v ktorých žili a bývali ľudia. Z rozprávania a fotografií sme sa dozvedeli o skutočne drsných a neľudských podmienkach, v ktorých museli žiť, fungovať, pracovať. Za táborom sme prišli k budove kontemplatívneho kláštora, kde žijú sestry, podľa želania Jána Pavla II., ktoré tieto miesta premodlievajú vo svojom štýle života. Aj my sme sa spoločne pomodlili za obete týchto miest korunku k Božiemu milosrdenstvu. Cestou naspäť nám jedna pani ukázala smer aj k istému pamätníku uprostred ruín, ktorý bol venovaný špeciálne Rómom. Aj tu sme sa pomodlili, zaspievali rómsku pieseň a prezreli si množstvo vencov a kytíc, ktoré tu venovali rôzne organizácie a skupiny.

Nasledoval návrat do Osvienčimu, kde sme pokračovali prehliadkou domov pre politických väzňov, mohli sme si prezrieť rôzne fotografie a prečítať informácie i príbehy ľudí, ktorí tu trpeli a umierali. Navštívili sme aj barak, ktorý bol zameraný presne na Rómov a ich vyhladzovanie. Po návšteve typických miest a budov koncentračného tábora sme, poriadne fyzicky i psychicky vyčerpaní, opustili toto hrozivé i výstražné miesto, aby sme mohli pokračovať ďalej v našej ceste.

Oneskorený obed sme si vychutnali počas krátkej zastávky, ktorej sme sa už nemohli dočkať, a tak sme boli za to vďační aj napriek tomu, že sme museli obedovať na parkovisku na štrku.

Čakali nás ďalšie hodiny v aute, a tak sme boli radi, keď sme vo večerných hodinách prešli slovenskú hranicu a cez dlhú dedinku Oravskej Polhory prichádzali na miesto nášho ďalšieho nocovania – saleziánske stredisko v Námestove. Ubytovali sme sa, spoločnými silami pripravili večeru a uložili sme sa na odpočinok po i pred náročným dňom.

Deň tretí – štvrtok 4.8.2011

3 zakázané vety: Koľko ešte? Nevládzem.. Kedy tam budeme?

Takýto pokyn sme dostali ráno 3.dňa nášho výletu, kedy sme sa vybrali na túru do Roháčov. Opäť sme začali deň sv. omšou, najedli sa, pobalili a vyrazili autami na cestu.

Odviezli sme sa ešte pár kilometrov autom a zastali na veľkom parkovisku, kde sme nechali Ivana ako strážcu áut. Ostatní sme sa vydali na cestu. Pri Ťatliakovom plese sa od nás odpojili Mário, Katka a Dávid, ktorí pokračovali v túre na hrebeň, a my sme sa pobrali v pôvodnom smere cesty na Roháčske plesá. Cesta bola dlhá, ale veľmi pekná. Často sme stáli, chalani lozili po skalách, fotili sme sa a jedli, a napriek občasným chvíľam, keď sme mysleli, že už ďalej nevládzeme, sme nakoniec prišli až na posledné Roháčske pleso, kde za nami po výdatnom obede prišlo aj o. Petrom sľubované prekvapenie – pán kaplán, ktorý si vyšiel na túru počas svojej dovolenky u rodičov. Dlhú cestu naspäť nám spríjemňovali osobné rozhovory a tesne pred koncom aj krásny obrovský vodopád. Chvíľu sme sa všetci schádzali na parkovisku, a nakoniec sme sa všetci spokojní a unavení vrátili do Námestova.

Počas chystania výbornej večere sme si našli čas aj na spoločný volejbal s námestovskou mládežou. Po večeri si niektorí z nás zahrali Bang, hudobníci sa vyžívali v hudbe, ktorou nám večer spríjemnili aj spoločné modlitby v kaplnke, kde sme úprimne ďakovali Bohu za jeho dobrotu a dary, ktoré sme mohli zažiť tak výrazne práve v tomto dni.

Deň štvrtý – piatok 5.8.2011

Palikerav tuke, Devla, ...

Posledné spoločné ráno, posledná omša, posledné balenie a nakladanie vecí do auta. Odchádzame z Námestova s vďakou miestnym saleziánom za milé prijatie a ubytovanie.

Čaká nás ďalšia, a posledná príjemná vzdelávacia zastávka – Oravský hrad. Čakanie pred vstupom si skracujeme rozhovormi a hrami pri milej pani oblečenej v dobových šatách pred hradnou bránou. Naša mladá sprievodkyňa Martina nás konečne pozýva ďalej a ukazuje i objasňuje všetko o histórií, vlastníkoch, obrannom systéme, zariadení hradu i živote pánov. Prechádzame hradnými nádvoriami, komnatami, vystupujeme po mnohých schodoch do vyšších a vyšších poschodí hradu. Stretávame ľudí v dobovom oblečení, muzikantov, obzeráme vzácne nábytky, oblečenie, šperky, výzbroj, dokonca i malé prírodovedné múzeum, ktoré sa v hrade nachádza. V najvyššej veži máme možnosť vidieť archeologickú výstavu – vykopávky od doby kamennej až po stredovek – Slovanov. A z okien veže máme pred sebou úžasný výhľad na okolitú krajinu.

Plní dojmov odchádzame a opúšťame Oravu na našich autách. Cestu domov nám preruší už len obedová prestávka, tento krát v peknom trávnatom zákutí blízko Liptovskej Mary, kde sme sa po obede stihli aj vykúpať.

Posledné hodiny v aute nám vypĺňa túžba po návrate, ale aj bohatstvo zážitkov, ktoré sme mohli v takej dobrej partii spoločne prežiť.

Veľká vďaka patrí všetkým našim dobrodincom, saleziánom i dobrovoľníkom, ktorí sa o nás tak skvele starali a zabezpečili všetko potrebné. Nech im to všetko štedro odplatí Pán Boh!