Na úvod
Deklarácia zástupkyne generálneho tajomníka Rady Európy pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov (8. apríla 2006): Oficiálne úvahy, ktoré sa týkajú 47 členských štátov Európskej rady:
“Ťažko nájsť príklad väčšmi zakorenených, rozšírených a pretrvávajúcich predsudkov ako sú tie proti Rómom, ktoré stále zaslepujú tak veľa Európanov. Jediným východiskom z tohto problému je učiť sa – o Rómoch, o tolerancii, o uznaní a rešpekte.
Je našou povinnosťou ochrániť rómsku komunitu pred systematickým a pravidelne sa opakujúcim rasizmom, obeťami ktorého sa jej členovia stávajú skoro denne v celej Európe. Niekedy má toto prenasledovanie formu násilných činov zmätených jednotlivcov alebo skupín, čo je hrozné. Veľmi často má aj formu oficiálnych činov, čo je ešte horšie… Cieľom práce Rady je plná emancipácia Rómov a kočovníkov do európskej spoločnosti. Nie je to jednoduchá úloha, pretože si vyžaduje prekonanie nielen rokmi, ale generáciami nahromadenej nespravodlivosti a bolesti“ /Maud de Boer-Buquichio/.
V marci 2008, poznámka Komisára pre ľudské práva Rady Európy ponúka túto doslovnú syntézu:
“AJ dnes Rómovia ešte nepoužívajú základné práva v európskych krajinách. Sú vo veľkej miere znevýhodnení v oblasti výchovy, zamestnanosti, bývania a zdravia a nie sú prakticky zastúpení na politickej rovine. Mnohí Rómovia žijú vo veľkej núdzi a nemajú veľkú šancu mať prístup k lepšiemu životu a skutočnému spoločenskému začleneniu. Ich vylúčenie ich vovádza ešte viac do izolácie, čo len podporuje anticiganizmus u xenofóbiu. Je absolútne nutné zdvojnásobiť úsilie pre prerušenie tohto začarovaného kruhu (…)”
1. Prítomnosť
historická
zemepisná
číselná
európskeho dedičstva (odvolanie sa na Uznesenie Európskej rady v roku 1989), dejiny, jazyk, kultúra
2. Dynamizmus
kultúrny tisícročné prispôsobovanie sa nestálosti
mozaikový / kaleidoskop
usporiadanie sa mení, vzťahy zostávajú
zemepisný migrácie a ich dôvody, reaktívne a aktivujúce, mobilita / nomádstvo (duchovný stav)
(odmietnutie, hospodárstvo, vojny)
politický spoločný, nadnárodný
politické vynorenie, Medzinárodný rómsky zväz / Európske fórum / poslanci
tradícia a rýchle zmeny
Politický nástup: až doteraz boli Rómovia skoro a jedine predmetmi politík a nie aktívnymi subjektmi, ktorí prispievajú k auto definovaniu a účasti na diele.
3. Nepochopenie: spoločenské zastúpenie, stereotypy
neznalosť > nepochopenie > odmietnutie alebo prispôsobenie
Politiky boli synonymami negácie:
• politiky vylúčenia: zvlášť vypovedaním mimo územia kráľovstva alebo štátu. Najčastejšie ide o zemepisný zánik, vyhostením z územia; môže sa jednať o fyzický zánik, ktorému bola väčšina rómskych rodín Európy vystavená počas nacistického režimu;
• politiky odlúčenia: zemepisne chcený zánik vypovedaním, vyhostením – synonymum odlúčenia sa stáva chcené i sociálne uzatvorením a roztrieštením skupiny a rodín, sprevádzané použitím sily práce, ktorú môže predstavovať rómska komunita. Je to posielanie na nútené práce, kolónií na zaľudnenie, deportácia, otroctvo a pod.
