Chlapčenský tábor sme odštartovali v pondelok.
Na chatu prišli chlapci z Luníka IX, saleziáni don Peter Bešenyei a don Peter Žatkuľák a vystriedali sa tu dobrovoľníčky – pomocníčky v kuchyni: Katka, Maruška a Ivka.
Aj chlapci mali svojho hlavného hrdinu. Bol ním don Bosco, zakladateľ saleziánskej rehole, ktorý celý svoj život zasvätil službe chudobným a opusteným chlapcom. Každý večer mali chlapci možnosť vidieť úryvok z jeho života a práce na filmovom plátne.
A čo také nás cez deň vyčerpalo? Obľú
bené boli hry biges a futbal, ktoré sa hrali na neďalekých lúkach. Z tých pokojnejších hier to bola hra na gitare a rôzne spoločenské hry. Okrem toho chlapci vymýšľali huncútstva, ktorých výsledkom boli rozličné kúsky, od vzájomného polievania sa farbami, cez rôzne pasce na menších, na ktoré museli vedúci neustále dávať pozor a predchádzať im, až po nevinné žartíky, ako napríklad vozenie sa
v lete na saniach. Niektorí chlapci boli usilovní a pomáhali aj v kuchyni…
Aj chlapci mali možnosť otvoriť svoje srdce Bohu a duchovne podrásť. Každý deň bola sv. omša, raz sa dokonca slúžila vonku v prírode s peknou myšlienkou, aby každý doniesol kameň, ktorý bude symbolizovať jeho osobný problém, ktorý chce odovzdať Bohu. Z týchto kameňov sme postavili oltár, na ktorý prišiel náš Pán.
Jedno dopoludnie bola pre chlapcov duchovná obnova na tému ako nás Ježiš oslobodzuje z otroctva hriechu, s možnosťou prijať sviatosť zmiernia.
Tí, ktorí ešte neboli v opálových baniach, sa iste potešili zaujímavej exkurzii v podzemí Slanských vrchov. Okrem toho sa zahrali na hľadačov opálov a niektorí z nich skutočne našli v prírode cestou na chatu pekné maličké kamienky, ktoré si odložili na pamiatku.
Niektorí z chlapcov by tam možno radi ostali aj dlhšie, ale čas neúprosne bežal a v piatok bol odvoz pripravený. Vrátili sme sa teda na Luník IX a podobne ako s dievčatami sme tábor ukončili sv. omšou.
