Modlitba na zahájenie
medzinárodného stretnutia CCIT
v Rolducu, Kerkrade, 8. apríla 2011
Kňaz: O. Jan van der Zandt, MSC, národný duchovný správca pre pastoráciu Rómov
Všetkých vás srdečne vítame v Rolducu, Kerkrade!
Hymnus
Zapálenie sviece
Modlitba: Bože, buď nám milostivý a žehnaj nás;
Ž 67, 2-3 a tvoja tvár nech žiari nad nami,
aby sa tvoja cesta stala známou na zemi
a tvoja spása medzi všetkými národmi.
Pre túto úvodnú modlitbu nášho stretnutia sme ako úmysel modlitby zvolili tému nášho zasadania:
„Rómovia v zjednotenej Európe sa ešte utvárajú:
nech z ich zraniteľnosti vyprýšti NÁDEJ.“
Menujeme tu zvlášť Rómov a Sinti, ktorí v súčasnej Európe hľadajú lepší život.
Pretože mnohí z nich:
- sú zraniteľní v ich existencii a túžia po lepšom živote;
- sú skrytí a zosmiešňovaní, považovaní za ťarchu pre spoločnosť,
ale zápasia o svoje uznanie;
- sú vyháňaní a posielaní preč, ale neklesajú na mysli;
- sú hrdí na ich vlastný spôsob života a stále hľadajú lepšiu budúcnosť
pre seba a svoje deti.
Dôverujúc, že Všemohúci nás ochraňuje a nás vedie k sebe, modlime sa:
Spoločne: C’est toi, Seigneur, qui es notre Père et Rédempteur,
Tel est ton nom depuis toujours. (Iz 63,16)
/Preklad: Ty, Pane, si náš otec, máš meno: vykupiteľ náš pradávny./
Lektor: Ale ty, Pane, si môj ochranca,
Ž 3 moja sláva, čo mi hlavu vztyčuje.
Hlasne som volal k Pánovi
a on mi odpovedal zo svojho svätého vrchu.
Spoločne: C’est toi, Seigneur, qui es notre Père et Rédempteur,
Tel est ton nom depuis toujours.
/Preklad: Ty, Pane, si náš otec, máš meno: vykupiteľ náš pradávny./
Lektor: A ja som sa uložil na odpočinok a usnul som,
Ž 3, 6-7 prebudil som sa, lebo Pán ma udržuje.
Nebudem sa báť tisícov ľudí, čo ma obkľučujú.
Povstaň Pane; zachráň ma, Bože môj.
Spoločne: C’est toi, Seigneur, qui es notre Père et Rédempteur,
Tel est ton nom depuis toujours.
/Preklad: Ty, Pane, si náš otec, máš meno: vykupiteľ náš pradávny./
Lektor: Nech sa tešia všetci, čo majú v teba dôveru,
Ž 5 a naveky nech jasajú.
Chráň ich a nech sa radujú v tebe,
čo tvoje meno milujú.
Lebo ty, Pane, žehnáš spravodlivého,
ako štítom venčíš ho svojou priazňou.
Spoločne: C’est toi, Seigneur, qui es notre Père et Rédempteur,
Tel est ton nom depuis toujours.
/Preklad: Ty, Pane, si náš otec, máš meno: vykupiteľ náš pradávny./
Pieseň
Čítanie zo svätého evanjelia podľa Matúša 2, 13-23:
13 Po ich odchode sa Jozefovi vo sne zjavil Pánov anjel a povedal: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku, ujdi do Egypta a zostaň tam, kým ti nedám vedieť, lebo Herodes bude hľadať dieťa, aby ho zmárnil.“ 14 On vstal, vzal za noci dieťa i jeho matku a odišiel do Egypta. 15 Tam zostal až do Herodesovej smrti, aby sa splnilo, čo povedal Pán ústami proroka: „Z Egypta som povolal svojho syna.“
16 Keď Herodes zbadal, že ho oklamali, veľmi sa rozhneval a dal povraždiť v Betleheme a na jeho okolí všetkých chlapcov od dvoch rokov nadol, podľa času, ktorý zvedel od mudrcov. 17 Vtedy sa splnilo, čo povedal prorok Jeremiáš: 18 „V Ráme bolo počuť hlas, nárek a veľké kvílenie: Ráchel oplakáva svoje deti a odmieta útechu, Iebo ich niet.“
19 Po Herodesovej smrti sa Pánov anjel zjavil vo sne Jozefovi v Egypte 20 a povedal mu: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku a chod’ do izraelskej krajiny. Tí, čo striehli na život dieťaťa už pomreli.“ 21 On vstal, vzal dieťa i jeho matku a vrátil sa do izraelskej krajiny. 22 Ale keď sa dopočul, že v Judsku kraľuje Archelaus namiesto svojho otca Herodesa, bál sa ta ísť. Varovaný vo sne, odobral sa do Galilejského kraja. 23 Keď ta prišiel, usadil sa v meste, ktoré sa volá Nazaret, aby sa splnilo, čo predpovedali proroci: „Budú ho volať Nazaretský.“
Meditácia:
Ježiš prišiel na zem, aby s nami zdieľal život. V tomto pozemskom živote šiel až do krajnosti: Vzal na seba podobu sluhu – otroka. Postavil sa na stranu zraneného človeka tým, že sám sa stal zraniteľným.