• politiky inklúzie: asimiláciou, prispôsobením. Zánik je potom kultúrny, Róm je považovaný za marginalizovaného, ktorý kladie sociálne problémy; už nie je zakázaný, ale kontrolovaný, nie je odmietaný, ale asimilovaný. Jazyk, oblečenie, kultúrne prejavy sú zakázané. Spojené s technologickým riadením spoločnosti a s rozvojom humanistických ideí sa tieto politiky rozvíjali počas 2. polovice 20. storočia. Inklúzia znamená zatvorenie do humanistického ducha s technokratickými prostriedkami. Prechádza sa od odmietnutia k uvedeniu do záznamov v ére všeobecného dozoru.
• dochádza k tomu, čo nazývam obdobím nerozhodnosti: badáme, že citované politiky nedosiahli predpokladané účinky, že situácia sa zhoršuje, preto prichádza nerozhodnosť a otázky. Myslím si, že toto treba vidieť pozitívne, pretože nerozhodnosť otvára cestu formulovaniu nových ideí a k spružneniu praxe.
• ale už niekoľko rokov je tu regresia, pokles?
3. Súčasná situácia
Situácia je mimoriadne zdegradovaná. Vezmime si za ukazovateľa „tlač“. V hociktorom štáte, pri čítaní tlače alebo počúvaní správ sa objavujú dvojnásobne negatívne informácie o Rómoch:
• z jednej strany oboznamujú o stave ťažkostí, ktoré každodenne prežívajú rodiny,
• a z druhej strany to robia najčastejšie negatívnymi výrazmi tak, že opísané osoby sa stanú nežiaduce a pripisuje sa im zodpovednosť za ich vlastné ťažkosti.
Osoba, ktorá prijíma informáciu, z toho vydedukuje, že Rómovia kladú veľa „problémov“. Z toho si robia záver, že zánik Róma je prostriedok pre vyriešenie problémov, k čomu je len krok, a ten je rýchlo prekonaný, a to odmietnutím za hranice, asimiláciou, násilím vo všetkých jeho formách.
Pred týmto fenoménom zhoršenia negatívnych správ vidím trojité riziko:
1 • prvým je nárast násilia, rozdráždenie konfliktov. Násilie volá po násilí a tým, že je podelené, lebo každý je toho svedkom a niekedy i aktérom, ho vzbudzuje a aj oprávňuje;
2 • druhým rizikom je banalizovanie faktov, pretože sa tak často opakujú. To je ešte vážnejšie. Táto erózia pozornosti, oslabenie počudovania môže vzbudiť absenciu reakcie, nedostatok odporu, úpadok demokracie.;
3 • tretím rizikom, cez pranierovanie tých, ktorí sú obeťami opísané procesu, a okrem toho ich znehodnocovanie okolím, je vlastným znehodnocovaním, ktoré ich napokon zasiahne.
Ďalšie riziká
• Od roku 1999 žiadala Európska únia od štátov – kandidátov pre vstup – aby podali dôkazy o zlepšení životných podmienok Rómov. Ale ušľachtilosť cieľov nemá zakrývať neresti foriem, pretože účinkom skracovania procesu „problém integrácie Rómov“ sa mohol stať synonymom „problému integrácie do Európskej únie“ a verejné mienky nato považovali Rómov za prekážku v procese začlenenia sa do Únie. Rómovia boli opäť stigmatizovaní, „obetnými baránkami“, ktorých činili zodpovednými za situáciu, ktorej sú vlastne obeťami.
• iný postranný účinok. Uvedenie do záhlavia situácie Rómov v strednej a východnej Európe je politicky užitočné pre pôvodné štáty Európskej únie: toto odvrátenie pozornosti, ktoré podporuje historicko-politickú amnéziu /stratu pamäte/ sa vyhýba sústredeniu pozornosti na situáciu Rómov v dávnejších štátoch Únie.
Je treba povedať, že situácia má hlboké korene, historické aj ideologické. Je teda ťažké vykoreniť ich, pretože tvoria súčasť dejín politík a dejín mentalít.
