V týchto dňoch sa v priestoroch Teologickej fakulty v Košiciach uskutočnila medzinárodná konferencia o pastorácii Rómov pod záštitou KBS. Hlavným organizátorom tejto akcie bol salezián don Peter Bešenyei, ktorý je tajomníkom Rady pre pastoráciu Rómov a menšín na Slovensku.
Hlavnými prednášajúcimi boli hostia: don Mario Riboldi, don Luigi Peraboni a don Massimo Mostioli - traja kňazi, ktorí sa venujú pastorácii Rómov v Taliansku, ako aj pastorácii rómskych povolaní vo svete.
Počas jedného voľnejšieho večera navštívili aj Luník IX, kde slúžili svätú omšu s kázňou v rómskom jazyku, a potom vyšli do ulíc porozprávať sa s miestnymi. obyvateľmi.
Don Mario je vzácny človek, ktorý sa pastorácii Rómov venuje už vyše päťdesiat rokov. Jeho prednášky a príspevky počas diskusie, ako aj podnetné myšlienky pre pastoráciu na Luníku IX, sú pre nás veľmi obohacujúce a inšpiratívne.
Košické stretnutie s Mariom Riboldim
Dňa 15. júla 2008 sa v Kňazskom seminári sv. Karola Boromejského v Košiciach uskutočnila konferencia. Poriadajúca Rada pre pastoráciu Rómov a menšín pri Konferencii biskupov Slovenska na ňu pozvala vzácneho človeka, talianskeho kňaza don Maria Riboldiho.
Don Mario celý svoj život zasvätil pastorácii Rómov a Sintov na celom území Talianska. Ako mladý kňaz si všimol rómsku kolóniu blízko svojej farnosti. Jednotlivé skupiny kočovníkov obchádzal najskôr na motocykli, so sebou si vozil stan, v ktorom spával. Neskôr si zaobstaral osobné auto a malý karavan, v ktorom potom prežil celý svoj život. Spoznával rómsky národ, jeho kultúru, naučil sa viacero rómskych dialektov, do ktorých preložil niektoré časti Biblie. Dlhé roky bol riaditeľom pre pastoráciu nomádov pri konferencii biskupov Talianska. Je uznávaným odborníkom a poradcom Pápežskej rady pre migrantov. Pápež Ján Pavol II. mu udelil titul monsignora.
Mimoriadnu zásluhu má don Riboldi na beatifikácii (blahorečení) španielskeho Róma Ceferina Giméneza Mallu. Predovšetkým na základe vlastných výskumov zhromaždil o tomto človeku životopisné údaje a napísal o ňom monografiu, ktorá po slovensky vyšla pod názvom „Blahoslavený Róm“ (Vyd. La VOCE, Miláno 1993). Žiaľ, slovenský preklad používa taliansku transkripciu mena tohto mučeníka (Zeffirino Jiménez Malla), čo pri uvedomovaní si významu tejto osobnosti v našej rómskej i nerómskej spoločnosti vnáša zbytočný zmätok. Don Riboldi inicioval a aj pripravil všetky podklady pre proces blahorečenia Ceferina, ktorý bol napokon vyhlásený za blahoslaveného v Ríme 4. mája 1997.
Charizmatický don Mário pricestoval do Košíc aj s dvomi duchovnými spolupracovníkmi – Luigim Perabonim a Massimom Mostiolim. Ich vystúpenia zaujali všetkých prítomných – kňazov, rehoľné sestry, kresťanských aktivistov, sociálnych pracovníkov pracujúcich s Rómami i veriacich Rómov. Otázkou však bolo, do akej miery sa skúsenosti z pastorácie Rómov v Taliansku dajú využiť i u nás. Rómovia a Sintovia v Taliansku žijú totiž dodnes väčšinou kočovným spôsobom života, v izolácii od majoritného obyvateľstva, preto uskutočňovanie špecifických bohoslužieb pre príslušníkov tohto etnika sa zdá nielen samozrejmosťou, ale aj nevyhnutnosťou. U nás žijú Rómovia viac ako štyri storočia usadlým spôsobom života, veľmi často v úzkom prepojení s miestnym majoritným obyvateľstvom, aj ich viera v Boha je väčšinou na kvalitatívne inej úrovni. Pre tých Rómov, ktorí žijú na porovnateľnej sociokultúrnej úrovni s Nerómami, môže slúženie osobitných „rómskych sv. omší“ pôsobiť ako prejav segregácie. Zdá sa, že aj v prípade tzv. osadových Rómov by segregované „rómske omše“ mali byť len javom dočasným: cieľom by malo byť, podľa môjho názoru, integrované spolužitie všetkých ľudí v obci nielen v občianskom živote, ale aj v duchovnom živote v rámci cirkevného spoločenstva (farnosti).
Súčasťou podujatia bola aj sv. omša, ktorú celebroval biskup Mons. Bernard Bober, koncelebrovali mu dvaja rómski kňazi a takmer dve desiatky ďalších duchovných. Slávnostnú atmosféru bohoslužby umocnila rómska hudobná skupina Devleskere čhave z bardejovskej Poštárky.
Hlavný hosť konferencie don Riboldi je napriek svojmu pokročilému veku stále plný životnej energie. Na otázku či je Róm, odpovedal: „…dvadsaťpäť rokov som žil ako Neróm, mal som svoj domov, trvalé bydlisko, svoje hodnoty a kultúru. Ale už päťdesiat rokov som Róm, nemám svoj dom, kočujem po celom Taliansku i Európe, všade som doma a aj nikde, hovorím rómsky, jem rómske jedlá, osvojil som si rómske spôsoby a rómsku kultúru.“ Životné posolstvo don Riboldiho, vzájomné povzbudenie k vytrvalosti a trpezlivosti v náročnej pastoračnej práci medzi Rómami bolo najväčším prínosom košického stretnutia.
Článok: ARNE B. MANN, http://www.rnl.sk, 18. ročník, 860-867, 9. október 2008