Narodil sa vo veľmi primitívnych podmienkach. Ako dieťa ho otec s matkou museli ochrániť pred krvilačným kráľom Herodesom a museli utiecť do Egyptu.
Neskoršie v živote sa postavil na stranu chudobných a chorých a zomrel na dreve kríža ako zločinec. Vstal však z mŕtvych a povedal: «Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu. Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta».
Utekať, dať sa na útek je charakteristické a podobné tomu, čo museli žiť nomádi, Sinti a Rómovia, počas posledného tisícročia. Okolo roku 1000 opustili brehy rieky Indus a silne predpokladáme, že utekali pred nepriateľskými národmi. Cez Balkán sa dostali do západnej Európy. V prvých storočiach ich dlhej cesty sa považovali za pútnikov, ktorých Cirkev a štáty ochraňovali.
V pätnástom storočí blúdili po Európe jarmočníci, komedianti, hudobníci, divadelné tlupy a tiež žoldnieri prepustení z armády, bandy lupičov a žobrákov. Z nejasných dôvodov boli kočovníci prirovnávaní k tejto populácii.
Na konci pätnásteho storočia pohostinnosť, s akou boli prijímaní na začiatku, sa náhle zmenila na nedôveru, podozrievavosť a nepriateľstvo. Skoro všade ich obviňovali zo žobrania, vydierania a krádeže. Keď okrem toho aj cirkvi viedli podobnú hru proti kočovníkom ako „vyslancom diabla a jeho komplicov“, bol daný signál k útoku. Bez meškania boli sprievodné listy (zaručujúce bezpečnosť) vymenené za vypovedania z krajiny.
Na začiatku zákony proti nomádom nezmenili veľmi situáciu v Holandsku, ale v roku 1637 sa začali konať prvé razie v provincii Gueldre a v rokoch 1700 – 1730 bol im pobyt v Holandsku zakázaný. Zákazy sa množili a mnohí kočovníci boli zabití.
Okolo roku 1800, s nástupom romantizmu v západnej Európe, sa tento postoj zmení, pretože tento umelecký prúd idealizuje „prirodzeného, čistého a slobodného človeka, ktorý prechádza svetom a hrá“. A tak sa dejiny opakujú. Veľké gitánske rodiny cudzieho pôvodu prichádzajú a prechádzajú Holandskom a s ich maringotkami prikrytými plachtami sa nakrátko usadzujú pri mestách a dedinách, alebo si stavajú stany na námestiach a zabávajú obyvateľstvo.
V roku 1900 nastal nový zvrat situácie. Negatívnym vnímaním, ktoré sa rozvíja ohľadom žobráctva, tuláctva a alkoholizmu nomádskeho obyvateľstva, kočovníci sú opäť pripodobňovaní k tulákom a banditom a príčinou toho je ich nomádstvo.
V roku 1918 bol prehlásený zákon o živote v maringotkách, ktorý z jednej strany ochraňoval nomádov proti extrémom a z druhej strany stále viac obmedzoval ich slobodný život bez trvalého bydliska. Tento zákon vyhlásený osobitne pre kočovníkov, bol zrušený až v roku 1999.
Druhá svetová vojna bola katastrofou pre európskych Rómov a v Holandsku. Buď sa museli dostaviť do veľkých sústreďovacích táborov, alebo zanechať svoje maringotky a prejsť do ilegality. Na konci vojny, 16. mája 1944, holandská polícia vykonala razie, aby zatkla Sinti a Rómov, ktorí boli rozptýlení a aby našla ďalších, ktorí boli ukrytí, a aby ich tak deportovala do Osvienčima. Takto bolo 19. mája 1944 Westerborkom tranzitne prepravených 245 Rómov do koncentračného tábora v Poľsku, z ktorých prežilo menej ako 30 osôb.
Vláda po oslobodení zaobchádzala chladno s tými, ktorí prežili genocídu a často aj civilné obyvateľstvo bolo k nim nepriateľské. Stáročná zraniteľnosť je stále každodennou realitou.
Zišli sme sa tu z celej Európy.
Sme tu, pretože sme spätí so Sinti a s Rómami vierou a životom.
Prišli sme sem, aby sme spoločne pracovali s nimi, v nádeji na lepší život.
Sme tu s Pánom, ktorý nás predišiel na tejto ceste a ktorá sa nám zdá ešte veľmi dlhá.