Rasizmus, netolerancia, xenofóbia
Po prijatí v roku 2000 dvoch direktív Európskej únie o rasovej rovnosti a rovnosti práce, začali sa množiť rôzne správy. Realizácia týchto direktív pre menšiny, a zvlášť pre Rómov, obnovila zvýšenú hladinu diskriminácie vo všetkých oblastiach. Štúdiá Rady Európy, OSCE a OSN podávajú podobné výsledky.
Medzinárodné inštitúcie prijali nové texty, čo umožnilo zaktualizovať a kvalifikovať – právnicky povedané – diskriminačné správania, ktoré voči Rómom boli považované ako bežné, pretože zapadali od stáročných rutín. Ale cesta pred nami je dlhá a v tomto smere sa to týka celej Európy.
5 . Dôvody nádeje na zmenu
Okrem negatívnych aspektov, ktoré určujú súčasnú situáciu, existuje i niekoľko dôvodov očakávania zlepšenia:
1 • obdobie nerozhodnosti môže otvoriť cestu k inováciám;
2 • možnosť znížiť dosah stereotypov v rámci intenzifikácie interkultúrneho opatrenia, ktoré v súčasnej dobe prebieha medzi viacerými štátmi, zvlášť v oblasti školstva, formácie a intenzifikácia kvalitnej informácie.
3 • vynorenie sa rómskeho politického hnutia;
4 • medzinárodné inštitúcie si uvedomujú otázku Rómov.
Medzinárodné inštitúcie
Medzinárodné inštitúcie, mimo stáročného sporu, ktorý poznačuje vzťahy medzi verejnými vládami alebo miestnymi spoločenstvami a Rómami, majú moc a zodpovednosť za napredovanie v novátorských politikách. Majú tiež k tomu povolanie, pretože ako medzinárodné inštitúcie sa stretávajú s nadnárodnosťou rómskych spoločenstiev.
Len jeden ukazovateľ vývoja ich činností: počet textov, ktoré prijali. Odvtedy, čo medzinárodné inštitúcie schválili texty týkajúce sa Rómov (1969 Rada Európy), až do konca 1993, textov bolo asi 90; a od roku 1994 do roku 200, teda za 6 rokov, ich počet bol tiež vysoký.
Rada Európy: 1969 – Parlamentárne zhromaždenie Rady Európy
Kongres miestnych a oblastných síl > prvý seminár 1983 > atď.
Európska únia, prvá štúdia 83/84 / Správa / Uznesenie 1989 / národné rozšírenie
Vyhodnocovacia správa
Európska rada: Odporúčanie komisie ministrov (2000)4
Rozvoj projektu > máj 2009
Odporúčanie 2009
Kultúrny postup: od reaktívneho k aktívnemu.
Potrebná vôľa
Optimizmus potrebný ku konaniu nemá viesť k naivite. Spomínané pozitívne tendencie nevyvodzujú zakaždým zlepšenie situácie.
Je nutné pýtať sa, napríklad, na nárast počtu textov medzinárodných inštitúcií, čo môže znamenať potrebu stále väčšieho posilnenia už prijatých opatrení, a ktoré by mohli viesť k vzbudenie vážnosti voči Rómov. Môže to byť synonymum rozvláčnosti, nedostatku skutočného sledovania / kontroly účinkov foriem v pozornosti voči niektorých spisom.
Ako to pripomenul Max van den Stoel, vtedajší Vysoký komisár pre národnostné menšiny počas Seminára OSCE /Organizácia bezpečnosti a spolupráce v Európe/, “problém útokov z rasistických pohnútok voči Rómom a ich majetku [...] nie je len zákonný. Samozrejme, je nevyhnutné disponovať zákonným rámcom, aby sme mohli ochrániť osoby proti útokom z rasistických dôvodov, ale vo väčšine prípadov tento rámec už existuje. Nie menej nevyhnutné je však, aby existovala jasná politická ochota zápasiť s rasistickým násilím, a to na všetkých stupňoch štátu, od najnižšieho po najvyšší”.
Význam nápadnosti stereotypov, ktoré blokujú implementáciu politík:
(porov. texty 90-tich európskych dokumentov v roku 1993 > 180 v roku 2000)
vzrast, ich počet poukazuje na ich neúčinnosť
vo Francúzsku príklad zákona „Besson“ v roku 1990 > 2000 > 2010 ?
príklad správy komisára pre ľudské práva pri Európskej rade v novembri 2008 väzni / Rómovia: 7 strán.
4. Paradigma a paradox
Paradigma: Rómovia žijú v srdci Európy poznačenej rozvojom mobility, vynorením sa menšín a situáciou multikultúrnosti, ktorú sa štáty usilujú riadiť.
Je to veľmi jasné v oblasti výchovy a vzdelávanie:
Komisia pre riadenie projektu výchovy a vzdelávania rómskych detí v Európe, rozvedený Európskou radou od roku 2002, zdôraznil dôležitosť dopadu tohto projektu na výchovu a vzdelávanie vo všeobecnosti:
“Výchova a vzdelávanie Rómov v európskom kontexte musia byť považované za zdroj nutnej obnovy v oblasti výchovy a vzdelávania.
Obnovenie pedagogických prístupov môže a má byť jedným z účinkov projektu vo chvíli, kedy sa výchove a vzdelávaniu nedarí.”
Zdroj inšpirácie pre všetkých.
Rómovia sú v pravom slova zmysle Európania (Václav Havel, Günter Grass)
Žili v Európe predtým, ako sa začala inštitucionálne budovať.
Môžeme napríklad spomenúť, že programy školského vzdelávania rómskych detí slúžili za príklad vo viacerých oblastiach úvahy, zvlášť v oblasti interkultúrnej výchovy, v rámci aktivít Európskej únie a aktivít Európskej rady.
A tak uznať, že Rómovia majú vo svojom dynamizme a rozvoji činností, ktoré sa ich týkajú, poháňací účinok, znamená oceniť ich prítomnosť a kladne prijať ich existenciu namiesto túžby o jej zredukovanie. Prechádzame z príkladu stigmatizovania k vzoru spolužitia. Toto je zmena perspektívy.
Rómovia anticipujú hnutie, ktoré začína a vyzdvihujú výzvu riadenia týchto nových priestorov, či už právnických, spoločenských, alebo migračných. Pomáhajú definovať nové pojmy a začínať nové úvahy.
Paradox: Sú najviac zavrhovaní, diskriminovaní vo všetkých oblastiach, od zdravotníctva po výchovu a vzdelávania, vo všetkých rovinách, od miestnej po národnú.
Ich postavenie je črtou toho, čo má Európa najnegatívnejšie v pojmoch vyhrotenej diskriminácie, zamietnutia, rasizmu, bezmocnosti prijať a riadiť rozdielnosť. Ale v ich zastúpení vo všetkých štátoch a ich nadnárodným spojením sú priekopníkmi budúcej Európy. Najvyšší paradox: títo takzvaní anachronickí vyhostení žijú podľa hodnôt zajtrajška.
Prechádzajú hranicami, ale tiež aj kladú otázky nad existenciou hraníc. A hoci sa na nich viaže obraz viac-menej romantického nomádstva, realita je predovšetkým vyvodená z pohyblivosti spôsobenej odmietnutím populáciami, do ktorých sú ponorené. V roku 2008, podobne ako v stredoveku, štáty ako miestne spoločenstvá, si ich navzájom posielajú od jedných k druhým. A v Európe, ktorá funguje akoby bez hraníc, určité štáty chcú v súčasnosti zredukovať pohyblivosť rómskych občanov.
Rómovia sú teda iniciátormi voľného pohybu / obehu, ktorý praktizujú už dlhé storočia, sú analyzátormi politík, ktoré blokujú praktickú realizáciu tohto voľného pohybu.