Začali sme pripomienkou úryvku otca a matky, ktorí utekali do Egyptu s dieťaťom Ježišom. On prijal ľudskú slabosť – zraniteľnosť. Prišiel prebývať medzi nás, aby nás vzal za ruku a viedol počas celého nášho života.
Sofoniáš predpovedal a napísal (3. kap.):
15 Kráľom Izraela uprostred teba je Pán, nešťastia sa viac neobávaj!
17 Uprostred teba je Pán, tvoj Boh, spásonosný hrdina…
18 „Zronených pre sviatky odstránim z teba, sú ti ťarchou hanebnou…
19 … zachránim krívajúceho a pozbieram roztratených, urobím ich slávnymi
a chýrnymi v celej krajine ich hanby.
20 V tom čase vás privediem, v tom čase vás pozbieram, lebo vás urobím
slávnymi a chýrnymi medzi všetkými národmi zeme, až vám navidomoči
obrátim váš osud“ – hovorí Pán.
Bratia a sestry, kráčajme spoločne s Pánom, aby sme videli toto všetko sa naplniť.
Pieseň
Prosby:
Modlitbe sa k Bohu, ktorý je tu prítomný a počúva nás:
Dnes prosíme za rómske obyvateľstvo, pretože 8. apríla je Medzinárodný deň Rómov[1], aby sa všade vo svete medzi týmto obyvateľstvo a okolitou občianskou spoločnosťou mohla rozvíjať vzájomná úcta.
Prosíme za nás všetkých tu prítomných: nech je náš zraz skutočným stretnutím, pri ktorom sa budeme cítiť posilnení a povzbudení žiť skutočnú solidaritu.
Ešte raz prosíme za Rómov a Sinti; aby napriek ich životným podmienkam neprestávali veriť v Boha, svojho Otca a ochrancu.
Prosíme za vlády všetky národov vo svete: aby sa ujali svojej zodpovednosti, prinášali nádej a zabezpečovali ochranu najzraniteľnejších občanov vlastnej krajiny.
Prosíme za naše kresťanské spoločenstvá; nech nasledujú Krista v jeho poslaní a stále sa usilujú prijímať najslabších, aby im tak svojou pozornosťou a starostlivosťou dávali nádej do budúcnosti.
Prosíme za Rómov a Sinti, ktorí zahynuli počas násilia a genocídy 2. svetovej vojny. Pamätáme na nich a modlíme sa za nich a ich rodiny, ktoré prežili.
Boh a Otec, vypočuj našu modlitbu skrze Ježiša Krista, tvojho Syna a nášho Pána. Amen.
Prosme spoločne modlitbou Otčenáš:
Spoločne: Otče náš,
ktorý si na nebesiach,
posväť sa meno tvoje,
príď kráľovstvo tvoje,
buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi.
Chlieb náš každodenný daj nám dnes
a odpusť nám naše viny,
ako i my odpúšťame svojim vinníkom,
a neuveď nás do pokušenia,
ale zbav nás Zlého. Amen.
Modlime sa aj Zdravas Mária:
Spoločne: Zdravas Mária, milosti plná,
Pán s tebou,
požehnaná si medzi ženami
a požehnaný je plod života tvojho Ježiš.
Svätá Mária, Matka Božia,
pros za nás hriešnych
teraz i v hodinu smrti našej. Amen.
Na záver našej modlitby:
Spoločne: Bože, buď nám milostivý a žehnaj nás.
Lektor: Bože, buď nám milostivý a žehnaj nás,
Ž 67 a tvoja tvár nech žiari nad nami,
aby sa tvoja cesta stala známou na zemi
a tvoja spása medzi všetkými národmi.
Spoločne: Bože, buď nám milostivý a žehnaj nás.
Bože, nech ťa velebia národy,
Nech ťa velebia všetky národy.
Nech sa tešia a jasajú národy,
že spravodlivo súdiš ľudí
a spravuješ národy na zemi.
Bože, nech ťa velebia národy,
nech ťa velebia všetky národy.
Spoločne: Bože, buď nám milostivý a žehnaj nás.
Zem vydala svoj plod;
nech nás požehná Boh, náš Boh;
nech nás Boh požehná
a nech si ho ctia všetky končiny zeme.
Spoločne: Bože, buď nám milostivý a žehnaj nás.
Požehnanie:
Nech ťa žehná Pán a nech ťa chráni!
Nech ti Pán ukáže jasnú tvár a nech ti je milostivý!
Nech Pán obráti svoju tvár k tebe
a daruje ti pokoj! (Numeri 6, 24-27)
V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.
Pieseň
[1] Medzinárodný deň Rómov (Medzinárodná rómska únia – IRU, vyhlásený v 1990 na 4. kongrese IRU; výročie založenia IRU na 1. medzinárodnom kongrese Rómov 8. – 12. 4. 1971 v Londýne)
